Účtovanie prostriedkov EÚ v organizáciách štátnej správy a samosprávy

Súčasťou príspevku sú aj nezrovnalosti a finančné opravy účtovania prostriedkov EÚ, ako aj príklady účtovania prostriedkov z fondov EÚ prijatých spôsobom zálohových platieb jednotlivých organizácií verejnej správy.

Image56622

Cieľom štrukturálnej a regionálnej politiky Európskeho spoločenstva je vyrovnávať rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi v členských krajinách Európskej únie. Táto politika je založená na finančnej solidarite medzi regiónmi a vyznačuje sa poskytovaním finančnej pomoci do regiónov, ktoré nedosahujú primeranú úroveň ekonomického a sociálneho rozvoja.

Pomoc sa realizuje pomocou štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ktoré sú hlavnými finančnými nástrojmi európskej regionálnej politiky. Fondy spravujú spoločne Európska komisia a členské štáty EÚ prostredníctvom partnerských dohôd. Cieľom týchto finančných prostriedkov je investovať do tvorby pracovných miest a do udržateľného a zdravého európskeho hospodárstva a životného prostredia.

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sa zameriavajú hlavne na päť oblastí:

  • výskum a inovácie,
  • digitálne technológie,
  • podpora nízkouhlíkového hospodárstva,
  • udržateľné riadenie prírodných zdrojov,
  • malé podniky.

Fondmi Európskej únie sa rozumejú tieto fondy:

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) – podporuje vyvážený rozvoj v rôznych regiónoch EÚ, pomáha znižovať regionálne rozdiely v rámci Európskej únie. Zameriava sa na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii, pričom osobitná pozornosť sa venuje špecifickým územným charakteristikám (napr. trvalo udržateľný rozvoj miest, pomoc znevýhodneným regiónom z geografického hľadiska).

Priority financovania zahŕňajú:

  • výskum a inovácie,
  • digitálna agenda,
  • podpora malých a stredných podnikov (MSP),
  • nízkouhlíkové hospodárstvo.

Európsky sociálny fond (ESF) – podporuje projekty v oblasti zamestnanosti v celej Európe a investuje do ľudského kapitálu Európy – jej pracovníkov, mladých ľudí a všetkých tých, ktorí si hľadajú zamestnanie. Je hlavným nástrojom na podporu zamestnanosti a sociálneho začlenenia, pričom cieľom je pomáhať ľuďom získať si prácu, začleňovať znevýhodnených ľudí do spoločnosti a zabezpečovať spravodlivejšie životné príležitosti pre všetkých.

Kľúčové oblasti:

  • podpora zamestnanosti a podpora pracovnej mobility,
  • podpora sociálneho začleňovania a boj proti chudobe,
  • investície do vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania,
  • posilňovanie inštitucionálnych kapacít a účinnej verejnej správy.

Kohézny fond (KF) – poskytuje fondy na dopravné a environmentálne projekty v krajinách, v ktorých je hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa nižší ako 90 % priemeru EÚ. V rokoch 2014 až 2020 sú to Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Cieľom podpory je znížiť hospodársku a sociálnu nesúrodnosť a podporovať trvalo udržateľný rozvoj. Prioritné aktivity projektu:

  • transeurópske dopravné siete v rámci prioritných projektov európskeho záujmu (Nástroj na prepojenie Európy),
  • životné prostredie (projekty týkajúce sa energetiky a dopravy s ohľadom na ich energetickú náročnosť, obnoviteľné zdroje energie, využívania železničnej dopravy, podpory intermodality, verejnej dopravy atď.).

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) – zameriava sa na riešenie konkrétnych výziev, ktorým čelia vidiecke oblasti EÚ. Podporuje dynamický rozvoj a hospodársku životaschopnosť vidieckych komunít prostredníctvom opatrení na rozvoj vidieka.

Dlhodobé opatrenia na rozvoj vidieka sú:

  • podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárstva,
  • zabezpečenie udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a opatrenia v oblasti klímy,
  • dosiahnutie vyváženého územného rozvoja vidieckych hospodárstiev a komunít vrátane vytvárania a udržiavania pracovných miest.

Sústreďuje sa na tieto ciele:

  • podporovať prenos znalostí a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach,
  • zvyšovať životaschopnosť a konkurencieschopnosť všetkých typov poľnohospodárstva a propagovať inovačné poľnohospodárske technológie a udržateľné lesné hospodárstvo,
  • podporovať organizáciu potravinového reťazca, dobré životné podmienky zvierat a riadenie rizík v poľnohospodárstve,
  • obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom,
  • propagovať efektívne využívanie zdrojov a podporovať prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmenám klímy v sektoroch poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva,
  • podporovať sociálne začlenenie, zmiernenie chudoby a hospodársky rast vo vidieckych oblastiach.

Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) – pomáha rybárom pri prechode na udržateľný rybolov a pobrežným spoločenstvám pri diverzifikácii ich hospodárstiev, čím zlepšuje kvalitu života v európskych pobrežných oblastiach.

Ciele fondu:

  • pomáhať rybárom v prechode na udržateľný rybolov,
  • podporovať pobrežné komunity pri diverzifikácii ich hospodárstiev,
  • financovať projekty na vytváranie nových pracovných miest a zlepšenie kvality života v európskych pobrežných oblastiach,
  • uľahčovať prístup k financovaniu.

Tri fondy (EFRR, ESF a KF) spadajú do politiky súdržnosti EÚ. Na financovanie EFRR a ESF sú oprávnené všetky regióny EÚ. O podporu z KF sa môžu uchádzať iba menej rozvinuté regióny. Ďalšie dva fondy (EPFV a ENRF) sa zameriavajú na potreby vidieckych a námorných regiónov.

Investičné oblasti sú:

  • zamestnanosť, rast a investície,
  • jednotný digitálny trh,
  • energetická únia a klíma,
  • vnútorný trh,
  • hospodárska a menová únia,
  • spravodlivosť a základné práva,
  • migrácia.

Riešenie následkov krízy spôsobenej koronavírusom COVID-19

Zotavenie z krízy:

  • riešenie nárastu nezamestnanosti mladých ľudí,
  • potreby riadiť základnú potravinovú a materiálnu pomoc najodkázanejším osobám,
  • riešenie rizika chudoby detí.

Hlavným nástrojom na vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv bude Európsky sociálny fond plus (ESF+) pri súčasnom posilnení nástrojov v rámci ESF a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD).

Dodatočné zdroje ESF sú určené predovšetkým na podporu:

  • udržania pracovných miest, a to aj prostredníctvom režimov skráteného pracovného času a podpory samostatne zárobkovo činných osôb s cieľom chrániť ich príjmy,
  • vytvárania nových pracovných miest, najmä pre ľudí v zraniteľných situáciách,
  • opatrení týkajúcich sa zamestnanosti mladých ľudí,
  • vzdelávania a odbornej prípravy,
  • rozvoja zručností, najmä s cieľom podporiť dvojitú ekologickú a digitálnu transformáciu,
  • opatrení s cieľom zlepšiť prístup k sociálnym službám a službám zdravotnej starostlivosti, a to aj pre deti.

Dodatočné zdroje FEAD na:

  • poskytovanie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci pre najdokázanejšie osoby (potraviny, oblečenie a iné nevyhnutné predmety osobnej potreby),
  • opatrenia sociálneho začlenenia (poradenstvo a podpora zameraná na pomoc ľuďom v snahe vymaniť sa z chudoby).

Zmeny v rámci modernizácie ESF +:

  • posilnená podpora zamestnanosti mladých ľudí,
  • riešenie chudoby detí v období po pandémii koronavírusom,
  • podpora zelenej a digitálnej transformácie nasmerovaním investícií do príležitostí na získanie zručností, aby pracovníci mohli prosperovať k klimaticky neutrálnej, digitálnejšej a inkluzívnejšej spoločnosti,
  • pružnejšie reakcia na núdzové situácie.

Nová politika súdržnosti (2021 – 2027)

Zameriava sa na päť investičných priorít:

  • inteligentnejšia Európa vďaka inovácii, digitalizácii, hospodárskej transformácii a podpore malých a stredných podnikov,
  • prepojenejšia Európa so strategickými dopravnými a digitálnymi sieťami,
  • ekologickejšia bezuhlíková Európa (transformácie energetiky, obnoviteľných zdrojov energie a boj proti zmene klímy),
  • sociálna Európa (podpora kvalitných pracovných miest, vzdelávania, zručností, sociálneho začlenenia a rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti),
  • Európa, ktorá má bližšie k občanom (udržateľný rozvoj miest v celej EÚ).

Základné právne predpisy vo vzťahu k fondom Európskej únie:

Medzinárodné dohody a základné právne predpisy EÚ

  • Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie
  • Základné právne predpisy EÚ (Nariadenia upravujúce rozpočet EÚ, Nariadenia upravujúce systémy riadenia a kontroly, Nariadenia upravujúce fondy)

Základné záväzné právne predpisy SR

  • Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy v znení neskorších prepisov
  • Zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Subjekty zapojené do finančného riadenia ŠF, KF a ENRF:

  • centrálny koordinačný orgán a koordinačný orgán pre finančné nástroje – funkciu a úlohy centrálneho koordinačného orgánu pre programy Partnerskej dohody plní Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), koordinačným orgánom pre finančné nástroje je Ministerstvo financií SR (MF SR),
  • riadiace orgány – orgány zodpovedné za riadenie a kontrolu programov určuje vláda SR v súlade s čl. 124 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a s kompetenčným zákonom, pričom je to orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy,
  • sprostredkovateľské orgány – každý riadiaci orgán môže písomne poveriť sprostredkovateľský orgán vykonávaním časti svojich úloh, pričom sprostredkovateľským orgánom je ministerstvo, ostatný ústredný orgán štátnej správy, samosprávny kraj, obec alebo iná právnická osoba,
  • certifikačný orgán – funkcie certifikačného orgánu vykonáva pre všetky programy financované zo ŠF, KF a ENRF programového obdobia 2014 – 2020 MF SR,
  • platobné jednotky – platobnou jednotkou je ústredný orgán štátnej správy určený vládou alebo agentúra pre operačný program financovaný z Európskeho námorného a rybárskeho fondu. Základnou úlohou platobných jednotiek je, v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zabezpečiť prevod finančných prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie prijímateľovi,
  • monitorovacie výbory – sú zriadené riadiacimi orgánmi pre každý program, pričom je zároveň zriadený Národný monitorovací výbor pre EŠIF.

Zmena organizácie činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy vo vzťahu ku kompetenciám a úlohám riadiacich orgánov/sprostredkovateľských orgánov a platobných jednotiek

V súlade so schváleným uznesením vlády SR č. 355 z 4. júna 2020 k návrhu na zmenu niektorých uznesení vlády SR a určenie úloh v pôsobnosti Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v súvislosti so zánikom Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, zriadením Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) a zmenou kompetencií Úradu vlády SR a niektorých ministerstiev v súlade so zákonom č. 134/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vybrané kompetencie a úlohy riadiacich orgánov/sprostredkovateľských orgánov a platobných jednotiek prešli na MIRRI SR, a to ich delimitáciou z Úradu vlády SR, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstva financií SR.

Spôsob vedenia účtovníctva

Podľa § 38 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Certifikačný orgán, agentúra a platobná jednotka účtujú o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a súvisia s poskytovaním príspevku prijímateľovi a s vyrovnaním finančných vzťahov prostredníctvom informačného systému účtovníctva fondov Európskej únie.

Podľa § 39 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účtuje prijímateľ, ktorý je účtovnou jednotkou, o skutočnostiach týkajúcich sa projektu:

  1. na analytických účtoch v členení podľa jednotlivých projektov alebo
  2. v analytickej evidencii vedenej v technickej forme v členení podľa jednotlivých projektov bez vytvorenia analytických účtov v členení podľa jednotlivých projektov, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva.

Spôsob vytvárania analytickej evidencie a analytických účtov je definovaný v § 5 opatrenia MF SR z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky (ďalej len „postupy účtovania pre ROPO“).

Na účely certifikačného overovania je prijímateľ povinný na požiadanie predložiť certifikačnému orgánu ním určené účtovné záznamy alebo evidenciu v písomnej forme a v technickej forme, ak prijímateľ vedie účtovné záznamy alebo evidenciu v technickej forme.

Prijímatelia alebo partneri podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku môžu byť zo sektora verejnej správy alebo zo súkromného sektora. Medzi prijímateľov/partnerov z verejnej správy v súlade s § 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy patria:

  • subjekty ústrednej správy:
  1. štátne rozpočtové organizácie,
  2. štátne príspevkové organizácie,
  3. verejné vysoké školy,
  4. iné subjekty, ktoré sú zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR podľa § 19 až § 21 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov,
  • subjekty územnej samospráv:
  1. obce alebo nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie,
  2. vyššie územné celky alebo nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie,
  • združenia právnických osôb zo sektora verejnej správy.

Medzi prijímateľov/partnerov zo súkromného sektora patria subjekty, ktoré nespadajú pod definíciu § 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

  1. iné právnické osoby,
  2. fyzické osoby,
  3. združenie právnických osôb.

Prostriedky EÚ a spolufinancovanie štátneho rozpočtu (NFP – nenávratný finančný príspevok) sú počas realizácie projektu prijímateľom poskytované v súlade so Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu systémom:

  • refundácie – prostriedky EÚ a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie preplácajú v pomere stanovenom na projekt na základe skutočne vynaložených výdavkov prijímateľom, tzn. že prijímateľ je povinný realizovať výdavky najskôr z vlastných zdrojov a tie mu budú pri jednotlivých platbách refundované v pomernej výške zdrojmi EÚ a príslušného spolufinancovania zo ŠR,
  • predfinancovania – predfinancovanie je prijímateľovi poskytované za prostriedky EÚ a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie na základe ním predložených nezaplatených účtovných dokladov,
  • zálohových platieb – zálohové platy sú prijímateľovi poskytované maximálne do výšky 40 % z nenávratného finančného príspevku na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

Prijímateľ, ktorým je rozpočtová organizácia, príspevková organizácia, obec alebo vyšší územný celok, je povinný všetky účtovné doklady súvisiace s realizovaným projektom riadne viesť v účtovníctve:

  • v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a postupmi účtovania pre ROPO,
  • v súlade s údajmi, ktoré poskytol riadiaci orgán pre operačný program, v dokumentácii žiadosti o nenávratný finančný príspevok (NFP), napr. súlad spôsobu odpisovania uvedený vo finančnej analýze projektu s odpisovým plánom žiadateľa,
  • v súlade s číselníkom oprávnených výdavkov.

Na prostriedky Európskej únie sa podľa § 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy prihliada pri financovaní spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie ako na prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Preto účtovanie o prostriedkoch Európskej únie sa riadi § 19 postupov účtovania pre ROPO s tým, že rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie štátnej správy účtujú o týchto prostriedkoch ako o prostriedkoch štátneho rozpočtu. Rozpočtové štátne organizácie prijímajú prostriedky prostredníctvom rozpočtových opatrení, príspevkové organizácie štátu prijímajú príspevky z Európskej únie peňažným tokom od platobnej jednotky, ktorá nemusí byť totožná so správcom kapitoly, ktorý je zriaďovateľom príspevkovej organizácie. Z hľadiska vykazovania rozpočtu sa prostriedky Európskej únie vykazujú v členení podľa zdroja, funkčnej a ekonomickej klasifikácie, pričom rozlišovanie prostriedkov Európskej únie je práve v kóde zdroja.

 

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu:

 

VSSR-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

newsletter-icon

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Autor: Ing. Katarína Maliňáková

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace príklady z praxe

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.