Verejná správa SR - Plat starostu

OBSAH:

Výkon funkcie starostu
Plat starostu a jeho určenie
Odstupné
Iné náležitosti a požitky spojené s výkonom funkcie starostu
Zástupca starostu

Starosta obce (ďalej aj len ako „starosta“) je popri obecnom zastupiteľstve druhým z orgánov obce (§ 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ďalej aj len ako „zákon o obecnom zriadení“) voleným v priamych voľbách a je predstaviteľom obce, jej najvyšším výkonným orgánom a štatutárnym orgánom (§ 13 ods. 1 a § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení). Zároveň funkcia starostu je platená, kedy starosta za výkon svojej funkcie dostáva plat hradený z verejných prostriedkov. Platové pomery starostov obcí sú pomerne stručne upravené zákonom č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, pričom na niektoré inštitúty (dovolenka, cestovné náhrady, zabezpečenie stravovania a pod.) sa primerane použijú aj ustanovenia iných zákonov.

1. Výkon funkcie starostu

Funkcia starostu je verejnou funkciou. Funkčné obdobie starostu vzniká dňom zloženia sľubu a zaniká dňom zloženia sľubu novozvoleného starostu (§ 13 ods. 1 zákona o obecnom zriadení). Zákon o obecnom zriadení (§ 13 ods. 3) priamo ustanovuje, s ktorými ďalšími funkciami je nezlučiteľná funkcia starostu:

poslanca obecného zastupiteľstva,
zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, s výnimkou, ak zamestnanec obce je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie starostu,
štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený,
predsedu samosprávneho kraja,
vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy,
podľa osobitného zákona (napr. zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry).

Ďalšie obmedzenia súbehu niektorých funkcií, zamestnaní a činností upravuje ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Starosta sa počas výkonu funkcie na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a na účely zabezpečovania stravovania a prispievania na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere. Obec na uvedené účely voči starostovi vystupuje ako zamestnávateľ.

2. Plat starostu a jeho určenie

Starostovi patrí plat odo dňa zloženia predpísaného sľubu. Za deň zloženia sľubu patrí plat aj jeho predchodcovi, pretože v uvedený deň vykonával funkciu starostu až do zloženia sľubu novozvoleného starostu.

Plat starostu je určený v zmysle ustanovení zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest ako súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa počtu obyvateľov obce zisteného na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, pričom podľa počtu obyvateľov sa starostovia zaraďujú do deviatich platových skupín, ktoré sú spolu s násobkami určené nasledovne:

1.			do	500 obyvateľov	1,65-násobok
2.	od	501	do	1 000 obyvateľov	1,83-násobok
3.	od	1 001	do	3 000 obyvateľov	2,20-násobok
4.	od	3 001	do	5 000 obyvateľov	2,41-násobok
5.	od	5 001	do	10 000 obyvateľov	2,60-násobok
6.	od	10 001	do	20 000 obyvateľov	2,81-násobok
7.	od	20 001	do	50 000 obyvateľov	3,21-násobok
8.	od	50 001	do	100 000 obyvateľov	3,54-násobok
9.	nad			100 000 obyvateľov	3,98-násobok

Takto zistený plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

Spomínané štatistické údaje o priemernej mesačnej mzde zamestnanca v národnom hospodárstve je možné nájsť na internetovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky (www.statistics.sk, prípadne priamy link na zverejnené potvrdenie o výške priemernej mesačnej mzdy na konkrétny rokhttps://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/4e9fcaea-504d-48b7-a53f-99a6c4623f30/Priemerna_mesacna_mzda_zamestnanca_hospodarstva_SR_v_roku_2021.pdf?MOD=AJPERES&CVID=nZEmyct&CVID=nZEmyct). Štatistické údaje o výške priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok sú dostupné až s niekoľkomesačným oneskorením (v praxi obvykle v priebehu marca nasledujúceho roka), avšak starostovi sa zvýšený plat prizná spätne s účinnosťou k 1. 1. aktuálneho kalendárneho roka.

Príklad č. 1:

Starostovi obce s počtom obyvateľov 900 (k 31. 12. 2021) sa pre rok 2022 plat vypočíta nasledovne:

1 211 € (priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2021) x 1,83 (násobok pre obec s počtom obyvateľov od 501 do 1 000) = 2 217 € (pred zaokrúhlením 2 216,13 €).

Plat starostu by malo na ustanovujúcom zasadnutí (teda prvom po komunálnych voľbách) určiť obecné zastupiteľstvo, ktoré ho môže zvýšiť až o 60 %. V prípade, ak obecné zastupiteľstvo o plate starostu nerozhodne (neprijme uznesenie), patrí starostovi základný plat podľa zákona (súčin priemernej mzdy a násobku podľa počtu obyvateľov).

Iba základný plat starostovi tiež patrí počas ozdravného režimu alebo nútenej správy obce, pričom počas tohto obdobia starostovi nemôže obecné zastupiteľstvo plat zvýšiť (podľa § 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy). Podrobnejšie sme sa problematike ozdravného režimu a nútenej správy venovali na inom mieste (http://www.vssr.sk/odborny-clanok/ozdravny-rezim-a-nutena-sprava-obce.htm).

Zároveň platí princíp „viac funkcií, jeden plný plat“, konkrétne k obmedzeniu platu tých starostov, ktorí sú súčasne aj poslancami NR SR (avšak toto pravidlo sa vzťahuje aj na niektorých iných verejných funkcionárov). V takom prípade počas poberania platu poslanca NR SR patrí starostovi plat najviac v sume minimálnej mzdy (§ 3 ods. 1 druhá veta zákona č. 253/1994 Z. z.), pričom sa nepoužijú ustanovenia o výške platov v závislosti od počtu obyvateľov obce, možnosti zvýšenia platu obecným zastupiteľstvom ani ustanovenia o minimálnej hranici pre tzv. úväzkového starostu (pozri ďalej). Takýto starosta, ktorý je zároveň aj poslancom NR SR, bude teda za výkon funkcie starostu poberať len plat vo výške minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy sa už neurčuje nariadením vlády SR, ale zákon č. 663/2007 Z. z. určuje vzorec na jej výpočet. Konkrétne podľa § 8 v prípade, ak sa nedosiahla dohoda tripartity, potom suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok je 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Pre rok 2022 je výška minimálnej mzdy 646 €. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov nárok na plat vzniká poslancovi NR SR už dňom zvolenia za poslanca, teda nie až vyhlásením výsledkov volieb alebo zložením sľubu.

Zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov taktiež ustanovuje, že ak poslanec vykonáva (s výnimkou funkcie v parlamente – predseda a podpredseda NR SR a predseda a podpredseda výboru NR SR) aj inú funkciu, za výkon ktorej mu vzniká nárok na príjem z verejných prostriedkov, patrí mu počas poberania platu poslanca za výkon každej inej funkcie príjem najviac v sume minimálnej mzdy. Medzi takéto príjmy sa podľa § 2 ods. 5 radia:

plat alebo odmena predsedu samosprávneho kraja a jeho zástupcu, starostu obce alebo primátora mesta a ich zástupcov,
plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo plat vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu,
odmena od samosprávneho kraja za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja,
mzda alebo odmena generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne,
plat, mzda alebo iná odmena z verejných prostriedkov za výkon funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu:

1. právnickej osoby zriadenej zákonom alebo na základe zákona štátnym orgánom, samosprávnym krajom alebo obcou, alebo

2. verejnoprávnej inštitúcie, alebo
iný obdobný príjem z verejných prostriedkov.

Uvedené obmedzenia sa teda vzťahujú na starostov – poslancov NR SR, ktorí majú ešte iné funkcie hradené z verejných prostriedkov (napr. sú aj poslancami zastupiteľstiev samosprávnych krajov).

Obecné zastupiteľstvo musí najneskôr 90 dní pred konaním komunálnych volieb určiť rozsah výkonu funkcie starostu (úväzok), ktorý môže počas výkonu funkčného obdobia starostu na návrh starostu zmeniť [§ 11 ods. 4 písm. i) zákona o obecnom zriadení]. Ak starosta nevykonáva funkciu v celom rozsahu (typické je to pre malé obce, ktoré si nemôžu dovoliť platiť starostu na plný úväzok), patrí mu plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie, pričom tento plat nemôže byť nižší ako súčin základného platu, ktorý by mu prislúchal pri výkone funkcie, a koeficientu 0,3 (§ 4 ods. 5 zákona č. 253/1994 Z. z.).

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu:

Plat starostu

NEPREHLIADNITE:

Komentár k zákonu č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám