Otázka:

Ako sa zmenilo ustanovenie § 62 ZP o výpovednej dobe?

Odpoveď:

Aj po 1. 1. 2013 zostáva nárok na uplatnenie výpovednej doby tak ako do 31. 12. 2012.

Ak pracovný pomer trval:

• menej ako 1 rok, výpovedná doba je 1 mesiac,
• najmenej 1 rok a dlhšie, výpovedná doba je 2 mesiace.

Do ustanovení § 62 ZP sa od 1. 1. 2013 dopĺňa slovo „najmenej“.

Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej 1 mesiac, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) ZP alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je podľa § 62 ods. 3 ZP najmenej:

• 2 mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 1 rok a menej ako 5 rokov,
• 3 mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 5 rokov.

Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa § 62 ods. 3 ZP, je najmenej 2 mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 1 rok. Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej 2 mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak Zákonník práce neustanovuje inak.

Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby (do 31. 12. 2012 v sume priemerného mesačného zárobku), ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Vypúšťa sa ustanovenie § 62 ods. 9 ZP, pretože dĺžku výpovednej doby nemožno dohodnúť inak, než je uvedené v § 62 ZP, a to ani v pracovnej zmluve, ani v kolektívnej zmluve. Od 1. 1. 2013 už nebude možné v kolektívnej zmluve vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými je možné v pracovnej zmluve dohodnúť rozsah peňažnej náhrady za nezotrvanie počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa odchylne, ako je ustanovené v § 62 ods. 8 ZP.