
OBSAH
Čo je oddlženie
Čo s pohľadávkami voči oddlžovanej fyzickej osobe?
Obrana pred nepoctivým „zbankrotovaním“
Od roku 2017 sú aj samosprávy konfrontované s inštitútom oddlženia, ľudovo nazývaným tiež ako „osobný bankrot“. Teda ich dlžníci – fyzické osoby – obciam a mestám svoje dlhy dobrovoľne neplatia a obvykle sa ešte oddlžia tak, že samospráva z toho má minimálny výťažok, ak vôbec nejaký. Týchto dlžníkov môže byť veľa či už z titulu neuhradeného poplatku za komunálny odpad, miestnej dane, alebo napríklad nájomného za prenájom obecného majetku.
Účelom tohto príspevku nie je v žiadnom prípade podávať podrobný návod na oddlženie fyzickej osoby. Naším zámerom je skôr podať pochopiteľný opis tohto procesu, aby mali samosprávy predstavu o tom, čo to „osobný bankrot“ je, keď s ním prídu do kontaktu.
Čo je oddlženie
Oddlženie je proces podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“).
Oddlžiť sa môže každá fyzická osoba bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Teda aj živnostníci a iní podnikatelia (avšak vždy len ako fyzické osoby) majú možnosť sa oddlžiť.
Podmienky na oddlženie sú veľmi jednoduché, konkrétne najmä tietoMedzi ďalšie je možné zaradiť povinnosť v prípade konkurzu uzavrieť s Centrom právnej pomoci zmluvu o pôžičke sumy 500 € na úhradu odmeny správcu alebo povinnosť v prípade splátkového kalendára uhradiť z vlastných prostriedkov odmenu advokátovi 160 € a správcovi 500 €. To sú už však „formálne“ podmienky, ktorých splnenie nie je problémové, a preto nie sú kľúčové pre možnosť danej fyzickej osoby ísť do oddlženia.:
- dlžník musí byť platobne neschopný (§ 166 ods. 1 ZKR), pričom fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok (§ 3 ods. 2 ZKR),
- voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok (§ 166 ods. 3 ZKR),
- dlžník musí mať poctivý zámer (§ 166f ods. 1 ZKR) – pozri tiež časť 4.1 tohto príspevku,
- tzv. centrum hlavných záujmov musí mať dlžník na Slovensku (§ 171c ods. 2 ZKR).
Dlžník sa zároveň môže domáhať oddlženia len raz za 10 rokov (§ 166 ods. 2 ZKR) a nesmie byť vo výkone trestu odňatia slobody (§ 166 ods. 5 ZKR).
2.1 Spôsob uspokojenia pohľadávok v konkurze
Existujú tri skupiny pohľadávok podľa toho, ako sa s nimi nakladá v rámci oddlženia.
2.1.1 Pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom
Ak ZKR neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky (§ 166a ZKR):
- pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
- budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
- pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
2.1.2 Pohľadávky vylúčené z uspokojenia
Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje (§ 166b ZKR):
- príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva (k príslušenstvu daňových pohľadávok pozri tiež časť 3.2.1 tohto príspevku),
- príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
- pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
- zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom,
- peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom,
- trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
Tieto pohľadávky sa tak nemôžu uspokojovať z majetku dlžníka.
Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.
AUTOR: JUDr. Jakub Ulaher, PhD., LL.M.
Dátum publikácie: 22. 7. 2024
Autor: JUDr. Jakub Ulaher, PhD., LL.M.