Dôvodová správa

Všeobecná časť

Verejní činitelia rozhodujú v rámci svojich právomocí o významných otázkach verejného záujmu. Od kvality a objektivity ich rozhodovania v nemalej miere závisí úroveň uspokojovania verejných, skupinových i individuálnych potrieb občanov. Nezriedka sú verejní činitelia pri rozhodovaní vy stavení rôznym tlakom, ktoré sledujú presadenie skupinových alebo individuálnych záujmov na úkor verejného záujmu. Verejný činiteľ sa aj preto častokrát dostáva do situácií, kedy môže svojím rozhodnutím zabezpečiť sebe alebo svojim blízkym majetkový alebo iný prospech na úkor verejného záujmu.

Výskumy verejnej mienky z posledného obdobia žiaľ potvrdzujú, že korupcia v Slovenskej republike je značne rozšírená, zvlášť vo verejnom sektore, a predstavuje jeden z najvážnejších etických, morálnych, ale i ekonomických problémov, pretože má nemalý vplyv na ekonomickú prosperitu, a tým i priamy dosah na životnú úroveň občanov. Boj proti korupcii je preto potrebné vnímať aj ako úsilie o vyšší stupeň ekonomickej prosperity. Tradičným právnym nástrojom boja s korupciou je uplatnenie trestno-právnej, príp. administratívnoprávnej zodpovednosti proti tým, ktorí zneužijú svoje postavenie či právomoc na získanie neoprávneného prospechu alebo výhod pre seba a svojich blízkych. V modemom demokratickom a právnom štáte tradičnú trestno-právnu a administratívnoprávnu ochranu pred zneužitím právomocí verejných činiteľov dotvára systém osobitných povinností a obmedzení ustanovených verejným činiteľom, vrátane zákazu výkonu niektorých funkcií, zamestnaní a činností paralelne s výkonom verejnej funkcie, ktorých účelom je zabrániť alebo aspoň obmedziť vznik situácií, kedy môže verejný činiteľ zneužiť svoju funkciu v prospech seba a svojich blízkych. Pre túto sféru právnej úpravy sa v našich podmienkach vžilo označenie právna úprava konfliktu záujmov.

Prvý pokus o komplexnejší prístup k právnej úprave konfliktu záujmov predstavoval v Slovenskej republike zákon č. 314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu, ktorý sa vzťahoval len na poslancov SNR a členov vlády SR. Tento právny predpis formálne platil až do novembra 1995, ale v skutočnosti v praxi nebol aplikovaný.

Od 1. novembra 1995 je účinný ústavný zákon č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, ktorý predstavoval nesporne významný posun vpred oproti predchádzajúcemu stavu najmä tým, že
a)rozšíril okruh ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov, na ktorých sa vzťahuje,
b)rozšíril a spresnil rozsah povinností a obmedzení pre dotknutý okruh ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov,
c)ustanovil pre dotknutých ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov pravidelnú oznamovaciu (oznámenie funkcií, zamestnaní a činností, ktoré vykonáva dotknutý ústavný činiteľ a štátny funkcionár popri výkone štátnej funkcie), deklaračnú (deklarovanie majetkových pomerov) a vykazovaciu povinnosť (vykazovanie darov a iných bezodplatných plnení prijatých počas výkonu štátnej funkcie),
d)ustanovil osobitný orgán pre kontrolu dodržiavania povinností a obmedzení dotknutých ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov,
e)ustanovil osobitný druh konania o rozpore záujmov ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov.

Napriek uvedeným skutočnostiam spomínaný ústavný zákon nesplnil v praxi očakávania a ukazuje sa ako neefektívny. Za viac ako 5 rokov jeho účinnosti nebolo vydané ešte ani jedno uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o rozpore záujmov štátnych funkcionárov resp. formálne ani nebolo začaté konanie o rozpore záujmov. Aj správa výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov o jeho činnosti a zisteniach sa prvý krát predložila na rokovanie parlamentu až v roku 2000. Za najväčšie slabiny platnej právnej úpravy možno považovať najmä nasledovné skutočnosti
1.konanie o rozpore záujmov sa má uskutočňovať na základe údajov a informácií, ktoré nie sú dostatočne dôveryhodné,
2.spôsob a metódy overovania resp. preskúmavania údajov nie sú dostatočne upravené a sú v pôsobnosti orgánu (výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov), zloženého z ústavných činiteľov, ktorí sami podliehajú režimu tejto právnej úpravy,
3.konanie o rozpore záujmov štátnych funkcionárov je upravené komplikovane, pričom chýba možnosť verejnej kontroly tohto procesu,
4.niektoré povinnosti a obmedzenia ústavných činiteľov a Štátnych funkcionárov sú upravené nepresne a spôsobujú v praxi interpretačné problémy.