1/MD/2020/MP

Metodický pokyn k vzniku, zániku poplatkovej povinnosti a oznamovacej povinnosti podľa § 4 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Úvod

Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) účinný do 29.11.2019 upravoval v § 4 vznik poplatkovej povinnosti, zánik poplatkovej povinnosti a oznamovaciu povinnosť. Vzhľadom na problémy vznikajúce z aplikácie tohto ustanovenia v praxi bolo uvedené ustanovenie zmenené a doplnené zákonom č. 379/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon (ďalej len „novela zákona“) s účinnosťou od 30.11.2019.

Novelou zákona sa v § 4 zosúladili pojmy používané v zákone s pojmami vymedzenými v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a v odseku 1 sa zmenil vznik poplatkovej povinnosti pri ohlasovanej stavbe, ktorý sa viaže na deň doručenia oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

Nahradením odseku 3 novým znením sa zrušila oznamovacia povinnosť poplatníkov pri viacúčelových stavbách a nahradila ju oznamovacia povinnosťou na základe výzvy správcu poplatku, pričom vyzvaný poplatník oznamuje obci výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa novozavedenej prílohy k zákonu. Deklaráciu správnosti údajov oznámených poplatníkom potvrdzuje projektant stavby.

Novým odsekom 4 sa určuje ďalší postup obce voči poplatníkovi, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 3 tak, že správca poplatku zašle poplatníkovi písomnú výzvu s primeranou lehotou. Ak poplatník ani na základe písomnej výzvy nepredloží požadované údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby potvrdené projektantom, obec zistí základ poplatku a určí poplatok podľa pomôcok.

Vzhľadom na zmeny zavedené ostatnou novelou zákona je cieľom metodického pokynu zabezpečiť jednotnú aplikáciu uvedeného ustanovenia odvolacím orgánom pri preskúmavaní rozhodnutí obcí v rámci opravných prostriedkov ako aj pri poskytovaní informácií daňovým subjektom a obciam.

1. Vznik a zánik poplatkovej povinnosti

Zákon v § 4 ods. 1 upravuje vznik poplatkovej povinnosti, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia poplatková povinnosť zaniká dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať.

Stratu platnosti stavebného povolenia upravuje stavebný zákon v § 67 ods. 2, podľa ktorého stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

Pri ostatných rozhodnutiach a oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe stavebný zákon stratu platnosti neupravuje.

V nadväznosti na uvedené zánik poplatkovej povinnosti upravuje zákon výlučne vo väzbe na právoplatné stavebné povolenie. Z uvedeného dôvodu poplatková povinnosť nezaniká, ak sa do dvoch rokov (príp. v dlhšej lehote určenej stavebným úradom) po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo po doručení oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe so stavbou, príp. jej zmenou nezačne.

2. Oznamovacia povinnosť a následky jej nesplnenia

Výmera podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby nie je náležitosťou vydaného stavebného povolenia, rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe alebo rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, a preto sa tento údaj v uvedených rozhodnutiach a oznámení nenachádza. Z uvedeného dôvodu obec pri určení výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby vychádza predovšetkým z projektovej dokumentácie stavby priloženej k dokumentom tvoriacim podklad pre vydanie stavebného povolenia, rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe alebo rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a preto vo všeobecnosti platí, že nie je potrebné, aby poplatník oznámil obci výmeru podlahovej plochy v štruktúre podľa prílohy zákona.

2.1 Oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 3 zákona

Pri členitých viacúčelových stavbách je pre obec spravidla zložité z projektovej dokumentácie správne určiť výmeru podlahových plôch nadzemnej časti realizovanej stavby určených na rôzne účely vyžitia, ktoré sú nevyhnutné pre správne určenie základu poplatku. Práve v takýchto prípadoch zákon umožňuje obci (nie je to povinnosť) po vzniku poplatkovej povinnosti vyzvať poplatníka na podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy v štruktúre podľa prílohy zákona, pričom správnosť výmer potvrdzuje projektant stavby (Príloha č. 1).

Zákon v § 4 ods. 3 neupravuje, že obec môže vyzvať poplatníka iba na základe písomnej výzvy. Je preto možné, aby obec vyzvala poplatníka – fyzickú osobu na splnenie oznamovacej povinnosti nielen písomne, ale aj mailom, telefonicky, osobne a pod., pričom o takýchto formách výzvy spíše úradný záznam alebo zápisnicu. Poplatníkovi, ktorým je právnická osoba, zašle z dôvodu zavedenej elektronickej komunikácie túto výzvu elektronicky.

Ak poplatník na základe takejto výzvy splní oznamovaciu povinnosť o výmere podlahovej plochy v štruktúre podľa prílohy zákona potvrdenú projektantom stavby, obec má relevantný podklad pre správne určenie základu poplatku, výpočet poplatku a následné vyrubenie poplatku.

Ak poplatník na základe výzvy obci neoznámi výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa prílohy zákona, alebo v oznámení absentuje potvrdenie správnosti týchto výmer projektantom stavby, považuje sa táto povinnosť za nesplnenú, ktorej následkom je postup obce podľa § 4 ods. 4 zákona.

 

Celý metodický pokyn si prečítajte tu:

Metodický pokyn k vzniku, zániku poplatkovej povinnosti a oznamovacej povinnosti podľa § 4 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj

---

2/MD/2020/MP

Metodický pokyn k základu poplatku podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Úvod

Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) upravuje v § 6 základ poplatku.

Vzhľadom na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe pri určení základu poplatku bolo uvedené ustanovenie nahradené novým znením s účinnosťou od 30.11.2019 zákonom č. 379/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon (ďalej len „novela zákona“).

Novelou zákona sa precizovalo vymedzenie základu poplatku, zaviedla sa na účely tohto zákona definícia miestnosti a podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby, upravilo sa, ktoré podlahové plochy nadzemnej časti realizovanej stavby sa do základu poplatku nezapočítajú, kedy sa spoločné časti a spoločné zariadenia stavby započítajú do výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby a kedy nie sú predmetom poplatku. Súčasne sa upravil spôsob určenia základu poplatku, ak sa predmet poplatku realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, ako aj vyrubenie poplatku každou z obcí v závislosti od takto určeného základu poplatku.

1. Základ poplatku – vymedzenie pojmov

Základom poplatku je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m², ktorá je predmetom poplatku, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby, považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby.

Z uvedenej definície základu poplatku vyplýva, že pred tým ako sa pristúpi k samotnému určeniu základu poplatku, je potrebné zistiť, či je realizovaná stavba predmetom poplatku a ktoré z podlahových plôch posudzovanej realizovanej stavby spĺňajú podmienky miestnosti a nadzemného podlažia vymedzené v jednotlivých definíciách. Iba v prípade, že podlahové plochy posudzovanej realizovanej stavby spĺňajú všetky podmienky ustanovené zákonom, je možné ich započítať do základu poplatku.

Predmet poplatku

Predmetom poplatku je pozemná stavba na území obce uvedená v právoplatnom stavebnom povolení, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“), v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe, v právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, alebo v právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. Takáto stavba je predmetom poplatku za podmienky, že jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby. V prípade, ak sa nová stavba stavia na mieste odstránenej stavby, predmetom poplatku je rozdiel medzi podlahovou plochou novej stavby a odstránenej stavby, za predpokladu, že nadväzujúce stavebné povolenie na novú stavbu nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nariadilo alebo povolilo odstránenie stavby. (Poznámka: Predmet poplatku je riešený v samostatnom metodickom pokyne.)

Miestnosť

S účinnosťou od 30.11.2019 vymedzuje zákon pojem miestnosť v § 6 ods. 2. Miestnosťou na účely tohto zákona je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou, stenami a stropom alebo strešnou konštrukciou. Steny tvoria vnútorné priečky alebo obvodové konštrukcie stavby, pričom v časti obvodovej konštrukcie stavby môže byť ponechaný dočasný alebo trvalý stavebný otvor slúžiaci na vstup a výstup osôb, strojov, zariadení alebo dopravných prostriedkov.

Podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby

Aj podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby vymedzuje zákon s účinnosťou od 30.11.2019 a to v § 6 ods. 3. Za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby sa na účely tohto zákona považuje vnútorný priestor stavby okrem zvislých konštrukcií, ktorého svetlá výška medzi úrovňou podlahy a stropom alebo strešnou konštrukciou dosahuje minimálne 1,3 metra. Do podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby sa započítava plocha arkierov (malých výklenkov vyčnievajúcich z múru v určitej výške nad zemou) a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1,2 metra široké, 0,3 metra hlboké a 2 metre vysoké od podlahy. Do podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby sa započítava plocha zabratá vykurovacími telesami, inštalačnými predmetmi, technickým zariadením, strojovým vybavením alebo kuchynskou linkou. Za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby sa po splnení parametrov uvedených v prvej až tretej vete považuje aj podlahová plocha podkrovia ako vnútorný priestor stavby prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený podlahou a konštrukciou krovu (nosnej konštrukcie strechy), prípadne ďalšími stavebnými konštrukciami.

Nadzemné podlažie stavby

V ustanovení vymedzujúcom základ poplatku je k slovám „nadzemné podlažie“ zavedený odkaz na § 12 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, podľa ktorého nadzemné podlažie je každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby.

1.1 Podlahové plochy stavby, ktoré sa započítavajú do základu poplatku

Z podlahových plôch nadzemnej časti realizovanej stavby vymedzených v § 6 ods. 3 zákona sa do základu poplatku započítava (vyplývajúc z § 3 ods. 2 zákona) iba nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby, ak sa táto stavba realizuje na základe právoplatného stavebného povolenia, právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe, alebo na základe rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a súčasne je predmetom poplatku podľa § 3 zákona.

Podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej stavby v prípade, ak sa nová stavba stavia na mieste odstránenej stavby, je iba rozdiel medzi podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej (novej) stavby a odstránenej stavby, za predpokladu, že nadväzujúce stavebné povolenie na novú stavbu nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nariadilo alebo povolilo odstránenie stavby.

Pri stavbe, ktorá má slúžiť na viacero účelov, pričom niektorý z účelov nie je predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona, sa do výmery podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby započítajú všetky podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení. Uvedené platí za podmienky, že podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení neslúžia výhradne iba účelu, ktorý nie je predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c).

Príklad 1.:

Stavebným povolením je povolená stavba predajne potravín a zdravotníckeho zariadenia. Stavebnotechnické riešenie je navrhnuté tak, že obidva účely využitia stavby majú spoločný vstup do budovy, pričom spoločné časti a spoločné zariadenia slúžia predajni aj zdravotníckemu zariadeniu. Napriek tomu, že časť stavby určená pre zdravotnícke zariadenie nie je podľa § 3 ods. 3 písm. c) bod 2 predmetom poplatku, podlahové plochy spoločných časti a spoločných zariadení sa započítajú do podlahovej plochy stavby na účely určenia základu poplatku, pretože tieto spoločné časti a spoločné zariadenia stavby neslúžia výhradne zdravotníckemu zariadeniu.

 

Celý metodický pokyn si prečítajte tu:

Metodický pokyn k základu poplatku podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj

---

3/MD/2020/MP

Metodický pokyn k výpočtu poplatku podľa § 8 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Úvod

Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) upravuje v § 8 výpočet poplatku za rozvoj (ďalej len „poplatok“). Vzhľadom na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe bolo uvedené ustanovenie zmenené a doplnené s účinnosťou od 30.11.2019 zákonom č. 379/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon (ďalej len „novela zákona“).

Novelou zákona sa v odseku 1 v prípadoch, ak sa stavba realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach a u dvoch alebo viacerých správcov poplatku, pri výpočte poplatku určuje aj podiel zníženia poplatku (tzv. odpočítateľnej položky) tak, aby súčet týchto podielov u jednotlivých správcov poplatku bol celkove 60 m², čím sa dosiahne, že jedna stavba má uplatniteľnú odpočítateľnú položku len raz.

Zmena odseku 3 spočíva v legislatívno-technickej úprave, ktorej účelom je zjednotenie pojmov použitých pri výpočte poplatku v nadväznosti na zmeny vykonané v predmete poplatku v § 3 odsekoch 1 až 3. Novým odsekom 4 sa ustanovuje, že ak po vydaní stavebného povolenia, príp. oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe vznikne ďalšia alebo ďalšie poplatkové povinnosti v súvislosti s právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, zníženie základu poplatku o tzv. odpočítateľnú položku (60 m²) sa použije iba raz, a to v súvislosti s podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej stavby povolenej právoplatným stavebným povolením, príp. oznámením stavebného úradu k ohlásenej stavbe. V nadväznosti na doplnenie nového odseku 4 sa pôvodné odseky 4 a 5 označujú ako odseky 5 a 6.

Pri zmenách v odseku 5 ide o legislatívno-technickú úpravu výpočtu poplatku v nadväznosti na precizovanie pojmov v § 3 ods. 1. Ďalej sa spresňuje, že pri vydanom rozhodnutí o zmene stavby pred dokončením bez ohľadu na skutočnosť, či ide o toho istého alebo nového poplatníka, základom poplatku je iba rozdiel výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením a právoplatného stavebného povolenia. dôvodu jednoznačnosti sa v novom odseku 6 upravuje, že ak po vydaní stavebného povolenia došlo k ďalšej, prípadne viacerým ďalším zmenám stavby pred jej dokončením, v dôsledku ktorých došlo k zníženiu základu poplatku, pri výpočte poplatku sa použije tá sadzba poplatku, ktorá je platná v deň vydania pôvodného stavebného povolenia a tá výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby, ktorá vznikne po zohľadnení všetkých zmien stavby pred jej dokončením alebo po zohľadnení
všetkých jej dodatočných povolení.

V nadväznosti na doplnenie nového odseku sa doterajší odsek 6 označuje ako odsek 7.

Cieľom tohto metodického pokynu je zabezpečiť jednotnú aplikáciu novelou zákona zmeneného a doplneného ustanovenia nielen odvolacím orgánom pri preskúmavaní rozhodnutí obcí v rámci opravných prostriedkov ale aj pri poskytovaní informácií obciam a daňovým subjektom.

1. Výpočet poplatku

Spôsob výpočtu poplatku závisí od toho, či stavba, ktorá je predmetom poplatku, sa realizuje na jeden alebo viacero účelov a či obec ustanovila všeobecne záväzným nariadením (ďalej len „VZN“) sadzby poplatku rôzne pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona. Spôsob výpočtu poplatku závisí aj od toho, či sa stavba realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, ako aj od toho, či pôvodné stavebné povolenie alebo oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe bolo stavebným úradom neskôr zmenené rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, v dôsledku čoho došlo k zmene (zvýšeniu alebo zníženiu) základ poplatku a pod.

1.1 Použitie sadzby pri výpočte poplatku

Sadzbu poplatku ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením. Pri výpočte poplatku sa použije tá sadzba poplatku, ktorá je platná v čase vzniku poplatkovej povinnosti, pričom poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

Príklad č. 1:

Obec ustanovila prvýkrát na svojom území poplatok VZN s účinnosťou od 15.6.2017 (ďalej len „VZN 1“). Vo VZN 1 ustanovila sadzbu poplatku pre stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť vo výške 25 €/m². Od 1.1.2019 nadobudlo účinnosť nové VZN (ďalej len „VZN 2“), ktorým obec ustanovila výšku sadzby poplatku pri stavbách na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť 30 €/m².VZN 2 platí aj na rok 2020. Stavebný úrad na žiadosť stavebníka vydal stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2017. Ak obec poplatníkovi do konca roka 2017 poplatok nevyrubila a poplatok bude vyrubovať napr. až v roku 2020, príp. neskôr (najneskôr v lehote podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), pri výpočte poplatku v uvedenom prípade použije sadzbu poplatku platnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti, t. j. ustanovenú VZN 1 vo výške 25 €/m²a nie ustanovenú VZN 2, príp. neskorším VZN, platnú v čase vyrubenia poplatku.

1.2 Výpočet poplatku, ak realizovaná stavba bude slúžiť na jeden účel

Pre pozemnú stavbu, ktorá je predmetom poplatku a ktorá sa realizuje na základe právoplatného stavebného povolenia, oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe, právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo na základe právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, a bude slúžiť na jeden účel, pre ktorý obec ustanovila sadzbu poplatku VZN, poplatok sa vypočíta podľa § 8 ods. 1 prvej vety zákona vynásobením základu poplatku podľa § 6 zákona zníženého o 60 m² a sadzby poplatku platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti, zodpovedajúcej účelu využitia stavby uvedeného v stavebnom povolení.

Výpočet poplatku pre stavbu slúžiacu na jeden účel:

P = (ZP – 60 m²) x SP
P - poplatok v €
ZP - základ poplatku v m2
SP - sadzba poplatku v €/m²

1.3 Výpočet poplatku, ak realizovaná stavba bude slúžiť na viaceré účely

Výpočet poplatku pri stavbách realizovaných na viaceré účely závisí od toho, či obec ustanovila alebo neustanovila VZN sadzby poplatku rôzne pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona.

1.3.1 Výpočet poplatku, ak realizovaná stavba bude slúžiť na viaceré účely, pre ktoré určila obec VZN rôzne sadzby poplatku

Pri stavbe, ktorá sa realizuje na viaceré účely a obec určila VZN sadzby poplatku pre tieto účely rôzne, je upravený osobitný spôsob výpočtu poplatku v § 8 ods. 2 zákona. Poplatok pri stavbe, ktorá sa realizuje na základe právoplatného stavebného povolenia, oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe, právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo na základe právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, bude predmetom poplatku a realizuje sa na viacero účelov, pre ktoré obec ustanovila sadzby poplatku rôzne, sa vypočíta ako súčet pomerných častí poplatku, pričom zníženie základu poplatku o 60 m² sa uplatní iba z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. Pomerná časť poplatku sa vypočíta vynásobením sadzby poplatku a podlahovej plochy na príslušný účel využitia stavby.

Výpočet poplatku pre stavbu slúžiacu na viacero účelov, pre ktoré sú vo VZN určené rôzne sadzby poplatku:

P = PČP1 + PČP2 + ..... + PČPn = SP1 x (VPP1 – 60 m²) + SP2 x VPP2 + ... + SPn x VPPn

P - poplatok v €
PČP_{1, 2, ..., n} – pomerná časť poplatku pre jednotlivý účel využitia časti stavby v €
SP_{1, 2, ..., n} - sadzba poplatku pre jednotlivý účel využitia časti stavby v €/m²
VPP_{1, 2, ..., n} – výmera podlahovej plochy časti stavby slúžiacej na jednotlivý účel využitia v m², pričom VPP1 je výmera podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby

Príklad č. 2:

Právoplatným stavebným povolením bola stavebníkovi povolená stavba, ktorej časť o výmere podlahovej plochy 160 m² je určená na bývanie a časť o výmere 130 m² je určená na ostatné podnikanie. Ak obec ustanovila vo VZN sadzbu poplatku pre stavby na bývanie vo výške 10 €/m² a pre stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť vo výške 30 €/m², výpočet poplatku bude nasledovný:

P = PČP1 + PČP2 = SP1 x (VPP1 – 60 m²) + SP2 x VPP2

P = 10 €/m² x (160 m² – 60 m²) + 30 €/m2 x 130 m² = 1 000 € + 3 900 € = 4 900 €

V uvedenom prípade obec vyrubí poplatníkovi poplatok vo výške 4 900 €.

1.3.2 Výpočet poplatku, ak realizovaná stavba bude slúžiť na viaceré účely, pre ktoré neurčila obec VZN rôzne sadzby poplatku

Ak obec neustanovila VZN sadzby poplatku rôzne pre stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona, všetky výmery podlahových plôch stavby, ktoré sa budú realizovať na rôzne účely, sa spočítajú do jedného základu poplatku. Pri výpočte poplatku sa ďalej postupuje podľa bodu 1.2 tohto metodického pokynu.

1.4 Výpočet poplatku, ak sa stavba bude realizovať v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam

V praxi sa stretávame aj s prípadmi, keď realizovaná stavba nebude stáť v jednom katastrálnom území príslušnej obce, ale bude zasahovať do dvoch alebo viacerých katastrálnych území, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam.

Ak sa pozemná stavba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení, oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, v takom prípade poplatok vyrubí rozhodnutím každá obec.

Napriek tomu, že každá obec poplatok vyrubí, nevyrubí ho poplatníkovi v plnej výške. Pri výpočte poplatku použije základ poplatku podľa § 6 ods. 7 zákona vypočítaný ako podiel zastavanej plochy stavby zasahujúcej do jej katastrálneho územia na úrovni prvého nadzemného podlažia k celkovej zastavanej ploche stavby vynásobený celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby.

Podiel zastavanej plochy stavby zasahujúcej do katastrálneho územia príslušnej obce na úrovni prvého nadzemného podlažia k celkovej zastavanej ploche stavby vypočítaný podľa § 6 ods. 7 zákona sa uplatní aj na zníženie základu poplatku o tzv. odpočítateľnú položku tak, aby súčet týchto znížení základu poplatku u jednotlivých správcov poplatku bol celkove 60 m². Týmsa dosiahne, že u jednej stavby bude uplatnené zníženie základu poplatku o 60 m² len raz.

V závislosti od toho, či stavba zasahujúca do dvoch alebo viacerých katastrálnych území dvoch alebo viacerých obcí sa na území príslušnej obce realizuje na jeden alebo na viac účelov, pre ktoré príslušná obec ustanovila VZN rôzne sadzby poplatku, uplatní sa postup pri výpočte poplatku podľa bodu 1.2 alebo bodu 1.3 tohto metodického pokynu.

Príklad č. 3:

Stavba rodinného dvojdomu je povolená stavebným povolením na dvoch parcelách, pričom jedna parcela patrí do katastrálneho územia obce X a druhá do katastrálneho územia obce Y. Stavba rodinného dvojdomu má zastavanú plochu stavby 300 m², pričom 140 m² zasahuje do katastrálneho územia obce X a 160 m² zasahuje do katastrálneho územia obce Y. Celková podlahová plocha rodinného dvojdomu je 250 m². Obec X určí vo VZN sadzbu poplatku pre stavby na bývanie vo výške 20 €/m² a obec Y vo výške 35 €/m².

V uvedenom prípade každá obec vypočíta poplatníkovi poplatok nasledovne:

Výpočet poplatku pre poplatníka v obci X:

P = (ZPobecX : ZP x PP –ZPobecX : ZP x 60 m²) x SPobecX

P – poplatok
ZP_obecX – zastavaná plocha m² v zasahujúca do k. ú. obce X
ZP – celková zastavaná plocha realizovanej stavby v m²
PP – celková výmera podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v m²
SP_{obec X} – sadzba poplatku ustanovená pre stavby na bývanie vo VZN obce X v €/m²

P = (140 m² : 300 m² x 250 m² – 140 m² : 300 m² x 60 m²) x 20 €/m² = = (116,6666 m² – 27,9999 m²) x 20 €/m² = 89 m² x 20 €/m² = 1 780 €

V uvedenom prípade obec X vyrubí poplatníkovi poplatok vo výške 1 780 eur.

Poznámka:

Sadzbu poplatku ustanovuje zákon v § 7 ods. 1 za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Preto pri výpočte poplatku sa do základu poplatku zníženého o odpočítateľnú položku (ktorým je rozdiel medzi podlahovými plochami prislúchajúcimi príslušnej obci a znížením základu poplatku o odpočítateľnú položku prislúchajúcim obci) započíta ako celý m² aj začatý m², t. j. 89 m² (116,6666 m² – 27,9999 m² = 88,6667 m²).

Zásada uvedená v tejto poznámke sa vzťahuje aj na výpočet poplatku pre obec Y.

Výpočet poplatku pre poplatníka v obci Y:

P = (ZP_obecY : ZP x PP – ZP_obecY : ZP x 60 m²) x SP_obecY

P – poplatok
ZP_obecY – zastavaná plocha v m² zasahujúca do k. ú. obce Y
ZP – celková zastavaná plocha realizovanej stavby v m²
PP – celková výmera podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v m²
SP_obecY – sadzba poplatku ustanovená pre stavby na bývanie vo VZN obce Y v €/m²

P = (160 m² : 300 m² x 250 m² – 160 m² : 300 m² x 60 m²) x 35 €/m² = (133,3333 m² – 31,9999 m²) x 35 €/m² = 102 m² x 35 €/m² = 3 570 €

Na základe uvedeného obec Y vyrubí poplatníkovi poplatok v sume 3 570 €.

1.5 Výpočet poplatku, ak v právoplatnom stavebnom povolení, v právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, v právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe je uvedených viacero stavebných objektov

Ak je v právoplatnom stavebnom povolení, v právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, v právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe uvedených viacero stavebných objektov, ktoré budú predmetom poplatku, podľa § 8 ods. 3 zákona sa na účely výpočtu poplatku považujú za jednu stavbu. Pretože takéto stavebné objekty sa považujú za jednu stavbu, postup pri výpočte poplatku bude závisieť od toho, či tieto stavebné objekty sa budú realizovať na jeden účel alebo na rôzne účely.

Ak sa budú viaceré stavebné objekty realizovať na rovnaký účel, pri výpočte poplatku sa uplatní postup vedený v bode 1.2 tohto metodického pokynu, pričom základom poplatku bude súčet všetkých podlahových plôch jednotlivých stavebných objektov.
Ak sa budú stavebné objekty alebo ich časti realizovať na rôzne účely a obec pre tieto rôzne účely ustanoví vo VZN sadzby poplatku rôzne, na účely výpočtu poplatku sa podlahové plochy slúžiace na rovnaké účely z viacerých stavebných objektov alebo ich častí spočítajú a ďalej sa pri výpočte poplatku postupuje spôsobom uvedeným v bode 1.3.1 tohto metodického pokynu.

Príklad č. 4:

Stavebníkovi boli stavebným povolením povolené stavby 2 polyfunkčných domov. Každý z týchto domov bude slúžiť na bývanie a poskytovanie maloobchodných a reštauračných služieb. U každého z polyfunkčných domov je výmera podlahových plôch na bývanie 5 000 m² a výmera podlahových plôch na poskytovanie reštauračných a maloobchodných služieb 1 000 m². Ak obec ustanovila vo VZN sadzbu poplatku pre stavby na bývanie vo výške 10 €/m² a pre stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť vo výške 30 €/m², pri výpočte poplatku sa použije § 8 ods. 2 zákona (zníženie základu poplatku sa uplatní iba z výmery podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej podlahovej ploche stavby) a § 8 ods. 3 zákona (viacero stavebných objektov sa považuje za jednu stavbu) nasledovne:

P = PČP1 + PČP2 = SP1 x (VPP1 – 60 m²) + SP2 x VPP2

P = 10 €/m² x (2 x 5 000 m² – 60 m²) + 30 €/m² x 2 x 1 000 m² = 10 €/m² x 9 940 m² + 30 €/m² x 2 000 m² = 99 400 € + 60 000 € = 159 400 €

V uvedenom prípade je vypočítaný poplatok vo výške 159 400 €.

Ak sa budú stavebné objekty alebo ich časti realizovať na rôzne účely ale obec pre tieto rôzne účely neustanoví vo VZN sadzby poplatku rôzne, na účely výpočtu poplatku sa všetky podlahové plochy stavebných objektov spočítajú do jedného základu poplatku a ďalej sa pri výpočte poplatku postupuje spôsobom uvedeným v bode 1.2 tohto metodického pokynu.

 

Celý metodický pokyn si prečítajte tu:

Metodický pokyn k výpočtu poplatku podľa § 8 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj

Autor: Finančné riaditeľstvo SR