Vzorový pracovný poriadok pre VÚC, obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie

Pracovný poriadok môže zamestnávateľ vydať vždy len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov pôsobia, inak je neplatný. 

Image41811

Zamestnávateľ ....... (názov zamestnávateľa – zamestnávateľom môže byť štátom alebo obcou zriadená rozpočtová alebo príspevková organizácia, napr. škola, školské zariadenie, ale aj obec a vyšší územný celok, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov (odborovou organizáciou, zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom) (ďalej len „zamestnávateľ“) podľa § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a v súlade s § 84 ods. 2 až 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov vydáva tento pracovný poriadok:

 

Komentár k úvodnému ustanoveniu:

Podľa § 84 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) zamestnávateľ môže, teda nemusí, vydať pracovný poriadok. Podľa § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.)“ je zamestnávateľ povinný vydať pracovný poriadok. To znamená, že zamestnávatelia, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, sú povinní vydať pracovný poriadok.

Zamestnávatelia, na ktorých sa nevzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., môžu vydať pracovný poriadok, no nie sú povinní ho vydať. Avšak školy a školské zariadenia, ktorými sú súkromné a cirkevné základné a stredné školy a cirkevné a súkromné materské školy, základné umelecké školy a školské zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., tiež musia vydať pracovný poriadok z dôvodu, že zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“), ktorý sa vzťahuje na všetky školy a školské zariadenia, im ukladá povinnosť upraviť niektoré náležitosti v pracovnom poriadku, ako napr. ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou pedagogických zamestnancov, podmienky, za ktorých riaditeľ školy povolí pedagogickým zamestnancom vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska a pod.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a) sa zákon č. 552/2003 Z. z. vzťahuje na zamestnancov vyššieho územného celku a obce, takže obec aj vyšší územný celok sú povinní podľa § 12 uvedeného zákona vydať pracovný poriadok.

Pracovný poriadok môže podľa Zákonníka práce zamestnávateľ vydať vždy len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov pôsobia, inak je neplatný. Zástupcami zamestnancov sa na tieto účely rozumie odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník. Bez súhlasu zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, by pracovný poriadok nebol platný. Rovnaké ustanovenie obsahuje aj § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, v zmysle ktorého zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. Ak nepôsobí u zamestnávateľa zástupca zamestnancov, zamestnávateľ pri vydávaní pracovného poriadku koná samostatne, teda zamestnávateľ vydá pracovný poriadok aj bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov a tento pracovný poriadok bude platný.

V pracovnom poriadku zamestnávateľ bližšie konkretizuje ustanovenia ZP, zákona č. 552/2003 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., ako aj napr. niektoré platové náležitosti, ktoré umožňuje upraviť zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z.z.“) a ďalších právnych predpisov, ktoré obsahujú splnomocnenie na bližšiu úpravu týchto náležitostí v pracovnom poriadku, na podmienky zamestnávateľa. Vydaný pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov.

Ak je zamestnávateľom obec, v zmysle § 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu, ako aj poriadok odmeňovania zamestnancov obce vydáva starosta obce.

Pokiaľ by u zamestnávateľa pôsobila odborová organizácia, zamestnávateľ môže uzavrieť kolektívnu zmluvu a v nej v súlade s ustanovením § 231 ods. 1 ZP dohodnúť pracovné podmienky vrátane mzdových (platových) podmienok a podmienky zamestnávania, ale aj vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis. Princíp výhodnosti nie je možné uplatniť len v prípade, ak to ZP alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne zakazuje alebo ak z ich ustanovení vyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Pracovný poriadok môže vydať aj ten zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, pretože obmedziť právo zamestnávateľa takýto organizačný predpis vydať nie je možné. Tento záver potvrdzuje aj ustanovenie § 12 ZP, v zmysle ktorého, ak sa podľa ZP vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne. Nemohol by konať len v prípadoch, kedy by ZP výslovne ustanovoval, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. V takom prípade by dohodu so zástupcami zamestnancov nebolo možné nahradiť ani dohodou so zamestnancom. Pokiaľ ZP vyžaduje iba prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.

V prípade súdneho sporu o obsahu pracovného poriadku, ktorý nebol vydaný po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, napr. u zamestnávateľa, u ktorého zástupcovia zamestnancov nepôsobia, bude však dôkazné bremeno na strane takéhoto zamestnávateľa, ktorý musí dokázať, že konkrétne ustanovenie pracovného poriadku nie je v rozpore so zákonom.

V súlade s ustanovením § 1 ods. 6 ZP môže zamestnávateľ upraviť v pracovnom poriadku podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

 

Článok 1
Úvodné ustanovenie

Tento pracovný poriadok podrobnejšie konkretizuje všeobecné ustanovenia právnych predpisov na podmienky zamestnávateľa s cieľom zabezpečiť udržiavanie vnútorného poriadku, dodržiavanie pracovnej disciplíny, rovnosť nárokov bez ohľadu na pohlavie zamestnanca a korektné vzájomné pracovnoprávne vzťahy pri plnení alebo zabezpečovaní plnenia pracovných úloh zamestnancov a pracovných úloh zamestnancov pri vykonávaní prác vo verejnom záujme u zamestnávateľa.

 

Komentár k článku 1:

Podľa § 84 ods. 4 ZP musí byť každý zamestnanec s pracovným poriadkom oboznámený a pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. Treba tiež rešpektovať, že § 41 ods. 1 ZP zamestnávateľovi ukladá povinnosť už pred uzatvorením pracovnej zmluvy so zamestnancom oboznámiť fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o zamestnanie, s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať, t. j. aj s pracovným poriadkom, ktorý upravuje aj túto oblasť.

Taktiež podľa § 47 ods. 2 ZP je zamestnávateľ povinný už pri nástupe zamestnanca do zamestnania oboznámiť ho s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami zákona o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 ZP aj jej zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 

Článok 2
Predmet a rozsah úpravy

1. Účelom tohto pracovného poriadku je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upraviť podrobnosti pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zamestnávateľa. Tento pracovný poriadok je záväzný pre všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v pracovnom pomere k zamestnávateľovi (ďalej len „zamestnanci“).

2. Tento pracovný poriadok sa vzťahuje aj na osoby vykonávajúce pre zamestnávateľa práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v prvej časti ZP (všeobecné ustanovenia), § 43 ods. 4 druhej vety, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až § 95, § 98, § 119 ods. 1, § 122a ods. 1 až 3, § 122b ods. 1 až 3, § 123 ods. 1 a 2, § 124 a v časti o zodpovednosti za škodu a bezpečnosť pri práci (šiesta časť ZP), o nočnej práci a prestávkach v práci. V ostatných častiach sa pracovný poriadok vzťahuje na tieto osoby primerane, ak to vyplýva z príslušne uzavretého pracovného vzťahu alebo ak tak vyplýva z ustanovení deviatej časti ZP.

Poznámka: Podrobnosti k uzatváraniu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v komentári k článku 29.

3. Pracovný poriadok je vydaný v súlade so základnými pracovnoprávnymi predpismi, ktorými sú:

  • zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“),
  • zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“),
  • zákon č. 138/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak ide o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“).

 

Komentár k článku 2:

Zákon č. 552/2003 Z. z. sa nevzťahuje na zamestnancov vykonávajúcich práce remeselné, manuálne a manipulačné s prevahou fyzickej práce, ale v článku 2 tohto pracovného poriadku je upravené, že pracovný poriadok sa vzťahuje aj na týchto zamestnancov.

a) Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme môže byť upravené v samostatnom platovom poriadku. Platový poriadok je potrebné vydať najskôr len v prípade, ak zamestnávateľ odmeňuje zamestnancov podľa ZP. Ak zamestnávateľ odmeňuje zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., platový poriadok nie je potrebné vydávať a osobitné ustanovenia o odmeňovaní budú súčasťou pracovného poriadku alebo podnikovej kolektívnej zmluvy. Ak by však v prípade odmeňovania zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z. súčasťou ustanovení pracovného poriadku boli upravené aj ustanovenia o odmeňovaní, medzi základné predpisy, ktoré by pracovný poriadok zamestnávateľa musel rešpektovať a boli by uvedené v čl. 2 bod 4 tohto pracovného poriadku, by patrili aj ďalšie právne predpisy, a to hlavne:

  • nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „NV č. 341/2004 Z. z.“), ak sa v pracovnom poriadku na toto nariadenie vlády niektoré jeho ustanovenie odvoláva.

b) V prípade, že zamestnávateľom je obec, je potrebné medzi základné predpisy uvedené v čl. 2 bod 3 doplniť aj:

  • zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ak sa jeho ustanovenia dotýkajú pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov obce.

Keďže z ustanovení pracovného poriadku môžu vznikať finančné alebo vecné plnenia v prospech zamestnancov obce alebo VÚC, vydanie pracovného poriadku by malo odsúhlasiť obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Táto skutočnosť by mohla byť uvedená:

  • v záverečných ustanoveniach [napr. „Pracovný poriadok obce schválilo obecné zastupiteľstvo v ... (názov obce) dňa... uznesením číslo ...“].

c) Pokiaľ by zamestnávateľom bol samosprávny kraj, pracovný poriadok musí byť vydaný aj v súlade so zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, ak sa jeho ustanovenia dotýkajú pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov VÚC.

Ak by však išlo o školy (napr. materské školy) bez právnej subjektivity, teda zamestnávateľom týchto zamestnancov by bola priamo obec, na túto skupinu zamestnancov sa pracovný poriadok v plnej miere vzťahuje. V takomto prípade je potrebné osobitne upraviť pracovnoprávne náležitosti pedagogických zamestnancov (napr. vymedzenie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou) a odborných zamestnancov škôl a ŠZ (napr. osobitne upravené práva a povinnosti, predpoklady výkonu pedagogickej a odbornej činnosti, bezúhonnosť a pod.) upravené zákonom č. 138/2019 Z. z.

Ak zamestnávateľom je obec, treba upozorniť, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov je funkcia starostu verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že v niektorých konkrétnych situáciách sa uplatnia ustanovenia Zákonníka práce (rozsah dovolenky a stravovanie) alebo iného predpisu (starosta sa posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere aj na účely tvorby a použitia sociálneho fondu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde... v znení neskorších predpisov). Obdobne v prípade, ak je zamestnávateľom samosprávny kraj, aj funkcia predsedu samosprávneho kraja je v zmysle § 16 ods. 11 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov verejnou funkciou, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere.

 

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu:

Vzorový pracovný poriadok pre VÚC, obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie

 

VSSR-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

newsletter-icon

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Autor: Ing. Jarmila Szabová

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace interné firemné predpisy

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.