OBSAH:

1. Vymedzenie dlhodobého majetku

2. Ocenenie dlhodobého majetku v účtovníctve

3. Správa majetku štátu

4. Účtovanie kapitálových transferov pri obstaraní dlhodobého majetku, jeho odpisovaní, vyradení a tvorbe opravných položiek k dlhodobému majetku

5. Obstaranie dlhodobého majetku

6. Odpisovanie dlhodobého majetku

7. Tvorba opravných položiek k dlhodobému majetku

8. Vyradenie dlhodobého majetku

9. Inventarizácia dlhodobého majetku

Všeobecne je pojem „majetok“ vymedzený v § 2 ods. 4 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o účtovníctve“) ako iné aktívum účtovnej jednotky, ktoré je výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýši ekonomické úžitky účtovnej jednotky a jeho hodnota sa dá spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28 Zákona o účtovníctve, pričom sa vykazuje v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch.

Od 1. 1. 2023 nadobudnutím účinnosti zákona č. 407/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, došlo k úprave periodicity inventarizácie pri hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov pre štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, štátne fondy. V záujme dosahovania vyššej kvality dát, ale najmä lepšej ochrany majetku štátu sa upúšťa od možnosti inventarizovať hmotný majetok raz za 4 roky a zavádza sa povinnosť inventarizácie hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna alebo mimoriadna účtovná závierka, teda minimálne raz za rok.

Zároveň od 1. 1. 2023 došlo k zrušeniu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky, v z. n. p., ktoré bolo nahradené dvomi samostatnými opatreniami určenými zvlášť pre subjekty štátnej správy a zvlášť pre subjekty územnej samosprávy.

Štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie sa počnúc 1. 1. 2023 riadia opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 7. 12. 2022 č. MF/14522/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy (ďalej aj „postupy účtovania pre štátnu správu“).

Od 1. 1. 2024 nadobudla účinnosť novela postupov účtovania pre štátnu správu Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 7. decembra 2023 č. MF/13953/2023-361, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 7. decembra 2022 č. MF/14522/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie a štátne účelové fondy.

1. Vymedzenie dlhodobého majetku (v organizáciách štátnej správy)

Dlhodobým majetkom je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Okrem doby použiteľnosti dlhšej ako jeden rok je podmienkou pre účtovanie o dlhodobom hmotnom a nehmotnom majetku jeho samostatné technicko-ekonomické určenie a hranica ocenenia určená podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dani z príjmov“).

Ako dlhodobý majetok sa neúčtuje majetok, ktorý neprináša budúce ekonomické úžitky alebo nemá využiteľný potenciál. Ekonomické úžitky sú definované v § 2 ods. 4 Zákona o účtovníctve ako možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov. Využiteľným potenciálom sa rozumie schopnosť poskytovať služby, ktoré prispievajú k plneniu úloh účtovnej jednotky a umožňujú plniť jej úlohy bez nutnosti vytvárania peňažných tokov. Využiteľný potenciál umožňuje účtovnej jednotke dosiahnuť cieľ bez nutnosti vytvárania peňažných tokov. V organizáciách štátnej správy a samosprávy je prvotným dôvodom na držbu, vlastníctvo alebo správu budov, zariadení a iných aktív ich využiteľný potenciál a nie vytváranie peňažných tokov. Vzhľadom na typ poskytovaných služieb je značná časť majetku používaná týmito organizáciami špecifická (cesty, mosty, vojenská, obranná a vedecká technika). Väčšina organizácií štátnej správy a samosprávy negeneruje kladné peňažné toky a je financovaná v podstatnej miere z transferov od zriaďovateľa alebo zo štátneho rozpočtu. Ide najmä o organizácie v oblasti školstva, sociálnej starostlivosti, ochrany zdravia, vonkajšej alebo vnútornej bezpečnosti. Majetok, ktorý tieto organizácie využívajú pri plnení ich hlavných úloh, má využiteľný potenciál, aj keď negeneruje peňažné toky.

Ďalšou podmienkou účtovania o dlhodobom majetku je jeho spoľahlivé ocenenie. Súčasti majetku, ktoré nie je možné spoľahlivo oceniť, nemôžu byť účtované ako majetok a nemôžu byť vykazované v účtovnej závierke.

V účtovníctve sa neúčtuje o:

• nehnuteľných kultúrnych pamiatkach, pri ktorých nie je známa cena,
• umeleckých dielach uvedených v § 33 ods. 10 postupov účtovania pre štátnu správu,
• umeleckých dielach, ktoré sú súčasťou budov a stavieb (sú zahrnuté v cene stavby a odpisujú sa spolu s ňou).

Podľa § 25 postupov účtovania pre štátnu správu sa v účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok účtuje o:

1. dlhodobom nehmotnom majetku,
2. dlhodobom hmotnom majetku,
3. obstaraní dlhodobého nehmotného majetku, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého finančného majetku,
4. poskytnutých preddavkoch na dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok,
5. dlhodobom finančnom majetku,
6. oprávkach k dlhodobému nehmotnému majetku a dlhodobému hmotnému majetku,
7. opravných položkách k dlhodobému majetku,

a to za predpokladu, ak účtovná jednotka má k danému majetku vlastnícke právo alebo ktorý spravuje ako správca majetku štátu.

O dlhodobom majetku, ku ktorému účtovná jednotka nemá vlastnícke právo alebo ho nespravuje ako správca majetku štátu, sa účtuje, len ak ide o:

1. dlhodobý hnuteľný majetok, ktorého vlastnícke právo kupujúci nadobudne zaplatením a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok používa,
2. dlhodobý nehnuteľný majetok, pri ktorom vlastníctvo kupujúci nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva kupujúci nehnuteľnosť užíva,
3. technické zhodnotenie v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá je nájomcom a ktoré odpisuje v súlade so zákonom o dani z príjmov,
4. technickú rekultiváciu, ktorá nie je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku a vykonáva sa na pozemkoch vo vlastníctve inej osoby, ako je účtovná jednotka,
5. dlhodobý majetok prenajatý formou finančného prenájmu,
6. dlhodobý nehmotný majetok.

1.1. Členenie dlhodobého majetku

Zásady pre členenie dlhodobého majetku a jeho účtovanie sú vymedzené v § 21 postupov účtovania pre štátnu správu.

Dlhodobý majetok sa člení na:

1. dlhodobý nehmotný majetok,
2. dlhodobý hmotný majetok,
3. dlhodobý finančný majetok,
4. dlhodobé pohľadávky (nie sú predmetom aktuálneho článku).

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.