Zákon č. 54/2019 Z. z. je relatívne novým právnym predpisom, ktorý s účinnosťou k 1. 3. 2019 zrušil a nahradil dovtedy platný zákon č. 307/2014 Z. z. upravujúci základný rámec ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej aj ako „whistleblower“ alebo „oznamovateľ“) v Slovenskej republike. Zakotvením právnej úpravy ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa Slovenská republika zaradila medzi desiatku členských štátov EÚ majúcich vo svojich právnych poriadkoch súborné právne predpisy upravujúce ochranu whistleblowerov, túto skutočnosť konštatovala Európska komisia v dokumente: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Lepšia ochrana oznamovateľov na úrovni EÚ (ďalej ako „Oznámenie Komisie“, dostupné na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52018DC0214). Absencia pravidiel ochrany oznamovateľov na úrovni EÚ viedla, aj v nadväznosti na Oznámenie Komisie, k prijatiu Smernice č. 2019/1937 upravujúcej minimálne normy na ochranu osôb nahlasujúcich porušenia práva EÚ vo vymedzených oblastiach (čl. 2 ods. 1 Smernice č. 2019/1937). Z čl. 26 ods. 1 Smernice č. 2019/1937 vyplýva, že táto mala byť transponovaná do právnych poriadkov členských štátov do 17. 12. 2021. Členské štáty EÚ tak „dostali“ viac ako 2 roky (Smernica č. 2019/1937 nadobudla účinnosť 16. 12. 2019) na riadnu transpozíciu Smernice č. 2019/1937 do svojich právnych poriadkov. Slovenská republika túto lehotu nestihla. V legislatívnom konaní je novela zákona č. 54/2019 Z. z. s navrhovanou účinnosťou k 1. 5. 2022, ktorej cieľom je práve transpozícia Smernice č. 2019/1937. Aj vzhľadom na veľký objem pripomienok k návrhu novely zákona č. 54/2019 Z. z. bude zaujímavé sledovať, k akému dátumu dôjde k transpozícii Smernice č. 2019/1937 do slovenského právneho poriadku.

Vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 54/2019 Z. z. (dostupné na internete: https://www.epi.sk/dovodova-sprava/dovodova-sprava-k-zakonu-c-54-2019-z--z.htm), cieľom prijatia novej právnej úpravy bolo prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti o.i. zriadením Úradu na ochranu oznamovateľov, priznaním postavenia subjektu trestného konania, rozšírením definície závažnej protispoločenskej činnosti, modifikáciou definície oznámenia, precizovaním úpravy poskytnutej ochrany a i. Uvedené sa premietlo do ust. § 1 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. vymedzujúceho predmet zákona č. 54/2019 Z. z. Zákon č. 54/2019 Z. z. upravuje tri oblasti definujúce rámec ochrany oznamovateľov v Slovenskej republike:

a) podmienky, za akých je oznamovateľovi protispoločenskej činnosti priznaná ochrana v pracovnoprávnom vzťahu. Na účely zákona č. 54/2019 Z. z. sa pod pojmom pracovnoprávny vzťah rozumie pracovný pomer, obdobný pracovný vzťah, štátnozamestnanecký pomer alebo služobný pomer [bližšie pozri komentár k ust. § 2 písm. e) zákona č. 54/2019 Z. z.];

Aby sa osoba považovala za oznamovateľa podľa zákona č. 54/2019 Z. z., predmetom jej oznámenia musí byť nahlásenie protispoločenskej činnosti. Legislatívnou skratkou „protispoločenská činnosť“ je súhrnne pomenovaná kriminalita a iná protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 583/2008 Z. z.

Kriminalita je v zmysle ust. § 3 písm. b) zákona č. 583/2008 Z. z. vymedzená ako konanie, ktoré je trestným činom, t. j. každé konanie, ktoré napĺňa znaky skutkových podstát trestných činov postihnuteľné ustanoveniami zákona č. 300/2005 Z. z.

Iná protispoločenská činnosť definovaná v ust. § 3 písm. c) zákona č. 583/2008 Z. z. v sebe zahŕňa:

• priestupky: zákon č. 372/1990 Zb. za priestupok považuje zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin (ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.);
• iné správne delikty: analogicky k definícii priestupku možno za iný správny delikt považovať zavinené konanie porušujúce/ohrozujúce záujem spoločnosti, ktoré je ako správny delikt vyslovene označené v osobitnom právnom predpise, ak nejde o priestupok alebo trestný čin;
• iné konanie, ktoré nenapĺňa znaky priestupku ani iného správneho deliktu, ale pôsobí negatívne na spoločnosť (napr. zhoršuje vzťahy na pracovisku);

b) práva a povinnosti osôb (oznamovateľa, zamestnávateľa, zodpovednej osoby) pri oznamovaní protispoločenskej činnosti a

c) zriadenie, postavenie, pôsobnosť úradu ako nového orgánu štátnej správy plniaceho úlohy na úseku ochrany whistleblowerov.

Rozhodnutie: Whistleblowing sa najčastejšie definuje ako akt člena organizácie (bývalého alebo súčasného), ktorým oznamuje nelegálne, podozrivé či nemorálne praktiky svojho zamestnávateľa osobám alebo inštitúciám, ktoré by mohli efektívne zakročiť. Whistleblower je teda osoba, ktorá nahlási (v rámci dotknutej organizácie alebo externého orgánu)alebo zverejní (na verejnosti) informácie o protiprávnom konaní (či inej protispoločenskej činnosti), ktoré získala v súvislosti s pracovnou činnosťou a ktorá následne čelí alebo môže čeliť odvetným opatreniam zo strany zamestnávateľa, ktoré súvisia s jeho prácou (napríklad prepustenie z pracovného pomeru). Takto chápe whistleblowera (oznamovateľa) aj návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie zo dňa 23.4.2018, na ktorý poukazuje obžalovaný vo svojom odvolaní (ďalej len návrh Smernice o whistlebloweroch), ktorý ochranu oznamovateľov rozširuje nielen na „klasických“ zamestnancov, ale aj na iné osoby, ktoré môžu byť v podobnej pozícii (napríklad samostatne zárobkovo činné osoby pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti, uchádzači o prácu), respektíve na osoby, ktoré sú v obdobnej pozícii, avšak nie je im poskytovaná odmena za vykonávanú prácu (napríklad dobrovoľníci, neplatení stážisti, konzultanti a podobne) (Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 4To/52/2019, zo dňa 25. 6. 2019).

K § 1 ods. 2

Oznámiť protispoločenskú činnosť, o ktorej sa osoba dozvedela napr. pri plnení svojich pracovných úloh, je jej právom, t. j. takúto osobu nemožno žiadnym spôsobom donucovať, aby oznámenie urobila. Od tohto práva je potrebné odlišovať povinnosť stanovenú zákonom č. 300/2005 Z. z., a to povinnosť oznámiť trestný čin, resp. prekaziť trestný čin, pretože v opačnom prípade sa osoba môže stať páchateľom trestného činu neoznámenia/neprekazenia trestného činu. V zmysle ust. § 340 zákona č. 300/2005 Z. z. sa trestného činu neoznámenia trestného činu dopustí osoba, ktorá sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby – príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Trestného činu neprekazenia trestného činu sa podľa ust. § 341 zákona č. 300/2005 Z. z. dopustí páchateľ, ktorý sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti a spáchanie alebo dokončenie takého zločinu alebo trestného činu neprekazí osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby, alebo príslušného orgánu.

Pri splnení zákonom č. 300/2005 Z. z. stanovených predpokladov (t. j. pri naplnení znakov skutkovej podstaty toho-ktorého trestného činu), pri súčasnom nenaplnení niektorej z okolností vylučujúcich trestnosť činu (napr. vystavenie seba/blízkej osoby do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví, trestného stíhania a iné v zmysle ust. § 340 ods. 2 a 3, resp. § 341 ods. 2 a 4 zákona č. 300/2005 Z. z.) sa môže z oznamovateľa stať páchateľ trestného činu neoznámenia trestného činu, resp. neprekazenia trestného činu, ak nebude postupovať v zmysle prísl. ustanovení zákona č. 300/2005 Z. z.

Príklad: Zamestnanec sa pri plnení svojich pracovných úloh dozvie, že nadriadený sa dopustil trestného činu prijímania úplatku podľa ust. § 328 zákona č. 300/2005 Z. z. Vykoná oznámenie prostredníctvom interného systému oznamovania protispoločenskej činnosti zavedeného u zamestnávateľa. Hoci oznamovateľ by v uvedenom prípade mal nárok na ochranu v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z. (v dôsledku podania kvalifikovaného oznámenia, ak by toto bolo urobené orgánom činným v trestnom konaní), ak nepreukáže naplnenie niektorej z okolností vylučujúcich trestnosť, mohol by byť trestne stíhaný pre spáchanie trestného činu neoznámenia trestného činu. V prípade získania vedomosti o spáchaní trestného činu korupcie je preto najvhodnejšie urobiť oznámenie priamo orgánu činnému v trestnom konaní.

Komentár je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu:

Komentár zákona č. 54/2019 Z. z. - Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti