Duplicita vlastníctva alebo keď je vlastníctvo v katastri spochybnené

Duplicita vlastníctva – k jednej nehnuteľnosti si uplatňuje vlastnícke právo viac navzájom nezlučiteľných osôb, pričom nejde o prípady spoluvlastníctva. Je to neželaný jav, ktorý bez jeho odstránenia spôsobuje, že s takou nehnuteľnosťou nemožno nakladať.

Image44749

Z rôznych historických dôvodov existujú v súčasnosti prípady, kedy je hodnovernosť údajov o vlastníkoch a ich právach k nehnuteľnostiam na listoch vlastníctva spochybnená. Ide o tzv. duplicitu vlastníctva, kedy si k jednej nehnuteľnosti uplatňuje vlastnícke právo viac navzájom nezlučiteľných osôb, pričom nejde o prípady spoluvlastníctva. Je to neželaný jav, ktorý bez jeho odstránenia spôsobuje, že s takou nehnuteľnosťou nemožno nakladať. Právny poriadok umožňuje niekoľko spôsobov vyriešenia takýchto sporov, pričom najlepším je dohoda dotknutých osôb. V prípade, ak k dohode nedôjde, je v zásade jediným oprávneným na určenie vlastníctva len súd, čo je však zdĺhavá a náročná cesta.

1. Úvod

V súčasnosti nie je výnimkou stretnúť sa na listoch vlastníctva (ďalej len „LV“) so zapísanou poznámkou o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, a to v časti „B“ LV pri údaji o niektorom konkrétnom vlastníkovi z titulu duplicity vlastníctva. Takáto poznámka môže znieť napr. takto: „Hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti je spochybnená – údaje katastra sa nesmú používať (vlastník je duplicitný s vlastníkom z LV č. .....).“

K takémuto zápisu môže dochádzať napríklad v týchto prípadoch:

  1. pozemok má v súčte viac vlastníckych podielov, ako tvorí 1/1 (napr. na LV sú zapísaní dvaja vlastníci, z toho prvý má podiel 2/10 a druhý má podiel 1/1),
  2. prekrýva sa pozemok registra „C“ a registra „E“, a to buď úplne, alebo čiastočne, pričom pozemok registra „C“ má iného vlastníka ako pozemok registra „E“ (a teda fyzicky jeden kus zemského povrchu má dva alebo viac rôznych vlastníckych režimov).

2. Charakter duplicity vlastníctva

Duplicita vlastníctva je neželaným javom spôsobeným najmä spôsobom evidovania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v minulosti. Od r. 1951 totiž bola pozemková kniha (a neskôr zavedená evidencia nehnuteľností) vedená viac-menej len formálne, pretože zápisy do nej už neboli povinné (nemali právotvorné účinky, teda vlastnícke právo už nevznikalo zápisom do pozemkovej knihy; zápis do nej mal len evidenčný charakter). Taktiež samotné vlastnícke vzťahy ustúpili vzťahom užívacím (kedy napr. JRD alebo iné organizácie mali oprávnenie hospodáriť na cudzích pozemkoch, pričom vlastník pozemku s pozemkom nemohol prakticky nijako nakladať), čo spôsobovalo nezáujem vlastníkov o riadnu evidenciu ich vlastníckych vzťahov. Toto následne vyústilo do situácie, kedy sa do pozemkovej knihy (od r. 1951 do r. 1964) alebo neskoršej evidencie nehnuteľností (od r. 1964 do r. 1992) nezapísali všetky tituly nadobudnutia vlastníctva pozemku. Došlo tak k tomu, že napr. jeden pozemok bol viackrát prededený v prospech viacerých dedičov, kúpna zmluva nebola zapísaná, takže vlastnícke právo sa stále odvodzovalo od pôvodných a nie nových vlastníkov a pod. Mnohé tieto skutočnosti sa zistili pri spracovaní registrov obnovenej evidencie pozemkov (tzv. ROEP), kedy boli vylustrované aj listiny, ktoré nikdy neboli zapísané či už v pozemkovej knihe, alebo v evidencii nehnuteľností (a teda sa pri neskorších prevodoch na ne ani neprihliadalo).

 

 

Príspevok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie nájdete tu:

Duplicita vlastníctva alebo keď je vlastníctvo v katastri spochybnené

VSSR-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

newsletter-icon

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Autor: JUDr. Jakub Ulaher, PhD., LL.M.

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace odborné články

Súvisiace články z aktualít

AUTOR

JUDr. Jakub Ulaher, PhD., LL.M.

2017-05-31 - JUDr_Jakub Ulaher_180 x 120.jpg

Pôsobí od roku 2008 na Mestskom úrade v Žiline ako právnik, od roku 2011 ako vedúci odboru právneho a majetkového. Vo svojej publikačnej činnosti sa venuje právnym otázkam týkajúcim sa obecnej samosprávy. Ako externý doktorand na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach sa venoval problematike miestnych daní.

Dátum publikácie

17.10.2019