Ustanovenie o najnižšom počte žiakov v triede základnej školy sa nebude vzťahovať na triedy základných škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa. Povinné minimálne počty sa nebudú uplatňovať v základných školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny ani v základných školách s vyučovacím jazykom slovenským. Vyplýva to z návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní, ktorú dnes schválil parlament. Výnimka z najnižšieho počtu žiakov sa ustanovuje aj vo vzťahu ku všetkým plnoorganizovaným základným školám s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. O návrhu poslanci rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

Určovanie najnižšieho počtu žiakov v triedach na prvom stupni základných škôl by mohlo podľa návrhu viesť k zníženiu dostupnosti primárneho vzdelania v okolí obce s menším počtom obyvateľov. Ministerstvo školstva k 15. septembru 2015 evidovalo v sieti škôl a školských zariadení 642 základných škôl zriadených len ročníkmi prvého stupňa, ktoré poskytovali výchovu a vzdelávanie 21 385 žiakom v 1 635 triedach. Uplatnením ustanovení o minimálnych počtoch žiakov v triede pre všetky základné školy by navyše mohol byť sťažený prístup k vzdelaniu v materinskom jazyku na územiach s kvalifikovaným podielom príslušníkov národnostných menšín.

Napriek tomu, že súčasný systém financovania je nastavený tak, aby podporoval zachovanie málotriednych základných škôl prostredníctvom zvýšeného normatívu na žiaka, niektorým základným školám nepostačuje ani tento zvýšený normatív, preto ich zriaďovatelia žiadajú o dofinancovanie. Programové vyhlásenie vlády na roky 2016 až 2020 počíta preto s novým systémovým riešením otázky financovania škôl a školských zariadení.

Novela zákona je plnením záväzku vlády vyplývajúceho z jej programového vyhlásenia, a to podporiť vyňatie všetkých málotriednych škôl z povinných kvót na jazykovo zmiešanom území. Selektívny prístup by však neriešil rovnakú situáciu na jazykovo homogénnom území. Zrušenie najnižšieho počtu žiakov v triedach v základných školách len s ročníkmi prvého stupňa zohľadňuje uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania s občanmi bez ohľadu na územie.
Vláda plánuje podporovať efektívnosť vynakladania prostriedkov v regionálnom školstve postupnou optimalizáciou siete škôl a školských zariadení s dôrazom na druhý stupeň základných škôl a stredné školy. Pri zabezpečení vzdelávania na prvom stupni základných škôl však preferuje zohľadnenie potrieb jednotlivých regiónov, konkrétne potreby zabezpečenia maximálnej možnej dostupnosti primárneho vzdelávania. Naliehavosť prijatia novely školského zákona vyplynula z nadobudnutia účinnosti ustanovení školského zákona od nasledujúceho školského roka, ktoré by v praxi mohli viesť k zániku málotriednych základných škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa.

Minister školstva Peter Plavčan uviedol, že návrh znamená, že sa neušetrí 12 miliónov eur z 1,5 miliardového rozpočtu. Domnieva sa, že sociálne, kultúrne a spoločenské následky by mohli byť podstatne vyššie. Ak budú deti vo svojej obci v škole, bude to lepšie ako voziť ich do vzdialených obcí autobusom. Minister zároveň uviedol, že nové školy zaraďuje do siete ministerstvo školstva, takže ministerstvo dozrie aj na prípadné delenie škôl s predpokladom, že ich nezrušia.

Novela po podpísaní prezidentom nadobudne účinnosť 1. septembra.

© 2016, Autorské práva SITA a.s. a zmluvné agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a zmluvných agentúr je výslovne zakázané.