Novela Zákonníka práce – 2018

Zmeny v Zákonníku práce sa týkajú: uvedenia základnej zložky mzdy vo zverejnenej ponuke zamestnania, potvrdenia o zamestnaní pri skončení pracovného pomeru, mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu, za prácu vo sviatok, 13. a 14. platu a iné.

Image37577 (1)

Dňa 14. februára 2018 schválila Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ktorá nadobudne účinnosť 1. mája 2018.

1. Vysielanie – dočasný výkon práce na území SR zamestnancov zamestnávateľa usadeného mimo členského štátu Európskej únie/EHP

§ 5 ZP rieši dve veci: ods. 1 upravuje pracovnoprávne vzťahy s cudzím prvkom vo všeobecnosti a v ods. 2 až 13 v rámci tzv. vyslania zamestnancov a v ods. 14 v rámci vnútropodnikového presunu.

2. Uvedenie základnej zložky mzdy vo zverejnenej ponuke zamestnania

Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti „Zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu základnej zložky mzdy.“

2.1 Pojem zamestnávateľ

Pojem zamestnávateľ vníma zákon o služ­bách zamestnanosti širšie. Podľa § 3 zákona o službách zamestnanosti:

§ 3 ods. 1: Zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

§ 3 ods. 2: Za zamestnávateľa na účely tohto zákona sa považuje aj:

  1. organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu4) (pozn. odkaz 4 smeruje na Obchodný zákonník) a
  2. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona, najmä sprostredkovanie zamest­nania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, pos­ky­tovanie odborných poradenských slu­žieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky,
  3. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá chce prijať fyzickú osobu do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu a z toho dôvodu požiada úrad o poskytnutie informačných a poradenských služieb pri výbere zamestnanca podľa § 42 alebo o poskytnutie príspevku podľa § 50, § 51a alebo § 56 alebo ktorá chce prijať uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe podľa § 51,
  4. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny.

Uvedená povinnosť sa vzťahuje nielen na zamestnávateľa (vzťahuje sa aj na budúceho zamestnávateľa, ktorý zverejní ponuku práce), ale aj na sprostredkovateľa práce [§ 3 ods. 2 písm. b)], keďže sa pre účely tohto zákona považuje za zamestnávateľa.

2.2 Zverejnenie ponuky zamestnania

Ponuka zamestnania je ponuka, že „zamestnávateľ“ chce prijať osobu do pracovnoprávneho vzťahu na základe pracovnej zmluvy (prípadne na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru); § 62 ods. 2 ZP sa týka verejných ponúk zamestnaní („zverejnení“) – určené verejnosti ako okruhu osôb – prostredníctvom takého média, ktoré to zabezpečí (tlač, rozhlas, televízia, internetový portál, hromadné SMS, bilbord atď.).

2.3 Pojem základná zložka mzdy

Pojem upravuje § 118 ods. 3 ZP: základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

2.4 Ponuková povinnosť zamestnávateľa

Zákonník práce používa pojem zamestnávateľ v užšom zmysle ako zákon o službách zamestnanosti. Podľa § 7 ods. 1 „Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.“ a podľa § 7 ods. 2 ZPZamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu.“ Pre účely Zákonníka práce je zamestnávateľom aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá ešte nezamestnáva žiadnu osobu, ale realizuje už predzmluvné vzťahy (§ 41 ZP používa pojem zamestnávateľ, nie budúci zamestnávateľ), napr. oznámila fyzickej osobe, že ju berie do zamestnania (tzv. akceptačný list). Zákonník práce na základe novely v tejto súvislosti v § 41 ods. 10 ustanovuje, že „Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa osobitného predpisu.“

Z hľadiska Zákonníka práce v kontexte povinností podľa § 43 (napr. ods. 2 „zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie“) je za vyhotovenie pracovnej zmluvy zodpovedný zamestnávateľ. Už vo fáze ponuky (oferta v zmysle § 43a OZ) je zamestnávateľ povinný ponúknuť základnú zložku mzdy, ktorá nie je nižšia, ako bola zverejnená v ponuke zamestnania. V praxi môže nastať niekoľko sporných otázok:

  1. Môže zamestnávateľ podmieniť zverejnenú základnú zložku mzdy určitými požiadavkami – prax, vzdelanie a pod.? V princípe v zmysle § 62 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti zamestnávateľ zverejňuje ponuku voľného pracovného miesta – určitej náročnosti, kde sa vyžaduje určitá kvalifikácia. Z uvedeného vyplýva, že ak sa základná zložka mzdy vzťahuje na konkrétne miesto a mzda je podmienená určitými požiadavkami, tieto tam musia byť uvedené. Ak zamestnávateľ nakoniec na miesto prijme osobu, ktorá tieto podmienky nespĺňa, možno sa domnievať, že ho to nezbavuje povinnosti dodržať zverejnenú základnú zložku mzdy, pretože to naznačuje, že zverejnené kvalifikačné predpoklady na konkrétne miesto v skutočnosti nevyžaduje (boli len orientačné, napr. na vyselektovanie uchádzačov). Rozdiely môže zamestnávateľ zohľadňovať rôznymi príplatkami a nemal by túto skutočnosť premietať do základnej zložky mzdy.
  2. Ak zamestnanec chce vykonávať prácu aj za nižšiu základnú zložku mzdy, inak by miesto nezískal a toto odráža aj uzatvorená pracovná zmluva, ide o porušenie zákona? V tomto prípade platí zásada ponuky a dopytu, teda ak sú dodržané pravidlá nediskriminácie (§ 13, § 119a ZP), zamestnanec môže ponúknuť, že bude pracovať aj za nižšiu základnú zložku mzdy, aby miesto získal. V tejto situácii by sa však malo skúmať, či zamestnávateľ nevytvoril takú situáciu, že zamestnanec má dojem, že ak neponúkne, že bude pracovať za nižšiu základnú zložku mzdy, prácu nezíska.
  3. V pracovnej zmluve bola dojednaná nižšia základná zložka mzdy, môže sa zamestnanec súdne domáhať, aby súd nahradil vôľu zamestnávateľa, resp. doplatenia rozdielu v základnej zložke mzdy alebo ide len o porušenie pracovnoprávneho predpisu, ktoré bude sankcionovať inšpekcia práce? Podľa § 41 ods. 10 ZP zamestnávateľ „nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume“.

Zákonník práce neustanovuje, že zamestnávateľ „nesmie ponúknuť“, ale že „nesmie dojednať“ nižšiu základnú zlož­ku mzdy.
Možno sa domnievať, že zamestnávateľ porušil zákaz dojednania nižšej základnej zložky mzdy. V praxi by sa mohlo skúmať, či takúto základnú zložku mzdy zamestnanec prijal dobrovoľne (pracovná zmluva je dvojstranný úkon) alebo tam bol určitý nátlak (bezprávna vyhrážka – „ak neprijmeš podmienky, nepodpíšem s tebou zmluvu“ – hoci už zamestnanec bol prijatý).

..........

Článok k novele Zákonníka práce účinnej od 1. mája 2018 rozoberá tieto časti:

  1. Vysielanie – dočasný výkon práce na území SR zamestnancov zamestnávateľa usadeného mimo členského štátu Európskej únie/EHP
  2. Uvedenie základnej zložky mzdy vo zverejnenej ponuke zamestnania 
  3. Potvrdenie o zamestnaní
  4. Pracovná pohotovosť vo sviatok
  5. Dosiahnutá mzda za prácu nadčas a jej poskytovanie (zúčtovanie, vyplatenie)
  6. Náhradné voľno za prácu vo sviatok
  7. Normy spotreby práce
  8. Pravdepodobný a priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
  9. Príspevok na stravovanie – zaokrúhľovanie
  10. Potvrdenie o zrážkach z odmeny – dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
  11. Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
  12. Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu
  13. Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu
  14. Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu
  15. Zmena v § 95 Zákonníka práce – začiatok a koniec dňa pracovného pokoja na pracoviskách s nočnými zmenami
  16. Zavedenie 13. a 14. mzdy
  17. Zvýhodnenie za prácu a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Článok je uvedený v skrátenom znení, jeho celé znenie nájdete tu.

VSSR-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 117,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

Autor: JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Súvisiace právne predpisy

AUTOR

JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Je autorom viacerých kníh o pracovnom práve (napr. Zákonník práce s komentárom – Poradca podnikateľa 2016, Konto pracovného času), prednáša o pracovnom práve, publikuje akademické aj praktické články v oblasti pracovného práva. Od roku 2010 pôsobí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR a od roku 2011 je riaditeľom odboru zodpovedným za oblasť právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov – napr. za Zákonník práce, zákon o minimálnej mzde, zákon o kolektívnom vyjednávaní a podieľal sa na všetkých novelách Zákonníka práce v tomto čase.

Dátum publikácie

05.04.2018