Podporné opatrenia v základných školách sú pre žiakov z marginalizovaných komunít často nedostupné

Štátna školská inšpekcia v školskom roku 2024/2025 na podnet Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR sledovala stav poskytovania podporných opatrení žiakom základných škôl.

Image75108

Podporné opatrenia (PO) napomáhajú zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých žiakov bez ohľadu na ich zdravotný a emocionálny stav, úroveň nadania, etnickú, kultúrnu a jazykovú príslušnosť, socioekonomický status rodín či príslušnosť k majoritnej alebo akejkoľvek minoritnej spoločenskej skupine.

Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) v školskom roku 2024/2025 na podnet Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (MŠVVaM SR) sledovala stav poskytovania podporných opatrení žiakom základných škôl v zmysle školského zákona. Monitorovanie poskytovania PO žiakom bolo realizované v rámci komplexnej inšpekcie.

Predložená správa poskytuje analýzu zistení a údajov len zo 40 komplexných inšpekcií (KI) v základných školách vo všetkých krajoch SR realizovaných v školskom roku 2024/2025 a ukončených k dátumu 15. 3. 2025. Z nich na podnet MŠVVaM SR bola KI realizovaná v 12 školách, v ktorých sa vzdelávala väčšina žiakov pochádzajúcich z rómskych komunít (vrátane žiakov z MRK).

Vzhľadom na štruktúru žiakov v kontrolovaných základných školách boli školy pre potreby aplikácie podporných opatrení rozdelené na dve skupiny. Prvú skupinu tvorili školy, ktoré evidovali viac ako 60 % žiakov z rómskej komunity (vrátane žiakov z marginalizovanej rómskej komunity)1 a druhú skupinu tvorili ostatné školy.

Rozdelenie škôl na uvedené skupiny (školy RK a ostatné školy) bolo zámerné a malo za cieľ identifikovať stav poskytovaných PO v týchto skupinách škôl, ale najmä poukázať na bariéry, ktoré školám bránia v efektívnom inkluzívnom vzdelávaní žiakov. Na strane rodiny a žiaka k nim patrí:

  • nedostatočné sociálne zabezpečenie a chudoba;
  • nezáujem rodičov o vzdelávanie svojich detí, ktorý je príčinou vysokej absencie žiakov z RK.

Na strane škôl bol identifikovaný:

  • nedostatok pedagogických a odborných zamestnancov (PZ a OZ);
  • nezriadenie školských podporných tímov;
  • nedostatočné vzdelávanie PZ a OZ v tejto oblasti;
  • niekde aj nedostatočné priestorové podmienky (napr. dvojzmenná prevádzka), ktoré neumožňovali zriadenie školského klubu detí (ŠKD);
  • nezabezpečenie záujmovej činnosti a doučovania žiakov v popoludňajších hodinách.

Na strane systému a legislatívnych zmien možno identifikovať ako bariéry:

  • vysoký počet žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) v triedach vrátane žiakov vyžadujúcich si PO;
  • zložitý (štvorkrokový) administratívny postup;
  • možnosť ospravedlňovania vysokého počtu vymeškaných hodín zákonným zástupcom žiaka.

V sledovaných školách sa vzdelávalo 36,9 % žiakov so ŠVVP, pričom ich podiel v školách so žiakmi pochádzajúcimi z rómskych komunít predstavoval viac ako dve tretiny.
V školách so žiakmi pochádzajúcimi z RK výrazne prevládali na oboch stupňoch vzdelávania žiaci so sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) (viac ako tri štvrtiny), ktorí sú súčasne ohrození i školským neúspechom. Najväčší podiel žiakov zo ŠVVP v ostatných školách tvorili žiaci so zdravotným znevýhodnením (ZZ) (Graf 1).

Žiaci zo SZP čelia špecifickým výzvam, ktoré výrazne ovplyvňujú ich vzdelávanie. Nevhodné sociálno-ekonomické podmienky (chudoba), jazyková bariéra a zároveň nedostatočná podpora v rodine, z čoho pramení aj nedostatok pozitívnych vzorov, to všetko sú problémy, ktoré si vyžadujú komplexné riešenia.

  • Zo zistení ŠŠI vyplynulo, že 92,1 % žiakov 1. stupňa ZŠ, v ktorých väčšinu žiakov tvorili žiaci pochádzajúci z rómskych komunít, nenavštevovalo školský klub detí.

Z pohľadu ŠŠI ide o dôležité zistenie, keďže výchovný program v ŠKD má zabezpečovať pre týchto žiakov činnosti súvisiace i s prípravou na vyučovanie, záujmovú činnosť a činnosti zamerané na oddych v čase mimo vyučovania a počas školských prázdnin. Jedným z dôvodov neúčasti žiakov v ŠKD bolo, že dve školy z nedostatočných priestorových a prevádzkových dôvodov (vyučovanie na dve zmeny) ŠKD nezriadili.

Riešením pre školy, ktoré podmienky na zriadenie ŠKD majú, by bolo upravenie (zníženie alebo odpustenie) príspevku na ŠKD, čím by sa vytvorili podmienky na zapojenie žiakov pochádzajúcich z RK do celodenného systému výchovy a vzdelávania. Zároveň je z hľadiska zvýšenia počtu týchto žiakov v ŠKD dôležité riešiť aj priestorové podmienky týchto škôl. Nevyhnutná je takisto intenzívna osveta a spolupráca s rodinou.

  • Kontrola stavu poskytovania PO v ZŠ poukázala na to, že PO boli poskytované približne
    10 % žiakov.

Priemerne boli jednému žiakovi na základe komplexnej diagnostiky poskytované 2 – 3 PO nastavené na celý školský rok v povinných predmetoch. K najčastejšie využívaným PO patrili úprava cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní; úprava obsahu výchovy a vzdelávania a hodnotenia výsledkov. Medzi ďalšími PO sa vyskytovalo zabezpečenie činností na rozvoj schopnosti, vnímania a sebaobsluhy; poskytnutie kompenzačných pomôcok a zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede. Napriek vysokému podielu menej úspešných žiakov (najmä v školách s RK) bolo doučovanie poskytované len v minimálnej miere. V dokumentácii k PO žiakov sa vyskytli viaceré nedostatky a vyhodnotenie poskytovaných PO bolo často formálne.

  • Na základe zistení je možné konštatovať, že v skupine škôl so žiakmi z rómskych komunít a ostatnými školami sa v stave poskytovania PO vyskytovali výrazné rozdiely.

Kým poskytovanie vzdelávacích príležitostí pre žiakov so ŠVVP a žiakov, ktorí si vyžadujú PO, dosiahlo v školských vzdelávacích programoch (ŠkVP) v ostatných školách dobrú úroveň (77,4 %), v školách so žiakmi z rómskych komunít iba úroveň priemernú (47,2 %). V školách so žiakmi z rómskych komunít boli PO poskytované len 11,6 % žiakom so ZZ a zo SZP, v ostatných školách boli poskytované takmer dvom tretinám žiakov so ZZ a zo SZP. Rizikovou skupinou v školách so žiakmi z rómskych komunít, ktorej PO neboli poskytované v dostatočnej miere, sa javí najmä skupina menej úspešných žiakov, u ktorých bola zaznamenaná vysoká miera absencie na vyučovaní. Stav poskytovania PO v kontrolovaných subjektoch (najmä v školách RK) poukazuje na nutnosť cielenej pomoci danej skupine žiakov v podobe:

  • pravidelnej diagnostiky a následnej úpravy cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní; obsahu výchovy a vzdelávania a hodnotenia žiackych výsledkov;
  • poskytovania doučovania, vrátane doučovania slovenského jazyka pre žiakov, ktorí hovoria iným jazykom alebo nárečím;
  • zamestnávania pedagogických asistentov z rómskej komunity alebo s kultúrnou znalosťou prostredia, ktorí pomáhajú žiakom pri učení, komunikácii a adaptácii na školské prostredie;

Špecificky prispôsobené podporné opatrenia ovplyvňujú pozitívne nielen vzdelávacie výsledky žiakov, ale aj možnosti ďalšieho štúdia a uplatnenia na trhu práce.

 

Viac informácií nájdete tu.

Autor: Štátna školská inšpekcia

AUTOR

Štátna školská inšpekcia

Na popise autora pracujeme. Ďakujeme za vašu trpezlivosť.

Dátum publikácie

21.07.2025

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.