Sociálne podnikanie v kontexte zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch

Zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. mája 2018, nám „prináša“ sociálny podnik v oveľa širšom kontexte, aký poskytovala jeho doteraz platná právna úprava v zákone o službách zamestnanosti.

Image38077

Pôvodný zákon vnímal sociálny podnik primárne v intenciách nástroja aktívnej politiky trhu práce. Ako píše Ingrid Ujváriová: „Išlo o typický príklad sociálneho podniku ako nástroja pracovnej integrácie s funkciou medzitrhu práce. Aj keď tento typ sociálneho podniku reprezentoval najfrekventovanejšiu podobu sociálneho podnikania v medzinárodnom meradle, niesla takáto právna úprava riziko, že sa priestor sociálneho podnikania v povedomí verejnosti zúži iba na túto oblasť.“Z informačného materiálu k zákonu Súčasná,už samostatná, právna úprava sociálneho podniku po novom dovoľuje sociálnym podnikom napĺňať nespočetné množstvo spoločensky prospešných cieľov vysoko nad rámec pracovnej integrácie či riešenia otázok zamestnanosti. (Len z dôvodu potrebnej bližšej reguláciezákon špecificky vymenúva dva konkrétne typy registrovaných sociálnych podnikov,a to integračný podnik a sociálny podnik bývania.)

Priestor sociálnej ekonomiky a dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu (sociálne podniky)

Sociálne podniky na Slovensku dnes môžu napĺňať svoje ciele (spôsobom poskytovania spoločensky prospešných služieb) v oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť, sociálna pomoc, vzdelávanie a výchova, rozvoj telesnej kultúry,ochrana životného prostredia a iné (bližšie pozri § 2 zákona). V týchto oblastiach prirodzene môžu, ak sa tak rozhodnú, ale aj nemusia napĺňať aj ciele pracovnej integrácie.

Zákon v § 2 presne vymedzuje oblasti, v ktorých je (alebo môže byť) činnosť sociálneho podniku považovaná za spoločensky prospešnú službu. Pomáha si pritom ich vymenovanímzo zákona o neziskových organizáciáchposkytujúcich všeobecne prospešné služby. Toto vymenovanie je v prípade zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch taxatívne, pričom zákon bližšie neponúka definíciu takejto služby. Možno však s určitosťou povedať, že minimálne vymedzuje jej charakter spôsobom, kedy ju stavia do úlohyprostriedku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu. Tým sa na účely zákona rozumie napĺňanie verejného alebo komunitného záujmu (§ 2 ods. 1). Zákon si tak dáva záležať na tom, aby sociálny podnik vždy pôsobil v medziach a v kontexte spoločenskej prospešnosti, či už na úrovni spoločnosti ako celku (verejný záujem) alebo vybranej komunity (komunitný záujem). Potom registrovaný sociálny podnik, ktorý dosahuje svoj pozitívny sociálny vplyv napĺňaním verejného záujmu, sa na účely zákona stáva verejnoprospešným podnikom. Na druhej strane,registrovaný sociálny podnik,ktorý dosahuje pozitívny sociálny vplyv napĺňaním komunitného záujmu, sa na účely zákona stáva komunitnoprospešným podnikom [§ 11 ods. 1 písm. a) a b)].

Spoločenská prospešnosť sociálneho podniku (či už vo verejnom, alebo komunitnom záujme) je tak prirodzene i naďalej rozhodujúcou premennou v kontexte jehopodnikania. Inými slovami, sociálny podnik sa v prvom rade a primárne zameriava na riešenie vybraného spoločenského problému. „Následne, kedy sa rozhoduje o správne zvolenom prostriedku na jeho riešenie, za tento prostriedok volí podnikanie – alebo hospodársku činnosť vykonávanú „sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť“ [§ 5 ods. 1 písm. a)]. Jeho podnikanie sa tak stáva prostriedkom k naplneniu spoločensky prospešného cieľa alebo v jazyku zákona prostriedkom k napĺňaniu pozitívneho sociálneho vplyvu.

Pozitívny sociálny vplyv takto ukotvuje sociálny rozmer sociálneho podnikania, pričom je nevyhnutné podotknúť, že slovo „sociálny“ je potrebné v tomto význame slova chápať ako „societálny“, teda spoločenský, a to v zmysle: pre spoločnosť, v záujme spoločnosti, pre jej benefit. Inými slovami tak v podstate ide o „pozitívny spoločenský vplyv“, ktorý možno preukázať v akejkoľvek oblasti spoločenskéhoživota, nielen v oblasti sociálnej, napríklad v zmysle poskytovania sociálnych služieb alebo sociálnej pomoci. Na druhej strane je dôležité zdôrazniť, že slovo „sociálne“ nie je prívlastkom k slovu „podnikanie“.„Sociálnym podnikaním“ zákon označuje samostatný spôsob alebo druh podnikania, ktorý má svoje určujúce atribúty.

Článok má tieto časti:

Sociálne podnikanie v kontexte zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch:

  1. Priestor sociálnej ekonomiky a dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu (sociálne podniky)
  2. Priama a nepriama pomoc podnikom v širšom priestore sociálnej ekonomiky
  3. Podpora sociálnych podnikov zo strany obcí a VÚC a ich vlastné sociálne podnikanie
  4. Zamedzenie zneužívania verejnej podpory (sociálne podniky)
  5. Praktické okienko do sociálneho podnikania alebo cesta k podniku operujúcemu v širšom priestore sociálnej ekonomiky

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie aj so vzorom smernice nájdete tu.

VSSR-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 117,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

Autor: Peter Mészáros

AUTOR

Peter Mészáros

Peter-Meszaros_13_5_2018.jpg

Podieľa sa na realizácii projektov, ktoré ponúkajú inovatívne riešenia sociálnych a spoločenských problémov. V treťom sektore pracuje viac ako 10 rokov. Je expertom v Programe sociálnych inovácií v nadácii Green Foundation, vedie občianske združenie a rovnomennú firmu 3lobit, ktorá využíva atribúty sociálneho podnikania. Je koordinátorom Ashoka pre Slovenskú republiku, angažuje sa v oblasti poradenstva a tvorby verejných politík či schém podpory v oblasti sociálnych inovácií.

Dátum publikácie

13.05.2018