Zmeny v nastavení miestneho poplatku za rozvoj

Obce majú už tretím rokom možnosť na svojich územiach zavádzať miestny poplatok za rozvoj. Od 30. 11. 2019 nadobudne účinnosť novela, ktorá zavádza zmeny, na ktoré musia obce reagovať.

Image45100

Obce majú už tretím rokom možnosť na svojich územiach zavádzať miestny poplatok za rozvoj. Jeho význam sa často kritizuje. Faktom však ostáva, že mnoho obcí k jeho aplikácii pristúpilo. Zákonodarca zhodnotil ostatné tri roky a máme prijatú novelu, ktorá zavádza zmeny, na ktoré musia obce reagovať.

Článok reaguje na novelu zákona NR SR č. 447/2015 Z. z., ktorá je účinná od 30. novembra 2019.

Prvým cieľom, ktorý je možné identifikovať pri pohľade na prijatý text novely zákona, je spresnenie a lepšia právna úprava vo formuláciách textu, kde vystala takáto potreba priamo z praxe a aplikácie zákona. Hneď na úvod zákona, pri legálnej definícii predmetu poplatku, síce ostáva zachované jeho rozloženie medzi stavebné povolenie, ohlásenie stavby a taktiež povolenie o zmene stavby pred jej dokončením a dodatočné povolenie stavby, prichádza však k inej, precíznejšej formulácii daných pojmov, aby sa vždy posudzovala stavba uvedená v týchto povoleniach. Pri ohláseniach stavieb bude rozhodným momentom na vznik poplatkovej povinnosti deň doručenia oznámenia stavebného úradu k danej ohláške.

Novelou prichádza zároveň k vypusteniu dvoch výnimiek, ktoré sa doteraz nepovažovali za predmet poplatku, pričom ide o drobnú stavbu, nadstavbu a prístavbu s výmerou podlahovej plochy do 25 m2 a vstavanú garáž a parkovacie státie v rámci existujúcej stavby. Pretože ich zákonodarca vylúčil z výnimiek, ktoré boli z aplikácie zákona vyňaté, budú teraz pod definíciu predmetu poplatku už spadať.

Pri vzniku poplatkovej povinnosti sa mení aj spôsob oznamovania obci, pretože po novom už môže obec samotná vyzvať stavebníka, aby podal oznámenie o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa prílohy zákona, pričom výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby potvrdí aj projektant stavby. Zákon tak zavádza novú prílohu, ktorá v časti A a časti B uľahčuje stavebníkovi prípravu podkladov pre obec, kde sa práve definuje celková výmera aj pri nadzemných podlažiach, ktorá je potom jedným z predpokladov na výpočet výšky poplatku. Doterajšie znenie zákona takúto pomôcku nemalo. Ak by však bol stavebník a poplatník nečinný, obec aj napriek jeho neaktivite musí určiť základ poplatku na základe vlastných pomôcok a vlastnej činnosti ako správca dane.

 

Odporúčame smernicu so zmenami od 30. novembra 2019:

Všeobecne záväzné nariadenie o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj

 

Príspevok je uvedený v skrátenom znení. Celé znenie nájdete tu:

Zmeny v nastavení miestneho poplatku za rozvoj

VSSR-rozne-zobrazovadla-375x250

Pokračovanie článku je súčasťou predplateného prístupu.
Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope:

Výhody predplateného prístupu nájdete TU

newsletter-icon

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom!

Autor: JUDr. Ondrej Beracka

Súvisiace právne predpisy

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace články z aktualít

AUTOR

JUDr. Ondrej Beracka

Právnik a právny poradca. Od roku 2008 sa špecializuje na obchodné a občianske právo a osobitosti pracovno-právneho prostredia a tiež na legislatívnu úpravu verejnej správy.

Pracoval pre poradné orgány Rady EÚ. Bol rozhodcom rozhodcovského súdu a publikuje v odbornej literatúre.

Dátum publikácie

22.11.2019