Podľa Zákonníka práce pracovná náplň nie je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. V § 43 ods. 1 Zákonníka práce sú taxatívne vymenované podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, ktorými sú:

1. druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
2. miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
3. deň nástupu do práce,
4. mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem týchto náležitostí aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Z uvedeného vyplýva, že pri uzatváraní pracovnej zmluvy v školstve musí byť z hľadiska špecifikácie pracovnej činnosti uvedený len druh práce, ktorý zamestnanec bude vykonávať, čiže zaradenie do príslušnej kategórie a podkategórie pedagogického zamestnanca alebo kategórie odborného zamestnanca (PZ/OZ), a stručná charakteristika druhu práce v podobe uvedenia jednej alebo viacerých činností, ktorých vykonávanie v rámci dohodnutého druhu práce zamestnávateľ od zamestnanca vyžaduje (napr. výchovná a vzdelávacia činnosť v príslušnej špecializácii). Ak by bol druh práce vymedzený príliš všeobecne (napr. pedagogický zamestnanec, výkon pedagogickej činnosti), zamestnávateľ by mohol v rámci takto vymedzeného druhu práce meniť zamestnancovi obsah práce bez toho, aby išlo o preradenie na inú prácu. V rámci stručnej charakteristiky druhu práce sa odporúča uviesť najnáročnejšiu činnosť, ktorej vykonávanie zamestnávateľ od zamestnanca požaduje, čo má následne korešpondovať s priradením stupňa náročnosti práce a s dohodnutou mzdou. Stručná charakteristika druhu práce má garantovať zamedzenie možností meniť druh práce bez súhlasu zamestnanca. Z hľadiska aplikačnej praxe má vymedzenie druhu práce veľký význam nielen s ohľadom na právnu istotu zamestnanca pri vykonávaní dohodnutej práce, ale aj z hľadiska možností rozširovať alebo zužovať okruh pracovných povinností zamestnanca. Druh práce nemôže byť dohodnutý tak obšírne, že by to zamestnávateľovi umožňovalo prideľovať zamestnancovi akúkoľvek prácu (napr. pedagogický asistent by sa v pracovnom čase staral o pestovanie plodín na školskom dvore, zametal lístie pred školou a pod.), mohlo by ísť o neplatný právny úkon. Od všeobecne vyjadreného druhu práce v podobe určenia pracovnej pozície so stručnou charakteristikou pracovnej činnosti, ktorú má zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu vykonávať, sa ďalej odvíja vo forme konkretizácie pracovných úloh tzv. náplň práce, resp. pracovná náplň, ktorá vždy musí korešpondovať s dohodnutým druhom práce.

Druh práce verzus pracovná náplň

Pracovná náplň nadväzuje na dohodnutý druh práce v pracovnej zmluve a keďže nie je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, v priebehu pracovného pomeru sa môže meniť napríklad v závislosti od meniacej sa legislatívy, ale môže sa to diať aj jednostranne – na základe rozhodnutia zamestnávateľa (aj bez súhlasu zamestnanca), avšak pri zachovaní činností charakteristických pre pracovnú pozíciu vymedzenú konkrétnym druhom práce. Zmena druhu dohodnutej práce si však vždy vyžaduje zmenu pracovnej zmluvy so súhlasom obidvoch zmluvných strán. Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu, práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

Žiadny právny predpis neurčuje striktne vypracovať pre zamestnancov pracovnú náplň. Pracovná náplň nemusí byť uvádzaná ako súčasť pracovnej zmluvy, resp. ako príloha pracovnej zmluvy, a to z dôvodu, aby pri každej zmene pracovnej náplne nebolo potrebné dosiahnuť dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V tomto zmysle by sa pracovná náplň mala zo strany zamestnávateľa vydávať ako jednostranný úkon a zamestnanca je potrebné s jej obsahom iba oboznámiť. Takéto oboznámenie nevyjadruje súhlas zamestnanca s pracovnou náplňou, ale je iba oboznámením sa s jej obsahom. Aj keby zamestnanec nesúhlasil s pracovnou náplňou, je povinný plniť pracovné úlohy z nej vyplývajúce. Vo vzorovom Pracovnom poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení (ďalej len „Pracovný poriadok“), ktorý Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vydalo dňa 10.2.2020 pod č. 2020/8006:1-B2001, sa v druhej časti čl. 3 ods. 18 uvádza: „Súčasťou pracovnej zmluvy môže byť opis pracovných činností, ktorými sa podrobnejšie charakterizuje druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve, t. j. súhrn pracovných činností (pracovná náplň), ktoré má zamestnanec vykonávať.“ V tretej časti, a to čl. 12 ods. 11 písm. g) Pracovného poriadku je uvedené, že „riaditeľ určuje so zreteľom na konkrétne podmienky školy a školského zariadenia pracovnú náplň zamestnancov v súlade s dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve“. Pracovná náplň je z hľadiska právnej povahy pokynom zamestnávateľa smerujúcim ku konkretizácii pracovných úloh, ktoré sú všeobecnejšie vyjadrené v rámci druhu práce v pracovnej zmluve (BARANCOVÁ H., SCHRONK, R.: Pracovné právo. Bratislava: Sprint. 2009. ISBN 978-80-89393-11-4).

Pracovná náplň pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov

V školách a školských zariadeniach vznikajú pomerne časté spory a polemiky o tom, akú konkrétnu pracovnú činnosť je PZ zaradený do príslušnej kategórie alebo podkategórie alebo OZ zaradený do príslušnej kategórie povinný vykonávať a čo už nepatrí do jeho pracovnej náplne. Zohľadňujúc skutočnosť, že vypracované pracovné náplne sa využívajú okrem iného aj pri pracovno-právnych sporoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom v rámci preukazovania si plnenia pracovných povinností, ktoré boli uvedené v pracovnej náplni (a napríklad aj pri hodnotení zamestnancov), je mimoriadne dôležité, aby vypracované pracovné náplne boli dostatočne presné a konkrétne a zároveň súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti školstva. 

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke? Prihláste sa na odber noviniek e-mailom. Odoberať