Infozákon vo svetle novej legislatívy o ochrane osobných údajov

Príspevok sa venuje novej právnej úprave ochrany osobných údajov v nadväznosti na infozákon a tomu, či v tejto oblasti nastali zmeny alebo nie.

Image38143

Právo na slobodný prístup k informáciám je základným ústavným právom vychádzajúcim z Článku 26 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Citované ustanovenie garantuje právo na informácie.

Na vykonanie ústavného práva na slobodný prístup k informáciám bol v roku 2000 vydaný zákon č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“).

Právo na informácie môže obmedziť len osobitný predpis, a to spôsobom, ktorý infozákon stanovuje. O informáciách, ktoré povinné osoby nemôžu sprístupniť a ktoré sú chránené, pojednáva v ust. § 8 až § 11. Z ust. § 9 infozákona vyplýva, že medzi informácie, ktoré sa nesprístupňujú, patria aj osobné údaje.

Dňa 25. mája 2018 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „nariadenie GDPR“), ale aj zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Oba predpisy predstavujú novú legislatívnu úpravu v oblasti ochrany osobných údajov.

Príspevok sa venuje novej právnej úprave ochrany osobných údajov v nadväznosti na infozákon a tomu, či v tejto oblasti nastali zmeny alebo nie.

Povinnosť sprístupňovať informácie

Podľa infozákona majú povinnosť sprístupňovať informácie tzv. povinné osoby. Kategórie subjektov povinných sprístupňovať informácie definuje infozákon v ust. § 2. V zmysle § 2 ods. 1 tohto zákona sú povinnými osobami aj napr. všetky obce v Slovenskej republike (vrátane všetkých miest) a v Bratislave a Košiciach aj jednotlivé mestské časti.

Väčšina povinných osôb má informačnú povinnosť v plnom rozsahu. Medzi takéto osoby patria aj obce. Právo na informácie môže obmedziť len zákon, a to spôsobom, ktorý infozákon stanovuje.

Infozákon presne stanovuje kategórie informácií, ktoré z dôvodu či už ochrany záujmov štátu, alebo práv iných nemožno sprístupniť. Povinná osoba v týchto prípadoch sprístupní požadované informácie po vylúčení tých, pri ktorých to ustanovuje infozákon (napríklad tak, že informácie, ktoré nemožno sprístupniť, začierni).

O informáciách, ktoré povinné osoby nemôžu sprístupniť a ktoré sú chránené, pojednáva v ust. § 8 až § 11. Z ust. § 9 infozákona vyplýva, že medzi informácie, ktoré sa nesprístupňujú, patria aj osobné údaje a informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo prejavov jej osobnej povahy.

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.

VSSR-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 117,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

Autor: JUDr. Tatiana Mičudová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace vzory zmlúv a právnych podaní

Súvisiace rozhodnutie súdu

AUTOR

JUDr. Tatiana Mičudová

JUDr-Tatiana-Micudova_250x375px.JPG

JUDr. Tatiana Mičudová

Aktuálne pracuje ako právnik v SOZA. Predtým pôsobila ako advokátsky koncipient, externý vysokoškolský učiteľ a pracovala aj na Úrade na ochranu osobných údajov SR. Spolupracuje s advokátskou kanceláriou Jarabica s.r.o. a spoločnosťou Extra Services, s.r.o., ktorá sa venuje ochrane osobných údajov. Publikuje odborné články najmä z odvetvia pracovného a správneho práva. V praxi sa okrem týchto odvetví venuje právu duševného vlastníctva, ochrane osobných údajov a občianskemu právu.

Dátum publikácie

25.07.2018