COVID-19 – možnosti a povinnosti zamestnávateľov

Článok sa venuje najčastejším otázkam zamestnávateľov v súvislosti s koronavírusom COVID-19 a dopadom opatrení na pracovnoprávne vzťahy.

Image47198

Pojem koronavírus alebo COVID-19 je za posledné dni ústredným pojmom rôznych diskusií a je v centre pozornosti televíznych, ale aj printových médií. Ide o veľmi diskutovanú tému nielen na Slovensku, ale celosvetovo. Koronavírus bol identifikovaný prvýkrát v decembri 2019 v čínskom Wu-chane a odtiaľ sa ochorenie zvané ako COVID-19 rozšírilo aj do Európy.

Ústredný krízový štáb Slovenskej republiky na svojich zasadnutiach v dňoch 12. 3. – 16. 3. 2020 odporučil vláde Slovenskej republiky prijať viacero mimoriadnych opatrení v súvislosti so šíriacim sa ochorením COVID-19, ktoré spôsobuje koronavírus SARS-CoV-2. V sektore zdravotníctva došlo aj k vyhláseniu núdzového stavu.

Všetky opatrenia, ktoré boli prijaté práve v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, zasahujú aj do pracovnoprávnych vzťahov.

Tento článok sa venuje najčastejším otázkam zamestnávateľov v súvislosti s dopadom opatrení na pracovnoprávne vzťahy.

Nariadené karanténne opatrenie

Osoby, ktoré sa vracajú na Slovensko zo zahraničia, sú povinné v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami podrobiť sa karanténe po dobu trvania 14 dní. Rozhodnutím orgánu verejného zdravotníctva môže byť nariadené karanténne opatrenie aj inej osobe, ktorá je podozrivá z nákazy.

Pod karanténou sa rozumie izolácia osoby, jej vyšetrovanie a pozorovanie v rámci lekárskeho dohľadu v zdravotníckom zariadení, v domácom prostredí alebo v inom jej prirodzenom sociálnom prostredí. V prípade nariadeného karanténneho opatrenia ide o dôležitú osobnú prekážku v práci, počas ktorej zamestnávateľ v zmysle § 141 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 144 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnancovi nebola prekážka v práci vopred známa, je povinný upovedomiť zamestnávateľa o tejto prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

V zmysle § 144 ods. 2 Zákonníka práce prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Zamestnanec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie, má nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 dní karanténneho opatrenia, a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní karantény a 55 % od štvrtého do desiateho dňa karantény, a to za predpokladu, že nemá príjem zo zamestnania. Uvedené vyplýva zo zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 462/2003 Z. z.“), konkrétne z ust. § 4 a § 8.

Ak zamestnanec naďalej nemá príjem, tak od jedenásteho dňa má zamestnanec nárok na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a poistenci v ochrannej lehote majú nárok na nemocenské za uvedených podmienok od prvého dňa nariadeného karanténneho opatrenia.

Uzavretie prevádzky – prekážka v práci na strane zamestnávateľa

V rámci opatrení došlo od 16. 3. 2020 k uzavretiu všetkých maloobchodných prevádzok a všetkých prevádzok poskytujúcich služby okrem tých, ktoré sú vymenované v jednom z opatrení (napr. potraviny, drogérie, lekárne). Už od 13. 3. 2020 boli zatvorené cukrárne, bistrá, kaviarne, bary a pod.

Ak je zamestnávateľ takým podnikateľským subjektom, ktorému na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva bolo nariadené uzavrieť počas doby trvania mimoriadnej situácie prevádzku (napr. kaviareň, bar a pod.) a zamestnávateľ nemá možnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa dohodnutej pracovnej zmluvy, môže ísť o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce. Uvedené vyplýva konkrétne z ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého: „Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Priemerným zárobkom sa podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce rozumie: „Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce: „kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak však zamestnávateľ podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce vymedzí v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej však 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu nemožno nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.

Do úvahy prichádzajú aj iné spôsoby vysporiadania sa s obdobím, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Tie však vyžadujú dohodu zamestnanca a zamestnávateľa. Do úvahy prichádzajú nasledujúce možnosti:

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie:

COVID-19 – možnosti a povinnosti zamestnávateľov

VSSR-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

newsletter-icon

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Autor: JUDr. Tatiana Mičudová

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace články z aktualít

AUTOR

JUDr. Tatiana Mičudová

JUDr-Tatiana-Micudova_250x375px.JPG

JUDr. Tatiana Mičudová

Aktuálne pracuje ako právnik v SOZA. Predtým pôsobila ako advokátsky koncipient, externý vysokoškolský učiteľ a pracovala aj na Úrade na ochranu osobných údajov SR. Spolupracuje s advokátskou kanceláriou Jarabica s.r.o. a spoločnosťou Extra Services, s.r.o., ktorá sa venuje ochrane osobných údajov. Publikuje odborné články najmä z odvetvia pracovného a správneho práva. V praxi sa okrem týchto odvetví venuje právu duševného vlastníctva, ochrane osobných údajov a občianskemu právu.

Dátum publikácie

23.03.2020