Vláda v stredu 25. júna 2025 schválila reformu krízového riadenia a civilnej ochrany na obdobie do roku 2030. Materiál, ktorý na rokovanie predložil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, počíta so zmenou založenou najmä na efektívnom riadení síl a prostriedkov pri zvládaní mimoriadnych udalostí. Nadväzuje pritom na Programové vyhlásenie vlády na roky 2023 – 2027.

„Nestabilná geopolitická situácia, klimatické zmeny, kybernetické útoky, migrácia či riziká zlyhávania infraštruktúry si vyžadujú modernizovaný a efektívny systém riadenia kríz. Cieľom prijatého návrhu je zabezpečiť ochranu obyvateľstva na celom území Slovenskej republiky,“ uviedol minister Matúš Šutaj Eštok.

Koncepčný materiál konkretizuje silné a slabé stránky súčasného fungovania a ako východiskový bod uvádza príklady fungovania krízového riadenia a civilnej ochrany v štátoch ako Taliansko, Austrália alebo Spojené štáty americké.

Dôležitým prvkom pri tvorbe legislatívneho rámca bude participácia s aktérmi pôsobiacimi v akademickom prostredí, samosprávami a ďalšími dôležitými aktérmi krízového riadenia a civilnej ochrany disponujúcimi praktickými skúsenosťami, ktorí sú nositeľmi úloh v oblasti legislatívy, kooperácie a koordinácie.

Reforma krízového riadenia bude postavená na:

• cykle riadenia kríz – od identifikácie rizík cez reakciu až po obnovu a prevenciu;
• zapojení všetkých úrovní a zložiek – štát, samosprávy, záchranné a bezpečnostné zložky, komunity;
• silnej medzirezortnej a cezhraničnej spolupráci – najmä v prevencii a spoločných zásahoch;
• digitalizácii a dátovej integrácii – vznikne centrálny agendový informačný systém, ktorý pokryje celý cyklus krízového riadenia;
• využití eurofondových príležitostí – reforma je naviazaná na pripravované programy a projekty.

Realizácia reformy bude postupovať po etapách, aby sa minimalizovali riziká pri zavádzaní nových systémov. Schválením reformy vznikne vecný, časový a finančný rámec jej implementácie. Ten určí konkrétne úlohy pre jednotlivé ústredné orgány štátnej správy a dotknuté subjekty.

Celková transformácia systému krízového riadenia si vyžaduje realizáciu nasledujúcich základných činností:

• organizačná zmena na centrálnej úrovni,
• legislatívne podmienky pre nové nastavenie systému krízového riadenia,
• organizačná zmena na regionálnej úrovni,
• implementovanie nového informačného systému,
• plán obnovy skladových priestorov a skladových zásob,
• plán budovania úkrytov.

Po novom by mal vzniknúť nový organizačný útvar v rámci ministerstva vnútra, ktorý bude plne zodpovedný za centrálne riadenie celého systému krízového riadenia.

Kompetencie samospráv, ktoré sú platné v súčasnosti, by mali ostať zachované:

• ponechanie aktuálnych kompetencií na úrovni obcí, pričom štát zabezpečí modernú technickú podporu pre výkon kompetencií obcí,
• optimalizácia fungovania v regiónoch vytvorením organizačných útvarov na okresných úradoch v sídle kraja, ktoré zabezpečujú činnosti krízového riadenia v rámci celého kraja pričom majú zriadené miestne pracoviská podľa špecifických podmienok príslušného kraja.

„Slovenská republika potrebuje moderný, rýchly a efektívny systém, ktorý bude pripravený nielen reagovať na krízy, ale im aj predchádzať. Reforma krízového riadenia 2025 – 2030 nie je len technickým projektom – je záväzkom voči občanom, že v ťažkých chvíľach bude štát pripravený konať rýchlo, odborne a koordinovane,“ uzavrel minister.

Základnou hodnotou pripravovanej reformy je dôvera – medzi štátom a občanmi, medzi jednotlivými zložkami záchranného systému a medzi úrovňami riadenia. Moderný systém krízového riadenia musí stáť na princípoch solidarity, predvídavosti a ľudskej dôstojnosti. V čase krízy nesmie byť nikto ponechaný bez pomoci – a štát musí byť schopný konať rýchlo, odborne a empaticky. Reforma nie je len súborom technických opatrení, ale záväzkom, že bezpečnosť ľudí bude vždy prioritou.