1. Sociálny pohreb

Niekedy sa stane, že zomretého nemá kto pochovať. Môže ísť o prípady bezdomovcov alebo ľudí z domovov sociálnych služieb, prípadne hospicov, ktorí nemajú žiadnych známych príbuzných. V takom prípade musí podľa ustanovenia § 30 ods. 2 a 3 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve pochovanie zabezpečiť obec na vlastné náklady. Takáto situácia sa niekedy hovorovo označuje ako sociálny pohreb. Ide obvykle o najlacnejší variant, teda pochovanie bez obradu (len uloženie do zeme alebo spopolnenie).

Ak do 96 hodín od úmrtia nikto nezabezpečí pochovanie alebo ak sa nezistila totožnosť mŕtveho do siedmich dní od úmrtia, pochovanie zabezpečí obec, na ktorej území došlo k úmrtiu.

Ak nie je známe miesto úmrtia, pochovanie zabezpečí obec, v ktorej katastrálnom území sa ľudské pozostatky našli.

Ak ide o ľudské pozostatky cudzinca, obec je povinná bezodkladne oznámiť jeho úmrtie Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky alebo príslušnej diplomatickej misii, alebo konzulárnemu úradu štátu, ktorého bol mŕtvy štátnym príslušníkom. Ak obec nedostane do 14 dní odo dňa oznámenia úmrtia z Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky alebo z príslušnej diplomatickej misie, alebo z konzulárneho úradu štátu oznámenie o zabezpečení prepravy ľudských pozostatkov alebo súhlas na ich pochovanie na území Slovenskej republiky, pochovanie ľudských pozostatkov zabezpečí obec.

V prípade, že sa nepodarilo zistiť totožnosť zomretého, nie je možné telo spopolniť, ale musí sa uložiť do zeme [§ 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve].

Obec si môže náklady spojené s pohrebom následne vymáhať v dedičskom konaní, pravda, ak nejaké dedičstvo reálne existuje alebo ak sa ho dedičia nevzdali.

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.