Dovolenka v otázkach a odpovediach

Právo zamestnanca na dovolenku je súčasťou pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Napriek tomu, že právo zamestnanca na primeraný odpočinok po práci sa považuje za významné právo, v praxi vyvoláva inštitút dovolenky mnoho nejasností. Obsahom článku sú odpovede na mnohé otázky zamestnávateľov v nadväznosti na problematiku dovolenky, ktorá je v podmienkach slovenskej právnej úpravy podrobne upravená v Zákonníku práce.

tt_dovolenkaPrávo zamestnanca na dovolenku

Právo zamestnanca na dovolenku je v súčasnosti upravené v platnom a účinnom Zákonníku práce v nasledovnom znení: „Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci.“ Dojednanie o dovolenke, konkrétne dojednanie výmery dovolenky, sa uskutočňuje v súlade so Zákonníkom práce v pracovnej zmluve. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný dohodnúť so zamestnancom okrem podstatných náležitostí (druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky) aj ďalšie pracovné podmienky, ku ktorým patria výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby. Z uvedeného vyplýva, že priamo v pracovnej zmluve je potrebné uviesť, na akú výmeru dovolenky má zamestnanec právo, a to výslovne alebo odkazom na ustanovenie v Zákonníku práce, ktoré rozsah výmery dovolenky upravuje.

Zákonník práce (od 1. 1. 2004 až po súčasnosť) ustanovuje, že zamestnancovi môže vzniknúť nárok na:

  • dovolenku za kalendárny rok alebo nárok na jej pomernú časť,
  • dovolenku za odpracované dni,
  • dodatkovú dovolenku.

Na prvý alebo druhý druh dovolenky vznikne zamestnancovi nárok, len ak odpracuje u zamestnávateľa určitý (zákonom definovaný) čas. Nárok na dodatkovú dovolenku, ktorá dopĺňa prvé dva druhy dovolenky, vzniká zamestnancovi, len ak zamestnanec pracuje v určitých (zákonom definovaných) podmienkach. Ide o práce, ktoré vyžadujú, aby mal zamestnanec nárok na oddych vo väčšom rozsahu (napr. zamestnanec pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach).

Ak zamestnanec splní zákonom ustanovené podmienky, môže mu vzniknúť súbežne nárok na dovolenku za kalendárny rok, resp. nárok na jej pomernú časť a nárok na dodatkovú dovolenku alebo nárok na dovolenku za odpracované dni a nárok na dodatkovú dovolenku. Právna úprava dovolenky nepripúšťa súbeh dovolenky za kalendárny rok, resp. nároku na jej pomernú časť a dovolenky za odpracované dni. V závislosti od splnenia podmienok môže vzniknúť zamestnancovi nárok len na jednu z nich.

Príklad č. 1:

Zamestnanec uzatvoril so zamestnávateľom dohodu o pracovnej činnosti od 1. 1. 2017 do 31. 12. 2017. Vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku?

Zamestnancovi, ktorý pracuje u zamestnávateľa na základe jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov, nárok na dovolenku nevzniká. V súlade so Zákonníkom práce sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce§ 85 ods. 1 a 2 ZP§ 90 ods. 10 ZP§ 91 až § 95 ZP§ 98§ 119 ods. 1 ZP a šiestej časti Zákonníka práce. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodou o pracovnej činnosti sa ustanovenia o dovolenke nevzťahujú, preto zamestnancovi (dohodárovi) nárok na dovolenku nevzniká.

Článok sa skladá z častí:

1. Dovolenka za kalendárny rok
2. Nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok
3. Dovolenka za odpracované dni
4. Dodatková dovolenka
5. Výmera dovolenky
6. Dovolenka a pracovný čas
7. Čerpanie dovolenky
8. Čerpanie dovolenky a sviatok
9. Krátenie dovolenky

Článok je uvedený v skrátenom znení, celé jeho znenie nájdete tu.

 

 

Prístup k celému článku majú len užívatelia s predplateným prístupom.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 96,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti Portál Verejná správa SR

 

Súvisiace odborné články

AUTOR

Ing. Iveta Matlovičová

autor_Matlovicova_120x181.jpg

V súčasnosti sa venuje metodickej činnosti a rozboru legislatívnych zmien s ich následným dosahom na zmeny v personálno-mzdovej agende. Okrem iného sa venuje aj lektorovaniu, zúčastňuje sa na diskusných fórach a prispieva do odborných časopisov a portálov zameraných na oblasť HR a miezd. Videoprofil nájdete tu.

Dátum publikácie

05.07.2017