VSSR.sk

Ako hlavné východiská pri formulovaní návrhov reformy mali slúžiť tradičné princípy:

• Jednoduchosť. Tento princíp zahŕňa pravidlá finančného vzťahu medzi občanom a štátom, ktoré musia byť jednoduché a zrozumiteľné. Z uvedených dôvodov musia byť tieto pravidlá jasne definované právnymi predpismi, u ktorých musí byť zabezpečená maximálna jednoznačnosť, ich jednotnosť a súlad.
• Spravodlivosť. Tento princíp poukazuje na potrebu zavedenia nestranného systému, ktorý by mal spravodlivo zaobchádzať s každým jednotlivcom a zohľadňovať skutočnosť, že štátne príjmy slúžia na financovanie verejných služieb.
• Účinnosť. Tento princíp zahŕňa maximalizáciu výberu štátnych príjmov ustanoveného zákonom a znižovanie rozdielu medzi tým, čo by malo byť zaplatené a čo v skutočnosti zaplatené je. V zmysle napĺňania tohto princípu systém nesmie poskytovať legálne možnosti vyhnúť sa plateniu daní a cla a nesmie uľahčovať nelegálny únik financií alebo dokonca subjekty k tomu motivovať.
• Efektívnosť. Tento princíp poukazuje na zvýšenie produktivity preukazovanej pomerom medzi vstupmi a výstupmi v procese výberu daní a cla a tým na potrebu minimalizácie nákladov daňovej a colnej správy. Náklady je možné rozdeliť na priame náklady spojené s činnosťou organizácie a nepriame spojené s aktivitami subjektu, ktoré ešte navyše nesie subjekt vzhľadom na požiadavky daňovej a colnej správy.
• Orientovanosť na subjekt. Tento princíp zahŕňa celkové nastavenie daňovej a colnej správy, ktoré musí byť proklientsky orientované a pri plnení svojich úloh zohľadňovať záujmy subjektu tak, aby bola čo najviac znížená jeho zaťaženosť a odstránená nadbytočná byrokracia.
• Zodpovednosť. Tento princíp poukazuje na zodpovednosť štátu pri výbere daní a cla v správnej výške a v reálnom čase.

Reforma sa nezaobíde bez legislatívnych zmien, a to i rozsiahlejšieho charakteru. Jedným z týchto dotknutých zákonov je aj procesný zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „ZSD“). V roku 2009 bol prijatý v rámci prvej fázy programu UNITAS nový procesný zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2012 ruší ZSD. Dvojročná legisvakančná lehota (t. j. doba medzi platnosťou právneho predpisu a jeho účinnosťou) bola potrebná na zabezpečenie nového daňového informačného systému a tiež na realizáciu organizačných zmien v rámci reformy, s ktorými daňový poriadok uvažuje.

S účinnosťou od 1. januára 2012 sa zlúči daňová a colná správa na úrovni riaditeľstiev a vzniknúť by malo Finančné riaditeľstvo SR. Na Slovensku bude pôsobiť osem daňových úradov, a to v Bratislave, Trnave, Nitre, Banskej Bystrici, Trenčíne, Žiline, Košiciach a v Prešove, pričom v Bratislave bude sídliť aj daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Na zabezpečenie potrieb daňových úradov vzniknú pobočky a z dôvodu dostupnosti služieb finančnej správy pre verejnosť budú zriadené tzv. kontaktné miesta. Na kontaktných miestach sa budú poskytovať základné informácie týkajúce sa daní, zároveň budú slúžiť ako miesto pre splnenie si základných povinností občanov, napr. registračnej, oznamovacej povinnosti alebo na podanie daňového priznania (samozrejme okrem tých, ktorí budú povinní komunikovať s finančnou správou elektronicky). O rok neskôr, teda od 1. januára 2013, by sa mali zlúčiť daňové a colné úrady a vzniknúť by mali nové finančné úrady.

V nadväznosti na nový procesný zákon, daňový poriadok, bolo potrebné novelizovať aj daňové hmotnoprávne predpisy, ktoré sa viažu na tento procesný zákon. Špecifiká a osobitosti týkajúce sa len konkrétnych daní, ktoré boli upravené v ZSD, sa vrátili späť do hmotnoprávnej úpravy, v daňovom poriadku sú upravené len všeobecne, niektoré vôbec. Napr. registračná povinnosť je v daňovom poriadku upravená všeobecne, podrobnosti pre registráciu na daň z príjmov sú riešené v zákone o dani z príjmov, pre DPH v zákone o DPH a pod.

S účinnosťou k 1. 1. 2012 bola prijatá už aj novela daňového poriadku – zákon č. 331/2011 Z. z., ktorá mala odstrániť zistené nedostatky ešte pred účinnosťou daňového poriadku, a tiež bolo potrebné posunúť účinnosť ustanovení týkajúcich sa elektronickej komunikácie s daňovými subjektmi o jeden rok, teda k 1. 1. 2013, pretože by sa nepodarilo ku dňu účinnosti daňového poriadku zabezpečiť bezproblémovú elektronickú komunikáciu po technickej stránke zo strany správcu dane.

Filozofiou uplatnenou pri tvorbe daňového poriadku sa sledovalo zabezpečenie zjednodušenia procesov pri správe daní, odstránenia nejednoznačných a neurčitých pojmov, zabezpečenie rýchlejšej komunikácie so správcom dane, zníženie potreby osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom, napr. už spomenutým elektronickým doručovaním podaní, možnosť podanie doručiť ktorémukoľvek vecne príslušnému správcovi dane.

Daňový poriadok z pohľadu systematického členenia je rozdelený na časti, hlavy, diely a oddiely. Obsahuje sedem častí. Prvá časť obsahuje základné a všeobecné ustanovenia, ktoré sú platné pre celý zákon, ako je predmet a rozsah pôsobnosti daňového poriadku, základné pojmy, základné zásady správy daní, kto je správca dane a osoby zúčastnené na správe daní, používanie jazyka pri správe daní, vecná a miestna príslušnosť, delegovanie, zastupovanie a vylúčenie zástupcu správcom dane, daňové tajomstvo, náklady správy daní, podania, úkony zabezpečujúce priebeh a účel správy daní, lehoty, doručovanie písomností. Druhá časť upravuje činnosti správcu dane, t. j. vyhľadávaciu činnosť, miestne zisťovanie, zabezpečenie veci a prepadnutie veci, postup pri daňovej kontrole a pri určení dane podľa pomôcok, ostatné činnosti správcu dane. Tretia časť obsahuje platenie dane, vrátane odkladu platenia dane a povolenia splátok, štvrtá časť – daňové konanie, definuje začatie daňového konania, jeho účastníkov, vylúčenie zamestnanca, prerušenie daňového konania, zastavenie daňového konania, rozhodnutie, nulitné rozhodnutie, lehoty na rozhodnutie, registračné konanie, vyrubovacie konanie, opravné prostriedky, daňové preplatky a daňové nedoplatky, daňové exekučné konanie. Piatu časť tvorí zodpovednosť za porušenie povinností, šiestu časť osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu a v poslednej siedmej časti sú spoločné, splnomocňovacie, prechodné a záverečné ustanovenia.