OBSAH

Obligatórne (povinné) a fakultatívne (dobrovoľné) poskytovanie príspevku na rekreáciu zo strany zamestnávateľa

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku

Výška príspevku

Spôsob poskytovania príspevku a jeho poskytnutie vo forme rekreačného poukazu

Frekvencia poskytovania príspevku

Oprávnené výdavky

Daňové a odvodové zvýhodnenie

Príspevok na rekreáciu a GDPR

Príspevky na rekreáciu a rekreačné poukazy sú realitou už od 1. 1. 2019. Od zavedenia príspevkov na rekreáciu a rekreačných poukazov sa pri ich zavádzaní očakávalo zvýšenie záujmu o využívanie domácich služieb cestovného ruchu. Zároveň môže využitie príspevku na rekreáciu znížiť náklady na dovolenku v Slovenskej republike až o 55 %. Podmienky využívania príspevku na rekreáciu zamestnancov upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“), a to v osobitnom ustanovení § 152a.

Hoci Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi v určitých prípadoch povinnosť poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu už vyše 5 rokov, stále je občas nejasné, ktoré výdavky sú oprávnené alebo z akého účtu je možné ich uhradiť.

Zavedenie príspevkov na rekreáciu a rekreačných poukazov nemá vplyv len na chod pracovnoprávnej agendy u zamestnávateľov, ale ovplyvňuje aj dokumentáciu ohľadne spracúvania osobných údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „nariadenie GDPR“).

Obligatórne (povinné) a fakultatívne (dobrovoľné) poskytovanie príspevku na rekreáciu zo strany zamestnávateľa

Podmienky získania príspevku na rekreáciu upravuje ust. § 152a Zákonníka práce. Povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu má zamestnávateľ len pri splnení troch nasledovných podmienok:

• zamestnávateľ zamestnáva viac ako 49 zamestnancov v pracovnom pomere,
• pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a
• tento zamestnanec o poskytnutie príspevku požiada.

Podmienka súvisiaca s počtom zamestnancov na strane zamestnávateľa sa neposudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Rozhodujúci je priemerný evidenčný počet zamestnávaných zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Ak by aj zamestnávateľ začal zamestnávať viac ako 50 zamestnancov počas roka, prípadne by počet zamestnancov počas roka klesol pod ustanovenú hranicu, tak tento rast/pokles počtu zamestnancov nemá vplyv na vznik alebo zánik povinnosti v priebehu daného kalendárneho roka. V zásade to znamená, že od 1. 1. do 31. 12. daného kalendárneho roku je základom pre určenie povinnosti zamestnávateľa poskytovať príspevok na rekreáciu priemerný evidenčný počet zamestnancov z predchádzajúceho kalendárneho roka.

Ust. § 152a ods. 1 Zákonníka práce ustanovuje aj možnosť zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, poskytnúť príspevok na rekreáciu. V tomto prípade zamestnávateľ síce nie je zo zákona (ex lege) povinný poskytovať tento príspevok, avšak v prípade, že sa ho rozhodne poskytnúť, môže tak urobiť ak:

• pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Nárok na príspevok majú aj zamestnanci, ktorí sú na materskej a rodičovskej dovolenke. Nárok na príspevok nemajú zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
  Počas doby práceneschopnosti (PN), t. j. napr. aj keď je zamestnanec na liečení v kúpeľoch nariadenom napr. zdravotnou poisťovňou, je povinný dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom.
  Vtedy nejde o rekreáciu, a preto nie je možné aplikovať § 152a Zákonníka práce. Ak zamestnanec využíva služby kúpeľov s odporúčanými procedúrami lekára v rámci svojej dovolenky, teda ak mu nebola kúpeľná starostlivosť nariadená lekárom alebo nebola schválená zdravotnou poisťovňou, vzniká mu nárok na príspevok na rekreáciu;
• tento zamestnanec o poskytnutie tohto príspevku musí aj v tomto prípade požiadať.
  Nárok na príspevok na rekreáciu nevzniká každému zamestnancovi a nevzniká ani automaticky.

Predpokladom pre jeho získanie je žiadosť zamestnanca, ktorú adresoval zamestnávateľovi.

Príspevok na rekreáciu zamestnancov je od 1. 1. 2019 aj daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 49 za­mestnancov a menej, si môže zahrnúť do daňových výdavkov výdavky na rekreáciu, ak takéhoto zamestnávateľa požiada zamestnanec o preplatenie príspevku na rekreáciu a zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov po splnení ostatných podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce a zamestnávateľ mu vyhovie. Ak sa zamestnávateľ dobrovoľne rozhodne postupovať podľa § 152a Zákonníka práce, sú náklady na príspevky na rekreáciu jeho daňovým výdavkom.

Príspevok je uvedený v skrátenom znení, celé znenie nájdete tu.