Evidencia pracovného času (s dôrazom na zamestnancov v školstve)

Príspevok rozoberá povinnosti zamestnávateľa ohľ. evidovania pracovného času v kontexte rozsudku súdneho dvora európskej únie, z pohľadu ochrany osobných údajov, a tiež rozdiel medzi evidenciou pracovného času a evidenciou dochádzky.

Image49543

V § 99 Zákonníka práce je pre zamestnávateľa stanovená povinnosť evidencie pracovného času zamestnancov v pracovnom pomere bez ohľadu na to, či ide o zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas. Daná povinnosť sa týka každého zamestnávateľa a vzťahuje sa na všetkých jeho zamestnancov. V ustanovení § 99 Zákonníka práce sa na účely jednoznačnosti vyjadrenia povinností zamestnávateľa v súvislosti s vytvorením podmienok na jeho kontrolu osobitne ustanovuje aj povinnosť viesť evidenciu všetkých skutočností súvisiacich s rozvrhovaním pracovného času, a to nielen vo vzťahu k evidencii pracovného času všeobecne, ale aj osobitne vo vzťahu k evidencii rozvrhnutia a celkového rozsahu práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Podobne sú zamestnávatelia povinní evidovať pracovný čas aj počas pracovných ciest. Zákonník práce v § 224 ods. 2 písm. e)zároveň ustanovuje povinnosť viesť evidenciu pracovného času aj pri osobách zamestnaných formou dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti) tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala. S účinnosťou od 1. marca 2015 (novela Zákonníka práce uskutočnená zákonom č. 14/2015 Z. z.) je zamestnávateľ počas dočasného pridelenia povinný viesť evidenciu pracovného času v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca, čím sa zefektívnila kontrola skutočne odpracovaného času v mieste výkonu práce.

V zmysle povinnosti viesť evidenciu pracovného času podľa § 99 Zákonníka práce sa v príspevku zameriame na problematiku evidencie pracovného času (ide o § 85 Zákonníka práce a nasl.) a evidencie pracovného času nadčas (§ 97 Zákonníka práce), keďže uvedené evidencie sa týkajú všetkých škôl a školských zariadení v SR bez ohľadu na ich zriaďovateľov. V školách a školských zariadeniach s nepretržitou prevádzkou (napr. špeciálne výchovné zariadenia a školské internáty) v rámci evidencie pracovného času prichádza do úvahy aj evidencia nočnej práce (§ 98 Zákonníka práce) a v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou (šírenie ochorenia COVID-19) do úvahy pripadá aj evidencia aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca v zmysle § 96 ods. 6 Zákonníka práce.

Podľa Zákonníka práce je povinnosť viesť evidenciu pracovného času určená len zamestnávateľovi. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec nie je povinný viesť si evidenciu odpracovaných hodín, čo však nevylučuje možnosť prenesenie tejto povinnosti na zamestnanca, resp. poskytnutie vzájomnej súčinnosti zamestnanca na plnení stanovenej povinnosti zamestnávateľa. V tomto zmysle môže zamestnávateľ napríklad stanoviť, že zamestnanec bude na dennej báze vykazovať prehľad o odpracovanom čase (pracovných zmenách) za príslušný kalendárny mesiac prostredníctvom ním určeného tlačiva (formulára), ktorý v stanovenom termíne za príslušný kalendárny mesiac predloží na schválenie priamemu nadriadenému.

Zamestnávateľ je povinný evidovať každý začiatok časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu (to sa týka aj začatia výkonu práce po skončení prestávky na odpočinok a jedenie podľa § 91 Zákonníka práce), a každý koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu (to sa týka aj skončenia výkonu práce pred začatím prestávky na odpočinok a jedenie podľa § 91 Zákonníka práce). Z uvedeného vyplýva, že zamestnanci musia dané skutočnosti preukazovať vždy v aktuálnom čase, nie dodatočne. Každý zamestnanec má stanovený fond pracovného času, ktorým sa riadi a ktorého využitie má byť zo strany zamestnávateľa evidované. Zamestnávateľ v internej smernici (pokyne, príkaze) alebo aj priamo v pracovnom poriadku môže v súvislosti s evidenciou pracovného času určiť, že evidovanie príchodu na pracovisko a odchodu z pracoviska spojené s vykonávaním práce realizované iným zamestnancom, nezaznamenanie príchodu alebo odchodu z pracoviska, zapísanie nepravdivých údajov do knihy príchodov a odchodov, resp. zadanie nepravdivých údajov do elektronického systému prostredníctvom poverenej osoby bude považované za porušenie pracovnej disciplíny. Vedúci zamestnanec by mal v odôvodnených prípadoch disponovať presne špecifikovaným oprávnením na vykonanie zmien v chybne označených záznamoch v evidencii príchodov a odchodov, resp. v situáciách, kedy zamestnanec z objektívnych dôvodov nemohol zaznamenať zmeny v príchode na pracovisko alebo odchode z pracoviska v kontexte evidencie odpracovaných hodín.

1. Možnosti a formy evidencie pracovného času

Pracovný čas je stanovený časový úsek, počas ktorého je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní si pracovné povinnosti podľa pracovnej zmluvy. Evidencii podlieha každá odpracovaná hodina vrátane odpracovaného nadčasu, ktorý buď bol zamestnávateľom nariadený, alebo so zamestnancom dohodnutý, alebo zamestnávateľ za prácu nadčas poskytol náhradné voľno.

V Zákonníku práce nie je explicitne definovaný pojem „evidencia“ a nie je v ňom ani priamo stanovená forma vedenia evidencie. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis a dokonca ani súdna prax neurčuje konkrétny spôsob vedenia evidencie pracovného času. Zákonník práce podobne neupravuje ani obdobie, za ktoré je zamestnávateľ povinný evidenciu pracovného času viesť.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že evidencia pracovného času musí zohľadňovať zákonom stanovený minimálny rozsah a všetky uvedené údaje musia byť preukázateľné, zamestnávateľ môže v zásade využiť dve formy vedenia evidencie pracovného času – písomnú (vedenú v príslušnej knihe – napr. knihe príchodov a odchodov na pracovisko spojenej zo začatím a ukončením výkonu práce) alebo elektronickú, v rámci ktorej je možnosť využiť informačný systém organizácie (čipové karty zamestnancov, pridelený vlastný PIN kód, cez ktorý sa evidujú príchody a odchody zamestnanca, využitie aplikácie v PC alebo mobilnom telefóne).

Vychádzajúc zo skutočnosti, že evidencia pracovného času musí zohľadňovať zákonom stanovený minimálny rozsah a všetky uvedené údaje musia byť preukázateľné, zamestnávateľ môže v zásade využiť dve formy vedenia evidencie pracovného času – písomnú (vedenú v príslušnej knihe – napr. knihe príchodov a odchodov na pracovisko spojenej zo začatím a ukončením výkonu práce) alebo elektronickú, v rámci ktorej je možnosť využiť informačný systém organizácie (čipové karty zamestnancov, pridelený vlastný PIN kód, cez ktorý sa evidujú príchody a odchody zamestnanca, využitie aplikácie v PC alebo mobilnom telefóne).

Evidencia pracovného času v papierovej forme je najlacnejšou alternatívou, avšak prináša so sebou aj viaceré problémy (nutnosť dodatočného overovania, kontroly a manuálneho sčítavania odpracovaných hodín, v prípade pedagogických zamestnancov potreba osobitného sledovania zastupovania a nadčasov a pod.). Zavedenie elektronického systému dochádzky môže v prvotnej fáze priniesť zvýšené náklady a samotné priloženie čipovej karty nemusí automaticky zaručovať dostatočnú identifikáciu identity zamestnanca, avšak elektronický systém vykazuje viacero výhod, ktoré optimalizujú proces evidencie pracovného času. Elektronický systém dochádzky je jednoduchý a afektívny nástroj poskytujúci relevantné podklady pre mzdové systémy zamestnávateľov, pričom získavané údaje sú automaticky zálohované a aktualizované.

 

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celý príspevok nájdete tu:

  1. Možnosti a formy evidencie pracovného času
  2. Evidencia pracovného času v kontexte rozsudku súdneho dvora európskej únie
  3. Evidencia pracovného času z pohľadu ochrany osobných údajov
  4. Problematika úpravy evidencie pracovného času v pracovnom poriadku
  5. Rozdiel medzi evidenciou pracovného času a evidenciou dochádzky
  6. Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s evidenciou pracovného času
  7. Špecifiká evidencie pracovného času zamestnancov v školstve z pohľadu praxe
  8. Kontrola evidencie pracovného času zo strany inšpektorátu práce
VSSR-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

newsletter-icon

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Autor: PhDr. Marek Havrila, PhD.

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace príklady z praxe

AUTOR

PhDr. Marek Havrila, PhD.

Na popise autora pracujeme. Ďakujeme za vašu trpezlivosť.

Dátum publikácie

17.07.2020