Vymedzenie mobbingu a bossingu vo vzťahu k špecifickým podmienkam škôl

Šikana na pracovisku zo strany nadriadených, ale aj kolegov sa môže kedykoľvek objaviť. Termíny mobbing a bossing slovenský právny poriadok nedefinuje. V súvislosti so školským prostredím sa niekedy používa aj termín šikanovanie (bullying), vo všeobecnej sfére pracovných vzťahov poznáme takisto pojem obťažovanie (harassment). Obťažovanie (psychologické, sexuálne a iné) sa zväčša považuje za jednu z foriem diskriminácie. Rozdiel medzi bullyingom a mobbingom spočíva v tom, že bullying je skôr medzi dvoma ľuďmi, a preto väčšinou nie je až tak deštruktívny ako mobbing.

Nižšie popísané formy a prejavy mobbingu a bossingu môžu napĺňať znaky skutkovej podstaty trestných činov podľa Trestného zákona, ktoré sú tvorené objektom trestného činu, objektívnou stránkou trestného činu, páchateľom trestného činu a subjektívnou stránkou trestného činu v jednom celku a sú v skutkovej podstate trestného činu obligatórne. Prípadne môže napĺňať skutkovú podstatu priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. V neposlednom rade môže ísť o diskriminačné správanie v zmysle antidiskriminačného zákona, prípadne o zásah do osobnostných práv jednotlivca. Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) definuje priamu a nepriamu diskrimináciu (vrátane pokynu a nabádania na diskrimináciu), obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih. Zamestnávateľ je povinný rešpektovať princíp rovnakého zaobchádzania s každým zamestnancom a chrániť zamestnancov pred diskrimináciou, čo je zákonná povinnosť vyplývajúca aj zo Zákonníka práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Takisto Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 garantuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci majú v rámci svojho „lex specialis“ v § 3 a § 4 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov taxatívne vymedzené svoje práva i povinnosti. Za významný nástroj možno považovať aj znenie § 3 ods. 7 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z., podľa ktorého zriaďovateľ odvolá riaditeľa (zákonná povinnosť, nie možnosť), ak postupom upraveným v pracovnom poriadku školy alebo v pracovnom poriadku školského zariadenia bolo preukázané, že riaditeľ porušil právo pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca na ochranu pred sociálno-patologickými prejavmi.

Prejavy mobbingu a bossingu v praxi

Mobbing je najčastejšia forma rafinovaného kolektívneho šikanovania na pracovisku, ktorý má podobu útokov a psychického násilia zo strany spolupracovníkov, ktorí sú v rámci pracovnej hierarchie na rovnakej úrovni. Jeho podstatou je správanie skupiny, ktorá vnucuje svoje názory osobe „nehlásiacej“ sa k tejto skupine. Prejavuje sa systematickým nátlakom, negatívnymi formami komunikácie, nerešpektovaním osobného priestoru zamestnanca, snahou o izoláciu a vylúčenie, demonštráciou vlastnej sily a prevahy, cielenými a opakovanými útokmi často spojenými so znevažovaním dobrého mena a dobrej povesti zamestnanca, jeho práce, pracovných výkonov, sarkazmom, ohováraním, zadržiavaním informácií, dvojzmyselnými poznámkami a vtipmi a pod.

Bossing je šikanovanie zo strany nadriadeného, ktorý si „zasadne“ na podriadeného. Bossing je v tomto zmysle formou a zároveň najrozšírenejšou podobou mobbingu. Prejavuje sa napríklad komplikovaním (sťažovaním) práce, zvaľovaním vlastných chýb na podriadeného, limitáciou v pracovných aktivitách, môže ísť o zadávanie príliš zložitých, ba až nesplniteľných úloh, nedoceňovanie vykonanej práce, neoprávnenú kritiku, privlastňovanie si výsledkov práce nadriadeným, odlišné odmeňovanie pracovníka a pod. V školách sa môže objaviť aj šikanovanie nepohodlných riaditeľov škôl zo strany zriaďovateľa, šikanovanie neúspešných kandidátov na pozíciu riaditeľa po výberovom konaní zo strany úspešného kandidáta (vymenovaného riaditeľa), šikanovanie zo strany rodičov či osobné urážky a ponižovanie nepohodlného učiteľa pred pedagogickým zborom, rodičmi, ba aj pred žiakmi. Mobbing a bossing spôsobuje obetiam veľké psychické utrpenie a zanecháva trvalé následky na ich psychickom a fyzickom zdraví.

Ktoré najčastejšie dôvody pôsobia na vznik mobbingu a bossingu?

Školstvo je vo všeobecnosti považované za sféru, kde sa vo zvýšenej miere (podľa niektorých názorov až v tri a pol násobnom zvýšenom riziku oproti ostatným prostrediam) vyskytuje mobbing a bossing. Dôvody, prečo sa objavuje a kultivuje mobbing a bossing v školách, sú rôznorodé. Môže ísť napríklad o frustráciu, obavy z konkurencie a stratu vlastnej pozície, príslušnosť k odborovej organizácii, zdravotné postihnutie, netoleranciu, osobné nesympatie, závisť, narcizmus, túžbu po moci, opojenie mocou alebo kompenzáciu nízkeho sebavedomia odpor voči inakosti, prehnané nároky, potešenie z utrpenia druhých, potreba pútania pozornosti a mnohé ďalšie. Medzi najčastejšie dôvody na vznik týchto javov sú nerovnaké podmienky vo vzťahu požadovaného pracovného výkonu či odmeňovania, absentujúce a všetkým zrozumiteľne odkomunikované pravidlá, absentujúca otvorená komunikácia a spolupráca, nedodržiavanie pracovnoprávnej legislatívy, v dôsledku čoho platia rôzne nepísané pravidlá a ignorujú sa rôzne riziká ohrozenia zamestnancov. Všetky tieto fenomény majú v školskej praxi konkrétne prejavy. Niektorí pedagogickí a odborní zamestnanci napríklad dlhodobo vykonávajú svoju pracovnú činnosť nad rámec svojich pracovných povinností, čo sa neodráža v odmenách či pohyblivej zložke mzdy. Iným zamestnancom sú tolerované neskoré príchody na vyučovacie hodiny, neskoré odovzdania uložených úloh, prípadne nie sú prizývaní na dôležité stretnutia, ktoré sa ich týkajú. Vo vzťahu k niektorým zamestnancom je vedenie školy k dispozícii kedykoľvek, vrátane dôvernej komunikácie, iní zamestnanci majú prístup k vedeniu školy obmedzený a komunikácia je len formálna. Ďalším príkladom môže byť to, že zamestnávateľ umožní pedagogickým zamestnancom po splnení si priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (základný úväzok) ďalší výkon práce z domácnosti (domácka práca), avšak iným zamestnancom (napr. odborným zamestnancom) takáto možnosť nie je daná napriek tomu, že vykonávajú taký druh práce, ktorý to umožňuje. V školách často vedúci zamestnanci vydávajú pokyny na vykonanie úloh, ktoré viac-menej nesúvisia s charakteristikou pracovnej činnosti, ktorá je dohodnutá v pracovnej zmluve, pričom zamestnávateľ požaduje splnenie akejkoľvek pracovnej úlohy týkajúcej sa všetkých možných druhov práce.

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.