Majetkové priznania zamestnancov vo verejnej správe

Príspevok rozoberá povinnosť deklarovať majetkové priznanie vedúcich zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, majetkové priznanie štátnych zamestnancov a majetkové priznanie verejných funkcionárov.

Image41272

Povinnosť deklarovať majetok je jedným z protikorupčných nástrojov premietnutých priamo do slovenského právneho poriadku, ktorého cieľom je chrániť verejný záujem a zabezpečiť možnosť kontroly vybraného okruhu zamestnancov pôsobiacich vo verejnej sfére zo strany občanov. Kontrola má smerovať k sledovaniu prírastkov na majetku zamestnanca a má umožniť zistiť, z akých zdrojov boli tieto prírastky nadobudnuté. Ide tak zároveň nielen o kontrolu a následnú možnosť vyvodenia dôsledkov voči zamestnancovi, ale tiež aj o prevenciu prípadného korupčného správania zamestnancov verejného sektora.

Povinnosť priznávať majetkové pomery nachádzame v legislatíve SR vo viacerých právnych predpisoch. Jedným z nich je napríklad zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (§ 10), zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe (§ 114), zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch (§ 32), zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky (§ 120), zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (§ 48a) alebo zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 123), v neposlednom rade tiež ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (čl. 7).

1 Majetkové priznanie vedúcich zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme

Prvý zo spomínaných predpisov zaťažuje povinnosťou podávať majetkové priznania len vedúcich zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme. Ide o zamestnancov, ktorých zamestnávateľmi sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj nimi zriadené či založené právnické osoby, pokiaľ majetková účasť alebo súčet účasti zakladateľov pri založených spoločnostiach je vyšší ako 67 %, alebo pokiaľ väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov založenej obchodnej spoločnosti navrhuje jej zakladateľ. Rovnako tak má povinnosť podávať majetkové priznanie aj vedúci zamestnanec pracujúci u zamestnávateľa, ktorým je verejná výskumná inštitúcia alebo ktorý predstavuje právnickú osobu zriadenú zákonom. Ďalším zamestnávateľom, ktorého vedúci zamestnanci majú povinnosť podávať daňové priznania, sú právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správyZákon ustanovuje lehoty pre splnenie povinnosti, ako aj subjekt, ktorému sa majetkové pomery deklarujú, avšak neuvádza konkrétny zoznam údajov, ktoré by malo takéto oznámenie obsahovať. Rozsah deklarovaných údajov je upravený osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého úpravy (§ 114 ods. 2 a 3) je potrebné vychádzať pri určovaní majetku, ktorý je vedúci zamestnanec povinný priznať.

Vedúci zamestnanec je povinný priznávať tento majetok:

  • nehnuteľnosti, t. j. pozemky a stavby (spojené so zemou pevným základom),
  • hnuteľné veci, ktorých hodnota presahuje 35 000 eur,
  • majetkové práva a iné majetkové hodnoty, ktorých súhrnná hodnota presahuje 35 000 eur.

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie smernice nájdete tu.

VSSR-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 117,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

newsletter-icon

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Autor: JUDr. Renáta Považanová

Súvisiace komentované ustanovenia

AUTOR

JUDr. Renáta Považanová

autor_Renata-Meckova_120x181.jpg

V súčasnosti pôsobí v územnej samospráve ako vedúca právneho oddelenia. Doterajšie pracovné skúsenosti zahŕňajú aj prácu vyššej súdnej úradníčky na okresnom súde. Vo svojej doterajšej praxi sa venovala predovšetkým obchodnému, občianskemu, pracovnému právu vrátane práva nehnuteľností, správnemu právu ako aj ďalším disciplínam práva v samospráve.

Dátum publikácie

21.02.2019