OBSAH:

Nakladanie s majetkom obce

Rozdelenie kompetencií pri nakladaní s majetkom obce

Kontrola nakladania s majetkom obce

Povinnosti vyplývajúce z protischránkového zákona

Po obnovení územnej samosprávy po roku 1989 dostali obce a mestá do vienka aj pomerne rozsiahly majetok. Hoci obce sú subjekty samostatne spravujúce si svoje záležitosti, podobne ako napr. finančné hospodárenie obcí, je aj nakladanie s ich majetkom upravené a regulované zákonom. Právna úprava v tejto oblasti sa postupne vyvíjala a hoci je stále postavená na zákone o majetku obcí z roku 1991, za čas svojej existencie sa v pomerne veľkom rozsahu sprísnila a spodrobnila, čo bolo podľa nášho názoru spôsobené najmä viac či menej divokými spôsobmi nakladania s obecným majetkom v minulosti, ktoré, aj keď boli často na prvý pohľad nevýhodné, paradoxne nevybočili zo zákonného rámca, ktorý bol prakticky veľmi vágny.

Cieľom tohto článku je najprv predstaviť majetok obce, rozdelenie kompetencií pri nakladaní s ním medzi starostu obce ako štatutárny orgán obce a obecné zastupiteľstvo ako kolektívny orgán a spôsoby kontroly nakladania s obecným majetkom.

S poukazom na ustanovenie § 29a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v článku nebudeme rozlišovať „obec“ a „mesto“, ale prikloníme sa k univerzálnemu pojmu „obec“. Podobne tak budeme stotožňovať pojmy „obecné zastupiteľstvo“ a „mestské zastupiteľstvo“.

1. Čo je majetok obce

To, že obce majú svoj vlastný majetok, s ktorým samostatne hospodária, je zakotvené už v článku 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom konkrétne a podrobnejšie pravidlá pre nakladanie s ním sú upravené obyčajnými zákonmi.

Veľmi stručnú úpravu majetku obcí a nakladania s ním obsahuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len ako „ZOZ“), pričom podrobnejšiu úpravu ponecháva na osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „ZMO“), ktorého ustanovenia sa použijú, ak ZOZ neurčí niečo iné.

Majetkom obce sú (§ 8 ods. 1 ZOZ) veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Túto definíciu dopĺňa ustanovenie § 1 ods. 2 ZMO, podľa ktorého majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

Definícia v ZMO v podstate len rozvíja definíciu majetku obce podľa ZOZ. Preberá delenie vecí na nehnuteľné a hnuteľné, pričom nehnuteľnými vecami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Hnuteľné veci sú veci, ktoré nie sú nehnuteľnými vecami. Pod majetkové práva obce, všeobecne označené v ustanovení § 8 ods. 1 ZOZ, možno v zmysle definície § 4 ods. 3 ZMO podradiť pohľadávky a iné majetkové práva.

Súhrnne tak možno konštatovať, že majetok obce tvoria:

1. veci – nehnuteľné, hnuteľné (vrátane finančných prostriedkov),
2. majetkové práva – pohľadávky, iné majetkové práva.

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.