Vybrané praktické problémy súvisiace s voľbami do orgánov samosprávy obcí 2018

Dňa 10. novembra 2018 sa budú konať voľby do orgánov samosprávy obcí. V nasledujúcej téme sa preto pokúsime načrtnúť riešenia niektorých problémov, ktoré v praxi môžu nastať, no na ktoré volebný kódex výslovne riešenia neposkytuje.

Image39457

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje podmienky výkonu volebného práva, ako aj organizáciu a priebeh volieb, je zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (ďalej aj len „volebný kódex“ alebo „VK“). Avšak aj napriek snahe zákonodarcu nám tento právny predpis nie vždy poskytuje výslovnú odpoveď na otázky, ktoré pri praktickej organizácii a priebehu volieb môžu vzniknúť. Nepochybne to platí aj v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa budú konať 10. novembra 2018. Na nasledujúcich riadkoch sa preto pokúsime načrtnúť riešenia niektorých problémov, ktoré v praxi môžu nastať, no na ktoré volebný kódex výslovne riešenia neposkytuje.

1. Môže jedna osoba kandidovať ako nezávislý kandidát na funkciu starostu obce alebo poslanca obecného zastupiteľstva a ako kandidát na kandidátskej listine politickej strany na druhú z funkcií?

Jedna a tá istá osoba môže v jedných voľbách do orgánov samosprávy obce súčasne kandidovať aj na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva a aj na funkciu starostu obce. Samozrejme, musí splniť všetky podmienky pasívneho volebného práva, predovšetkým vek 25 rokov, ktorý sa vyžaduje pri kandidátoch na starostu a je vyšší ako vek 18 rokov požadovaný pri kandidátoch na poslancov. Súčasnú kandidatúru na obe funkcie volebný kódex výslovne pripúšťa (§ 171 ods. 12 a § 176 ods. 9 VK). V prípade zvolenia do oboch funkcií je však možné, vzhľadom na ich vzájomnú nezlučiteľnosť, vykonávanie len jednej z nich.

Volebný kódex rovnako však výslovne nevylučuje to, aby jedna a tá istá osoba kandidujúca súčasne na obe obecné funkcie v prípade jednej z nich kandidovala ako nezávislý kandidát a v prípade druhej kandidovala ako kandidát uvedený na kandidátskej listine politickej strany alebo koalície politických strán. Preto je možné takýto postup akceptovať. Je potrebné si totiž uvedomiť, že ani skutočnosť, že osoba je uvedená na kandidátskej listine politickej strany, automaticky neznamená, že daná osoba je členom dotknutej politickej strany. Rovnako ani to, že niekto kandiduje samostatne ako nezávislý kandidát, neznamená, že nie je členom žiadnej politickej strany. V takomto prípade je však potrebné si uvedomiť, že dotknutá osoba pri funkcii, do ktorej kandiduje ako nezávislý kandidát, musí ku svojej kandidátskej listine pripojiť podpisovú listinu podpísanú dostatočným počtom voličov, ktorí jej kandidatúru podporujú. Potrebný počet podpisov je rovnaký bez ohľadu na to, či osoba kandiduje na funkciu poslanca zastupiteľstva alebo funkciu starostu a odvíja sa od počtu obyvateľov obce. Jednotlivé počty potrebných podpisov sú uvedené v prílohe č. 1 k volebnému kódexu.

Ďalšie otázky:

2. Ako postupovať v prípade, ak by zapisovateľ miestnej (mestskej) volebnej komisie bol po určitú dobu, osobitne v období určenom na podávanie kandidátskych listín, extrémne na konci tohto obdobia, dočasne práceneschopný? Povedané inými slovami, je zapisovateľ miestnej volebnej komisie zastupiteľný pri výkone jeho funkcie?

3. O registrácii kandidátskych listín rozhoduje miestna (mestská) volebná komisia najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb. Miestna volebná komisia má najmenej päť členov, ktorí sa funkcie ujímajú až zložením sľubu. Členstvo vo volebnej komisii zaniká aj vtedy, ak člen nezloží sľub najneskôr 10 dní predo dňom konania volieb. Volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.

Nie je vylúčené, že ani v čase 45 dní predo dňom konania volieb nebude mať miestna volebná komisia dostatok členov, ktorí zložili sľub. Budú títo „členovia“, ktorí nezložili sľub do 45 dní predo dňom konania volieb, rozhodovať ako členovia miestnej volebnej komisie, a to predovšetkým o registrácii kandidátov?

4. Ak zapisovateľ miestnej (mestskej) volebnej komisie zistí, že kandidátska listina má nedostatky, vyzve splnomocnenca politickej strany alebo koalície, prípadne priamo nezávislého kandidáta na opravu alebo doplnenie kandidátskej listiny. Na opravu alebo doplnenie má sám určiť lehotu, ktorá má byť primeraná. Nie je však vylúčené, že kandidátska listina bude doručená v posledný deň lehoty určenej na jej doručenie.

Môže zapisovateľ miestnej volebnej komisie určiť lehotu na odstránenie nedostatkov kandidátskej listiny aj tak, že táto uplynie po uplynutí lehoty na podávanie kandidátskych listín (60 dní pred voľbami), a to najneskôr do prvého zasadnutia miestnej volebnej komisie, kedy má zapisovateľ povinnosť predložiť kandidátske listiny?

5. Miestna (mestská) i okrsková volebná komisia má na svojom prvom zasadnutí určiť zo všetkých svojich členov predsedu a podpredsedu, a to žrebom.

5.1 Preukazuje sa súhlas osoby delegovanej do volebnej komisie s jej delegovaním?
5.2 Ako postupovať v prípade, ak vyžrebovaný člen volebnej komisie odmietne vykonávať funkciu predsedu alebo podpredsedu? Môže delegovaný člen volebnej komisie odmietnuť funkciu predsedu alebo podpredsedu?
5.3 Ako postupovať v prípade, ak bude do funkcie predsedu alebo podpredsedu vyžrebovaný člen volebnej komisie, ktorý nie je prítomný na jej prvom zasadnutí, a preto ešte nezložil sľub, prípadne ho vôbec nezloží v zákonom určenej lehote?

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, odpoveď na otázky nájdete nájdete tu.

VSSR-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Cena: 117,00 € s DPH

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

 newsletter-icon

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Autor: doc. JUDr. Marek Domin, PhD.

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace odborné články

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace interné firemné predpisy

Súvisiace články z aktualít

AUTOR

doc. JUDr. Marek Domin, PhD.

Pôsobí od roku 2011 na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa okrem iného pedagogicky a vedecky venuje najmä problematike volebného práva. Je autorom učebnice Volebné právo a volebné systémy a komentára k zákonu o podmienkach výkonu volebného práva. V roku 2018 sa úspešne habilitoval za docenta v odbore ústavného práva s prácou zameranou na praktickú uplatniteľnosť všeobecnosti volebného práva.

Dátum publikácie

14.09.2018