Neplatené voľno z pohľadu Zákonníka práce, odvodov a dane

Neplatené voľno môžeme charakterizovať ako stav, keď zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu, ale prácu pre zamestnávateľa nevykonáva, ne­zdržiava sa na pracovisku a ani inak nie je zamestnávateľovi k dispozí­cii, pričom zamestnávateľ túto situáciu akceptuje, ale za toto obdobie zamestnancovi mzdu ani náhradu mzdy neposkytuje.

Image5009

Zákonník práce pojem neplatené voľno nepozná, v skutočnosti ide o dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, ktoré mu bránia vo vykonávaní svojich pracovných povinností, a zamestnávateľ jeho neprítomnosť v práci ospravedlní a poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Ak zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno) jeden a viac dní, za toto obdobie sa mu prerušuje povinné sociálne poistenie a na účely zdravotného poistenia sa za zamestnanca nepovažuje. Ak v kalendárnom mesiaci, v ktorom čerpal neplatené voľno, poberal príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazí preddavok na daň štandardným spôsobom.

Prekážky v práci upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v piatej časti, v ktorej ustanovuje podmienky, pri splnení ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi na nevyhnutne potrebný čas alebo v stanovenom rozsahu pracovné voľno. V závislosti od druhu a dĺžky trvania prekážok v práci môže ísť o pracovné voľno s náhradou mzdy alebo o pracovné voľno bez náhrady mzdy, tzv. neplatené voľno. Prekážky v práci predstavujú dočasné pozastavenie plnenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu. V období čerpania neplateného voľna pracovnoprávny vzťah trvá, ale zamestnancovi nevzniká nárok na mzdu ani náhradu mzdy.

Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, sú vymedzené v § 141 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci:

  • počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz a:
    • počas prvých 10 kalendárnych dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorú je povinný poskytnúť zamestnávateľ,
    • ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 kalendárnych dní, má zamestnanec nárok na nemocenské dávky podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa,
  • počas materskej dovolenky, počas ktorej, ak sú splnené podmienky, vzniká zamestnankyni nárok na materské podľa zákona o sociálnom poistení,
  • počas rodičovskej dovolenky, počas ktorej, ak sú splnené podmienky, vzniká nárok na rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku,
  • počas karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy alebo ak osoba, ktorá sa o neho stará, ochorela – počas tejto doby, maximálne 10 kalendárnych dní, vzniká zamestnancovi nárok na ošetrovné, ktoré podľa zákona o sociálnom poistení poskytuje Sociálna poisťovňa.

Pracovné voľno z dôvodov ostatných dôležitých osobných prekážok v práci s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy vymedzených v § 141 ods. 2 Zákonníka práce sa poskytuje buď na nevyhnutne potrebný čas (napr. na čas vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení), alebo v presne stanovenom rozsahu (napr. dva dni v prípade pohrebu). Nevyhnutne potrebný čas Zákonník práce neustanovuje. Tento závisí od konkrétnej situácie u zamestnávateľa aj zamestnanca. Je vhodné nevyhnutne potrebný čas upraviť vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Každú prekážku v práci vrátane dĺžky jej trvania je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Obvykle sa daná prekážka v práci preukazuje potvrdením od lekára, zdravotníckeho zariadenia, iných zariadení, inštitúcií alebo organizácií, ktoré potvrdia prítomnosť zamestnanca v deklarovanom čase na uvedenom mieste.

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný ju vopred zamestnávateľovi oznámiť a požiadať o poskytnutie pracovného voľna. Ak zamestnanec o prekážke v práci vopred nevie, je povinný o vzniku prekážky v práci zamestnávateľa čo najskôr o tejto skutočnosti informovať. Ak zamestnanec prekážku v práci zamestnávateľovi neoznámi, ide o porušenie pracovnej disciplíny s dôsledkami vymedzenými v interných predpisoch zamestnávateľa. Ak zamestnanec neprítomnosť v práci nepreukáže, ide o neospravedlnenú neprítomnosť v práci a zamestnávateľ je oprávnený udeliť absenciu.

Článok je uvedený v skrátenom znení, celé jeho znenie nájdete tu.

 

 

Prístup k celému článku majú len užívatelia s predplateným prístupom.

Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 96,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete v časti Portál Verejná správa SR

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace príklady z praxe

AUTOR

Ing. Eva Gášpárová

Venuje sa vedeniu účtovníctva a ostatných účtovno-ekonomických agend, organizačnému, ekonomickému a účtovnému poradenstvu. Publikačnej činnosti v oblasti jednoduchého, podvojného a mzdového účtovníctva sa venuje od roku 2002.

Dátum publikácie

02.08.2017