Dovolenka

Na dovolenku – na dni pracovného odpočinku – má nárok zamestnanec v pracovnom pomere, či už ide o plný úväzok pracovného pomeru alebo o skrátený úväzok. V článku si podrobne popíšeme, na akú dlhú dovolenku má ten-ktorý zamestnanec nárok (pri rovnomernom, nerovnomernom pracovnom čase), ako sa počíta.

Image49470

V článku si podrobne popíšeme, na akú dlhú dovolenku má ten-ktorý zamestnanec nárok (pri rovnomernom, nerovnomernom pracovnom čase), ako sa počíta, a to najmä v situáciách, keď je zamestnanec na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke.

Obsah:
Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť (§ 101 až § 104a)

Základná výmera dovolenky

Čo je nerovnomerný a rovnomerný pracovný čas

Dovolenka za odpracované dni

Dodatková dovolenka

Krátenie dovolenky

Materská dovolenka

Rodičovská dovolenka

Čerpanie dovolenky

Nevyčerpaná dovolenka (nevyčerpaná dovolenka do konca nasledujúceho kalendárneho roka)

Na dovolenku – na dni pracovného odpočinku – má nárok zamestnanec v pracovnom pomere (ďalej len: „zamestnanec“), či už ide o plný úväzok pracovného pomeru alebo o skrátený úväzok. V článku si podrobne popíšeme, na akú dlhú dovolenku má ten-ktorý zamestnanec nárok (pri rovnomernom, nerovnomernom pracovnom čase), ako sa počíta, a to najmä v situáciách, keď je zamestnanec na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke.

Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku v súlade s § 100 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Zákonníka práce“) na:

  • dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
  • dovolenku za odpracované dni,
  • dodatkovú dovolenku.

Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť
(§ 101 až § 104a)

Ak zamestnanec v pracovnom pomere k tomu istému zamestnávateľovi vykonával prá­cu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na:

  • dovolenku za kalendárny rok = ak pracovný pomer trval nepretržite počas celého kalendárneho roka,
  • dovolenku v pomernej časti kalendárneho roka = ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.

Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.

Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Základná výmera dovolenky

Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne = 20 dní. Dovolenka najmenej päť týždňov = 25 dní patrí zamestnancovi, ktorý:

  • do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku alebo
  • má menej ako 33 rokov veku, ale trvale sa stará o dieťa.

Rozšírenie okruhu zamestnancov, ktorí majú nárok na päť týždňov dovolenky, tzn. o zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, nadobudlo účinnosť novelizáciou Zákonníka práce od 1. januára 2020.

Už pri podaní návrhu novelizácie v tejto časti boli vznesené pripomienky na nejasnosť výkladu znenia, ktoré by mohli viesť a vedú k problémom uplatňovania zvýšeného nároku na dovolenku v praxi. Nie je zákonom a zatiaľ stále ani žiadnym usmernením vysvetlený pojem „trvalej starostlivosti o dieťa“.

V každom prípade má nárok na päť týždňov dovolenky každý zamestnanec, ktorý sa stará o dieťa, tzn. obaja rodičia. Definícia však neurčuje, že musí ísť výlučne len o rodiča dieťaťa.

Pod pojmom trvalej starostlivosti však možno chápať, že zamestnanec žije v spoločnej domácnosti pri tejto osobnej starostlivosti o die­ťa (nie je dôležité miesto trvalého pobytu).

Pre rovnaké posudzovanie nároku u všetkých zamestnancov, v takomto prípade by bolo vhodné, ak by zamestnávateľ konkretizoval presný postup posudzovania – chápania tohto zákonne nepodrobne definovaného znenia prostredníctvom internej smernice, o ktorej by boli všetci zamestnanci do veku 33 rokov informovaní. Zamestnanec by si následne po splnení kritérií uplatnil podaním písomného čestného prehlásenia nárok na päť týždňov dovolenky. Samozrejme pri zmene – pri ukončení spĺňania kritérií, by opäť písomne informoval svojho zamestnávateľa.

Dovolenka je najmenej osem týždňov = 40 dní patrí zamestnancovi, ak ide o:

  • pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca podľa osobitného predpisu,
  • vysokoškolského učiteľa,
  • výskumného pracovníka a umeleckého pracovníka verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy,
  • zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskum­nom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum, zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.

Ak teda zamestnanec odpracuje najmenej 60 dní v kalendárom roku, nárok sa vypočítava v závislosti od trvania pracovného pomeru v danom roku. Pomerná časť sa počíta – zaokrúhľuje na pol dňa/deň nasledovne:

  • do 0,25 vrátane smerom nadol,
  • nad 0,25 do 0,75 vrátane na pol dňa,
  • nad 0,75 smerom nahor.

 

Príspevok je uvedený v skrátenom znení celé znenie:

VSSR-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

newsletter-icon

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Autor: Bc. Katarína Danajovičová

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace interné firemné predpisy

AUTOR

Bc. Katarína Danajovičová

autor_Katarina-Danajovicova_120x181.jpg

16 rokov pôsobila v Sociálnej poisťovni v oblasti výberu poistného, vymáhania pohľadávok – v tvorbe analýz systémov, ich testovaní, v implementácií projektov elektronického prepájania štátnych inštitúcií, v školení, usmerňovaní a kontrolnej činnosti zamestnancov pobočiek Sociálnej poisťovne.

Viac ako 12 rokov sa venuje vedeniu účtovníctva a poradenstvu v oblasti daní a odvodov.

Osem rokov viedla celoslovenský projekt digitalizácie prihlasovacích formulárov vernostného programu jednej z najväčších maloobchodných spoločností v obore FMCG na Slovenskom trhu. Bola vedúcou tímu v projekte „Analýza odvetvových štandardov pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva“, ktorý sa uskutočnil za podpory Ministerstva hospodárstva SR v rámci programov podpory malého a stredného podnikania prostredníctvom agentúry Slovak Business Agency.  

Je aktívnou autorkou odborných článkov pre spoločnosť Poradca podnikateľa, ktorá publikuje články v účtovnej, daňovej a mzdovej oblasti.

Pôsobí v Slovenskej asociácii podnikových finančníkov (SAF) a pomáha zlepšovať podnikateľské prostredie, zúčastňuje sa odborných stretnutí na Ministerstvách, štátnych i neštátnych inštitúciách, kde zastupuje záujmy podnikateľov.

Dátum publikácie

09.07.2020