Zamestnávateľ ....... (názov zamestnávateľa – zamestnávateľom môže byť štátom alebo obcou zriadená rozpočtová alebo príspevková organizácia, ale aj obec a vyšší územný celok, ktorý pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) po dohode s ... (odborovou organizáciou, zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom) v súlade s ustanoveniami § 84 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 12 zákona č. 552/2003 Z. z.o výkone práce vo verejnom záujmea zákona č. 553/2003 Z. z.o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydáva tento pracovný poriadok:

Komentár:

V zmysle § 84 ods. 1 Zákonníka práce(ďalej len skratka „ZP“)môže zamestnávateľ vydať pracovný poriadok vždy len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov pôsobia. Zástupcami zamestnancov sa na tieto účely rozumie odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník. Bez dohody so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, by pracovný poriadok nebol platný. Rovnaké ustanovenie obsahuje aj § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, v zmysle ktorého zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

V pracovnom poriadku zamestnávateľ bližšie konkretizuje ustanovenia ZP a ďalších právnych predpisov, ktoré obsahujú splnomocnenie na bližšiu úpravu v pracovnom poriadku (napr. zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov) podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. Vydaný pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov.

Novela ZP s účinnosťou od 1. januára 2013 vypustila z ustanovení § 233a ZP, ktorý v období od 1. septembra 2011 do konca roku 2012 umožňoval zamestnávateľovi, u ktorého nepôsobila odborová organizácia, uzatvoriť osobitnú dohodu so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom, ktorá upravovala pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania v rozsahu, ako ich bolo možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.

Aj po tejto legislatívnej zmene každý zamestnávateľ má možnosť v súlade s ustanovením § 1 ods. 6 ZP upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Článok 1
Úvodné ustanovenie

Pracovný poriadok podrobnejšie konkretizuje všeobecné ustanovenia právnych predpisov na podmienky zamestnávateľa s cieľom zabezpečiť udržiavanie vnútorného poriadku, dodržiavanie pracovnej disciplíny, rovnosť nárokov bez ohľadu na pohlavie zamestnanca a korektné vzájomné pracovnoprávne vzťahy pri plnení alebo zabezpečení prác vo veciach verejného záujmu.

Komentár:

Podľa § 84 ods. 4 ZP musí byť každý zamestnanec s pracovným poriadkom oboznámený a pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. Treba tiež rešpektovať, že § 41 ods. 1 ZP zamestnávateľovi ukladá už pred uzatvorením pracovnej zmluvy so zamestnancom oboznámiť fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o zamestnanie, s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať, t. j. aj s pracovným poriadkom, ktorý práve túto oblasť upravuje.

Taktiež podľa § 47 ods. 2 ZP je zamestnávateľ povinný už pri nástupe zamestnanca do zamestnania oboznámiť ho s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

S účinnosťou od 1. januára 2013 je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 aj jej zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Článok 2
Predmet a rozsah úpravy

1. Účelom tohto pracovného poriadku je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upraviť podrobnosti pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov (názov zamestnávateľa). Pracovný poriadok je záväzný pre všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme v pracovnom pomere k zamestnávateľovi (ďalej len „zamestnanci“).

2. Tento pracovný poriadok sa vzťahuje aj na osoby vykonávajúce pre zamestnávateľa práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v časti o zodpovednosti za škodu a bezpečnosť pri práci (šiesta časť ZP), o nočnej práci a prestávkach v práci. V ostatných častiach sa pracovný poriadok vzťahuje na tieto osoby primerane, ak to vyplýva z príslušne uzavretého pracovného vzťahu alebo ak tak vyplýva z ustanovení deviatej časti ZP.

Komentár:

Podľa § 223 ods. 1 ZP môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to:

• dohodu o vykonaní práce, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom alebo
• dohodu o pracovnej činnosti, prípadne dohodu o brigádnickej práci študentov, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia:

• prvej časti ZP s názvom „Všeobecné ustanovenia“,
• § 85 ods. 1 a 2 ZP, ktorý definuje pracovný čas a čas odpočinku zamestnanca,
• § 90 ods. 10 ZP, ktorý umožňuje zamestnávateľovi po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času,
• § 91 až § 95 ZP upravujúce prestávky v práci, nepretržitý denný odpočinok a odpočinok v týždni a vymedzenie dní pracovného pokoja,
• § 98 ZP o nočnej práci,
• § 119 ods. 1 ZP, na základe ktorého od 1. januára 2013 nesmie byť odmena vyplatená na základe dohody nižšia ako suma minimálnej mzdy, a
• šiestej časti ZP s názvom „Ochrana práce“.

Podľa § 224 ods. 2 ZP je pre tieto osoby zamestnávateľ povinný utvárať primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky, ako aj oboznámiť ich s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu, ktorá nesmie byť nižšia ako minimálna mzda za hodinu vykonanej práce, a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky. Od 1. januára 2013 sa v súvislosti s ochranou minimálnej výšky odmeny rozšírili povinnosti zamestnávateľa v oblasti evidencie pracovného času. Zamestnávateľ je povinný:

• viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, a
• viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.

Ďalej v zmysle § 225 ZPtakáto fyzická osoba zodpovedá zamestnávateľovi za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce, okrem prípadov podľa § 182(zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať) až § 185 ZP (zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov). Taktiež zamestnávateľ zodpovedá tejto osobe za škodu, ktorú utrpela pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere.

Iné časti pracovného poriadku sa na tieto osoby môžu vzťahovať len v prípade, ak sú v príslušnej dohode upravené nároky alebo iné plnenia obdobne, ako ich upravuje tento pracovný poriadok. V zmysle § 224 ods. 2 písm. c) ZPvšak nároky alebo iné plnenia nemožno dohodnúť v prospech takejto fyzickej osoby priaznivejšie, ako sú dohodnuté alebo ustanovené nároky a plnenia vyplývajúce pre zamestnancov vykonávajúcich práce v pracovnom pomere.

3. Pracovný poriadok je vydaný v súlade so základnými pracovnoprávnymi predpismi, ktorými sú:

• zákon č. 311/2001 Z. z. ZP v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“),
• zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“).

Komentár:

a) Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme môže byť upravené v samostatnom platovom poriadku. Ak by však súčasťou ustanovení pracovného poriadku boli aj ustanovenia o odmeňovaní, medzi základné predpisy, ktoré by pracovný poriadok zamestnávateľa musel rešpektovať a boli by uvedené v čl. 2 bod 4 tohto pracovného poriadku, by patrili aj:

• príslušné vykonávacie nariadenia vlády SR, ktorými sa aktualizujú stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a
• nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „n. v. č. 341/2004 Z. z.“).

b) V prípade, že zamestnávateľom je obec, je potrebné medzi základné predpisy uvedené v čl. 2 bod 4 doplniť aj:

• zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“).

Keďže z ustanovení pracovného poriadku môžu vznikať finančné alebo vecné plnenia v prospech zamestnancov obce alebo VÚC, vydanie pracovného poriadku by malo odsúhlasiť obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Táto skutočnosť by mala byť uvedená buď:

• v úvodných ustanoveniach [napr. v znení „Obecné zastupiteľstvo v .... (názov obce) v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schválilo svojím uznesením č. ............ zo dňa .................... tento pracovný poriadok:“], alebo
• v záverečných ustanoveniach [napr. „Pracovný poriadok obce schválilo obecné zastupiteľstvo v .... (názov obce) dňa... uznesením číslo ...“].

c) Pokiaľ by zamestnávateľom bol samosprávny kraj, pracovný poriadok musí byť vydaný aj v súlade so zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych ...