A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný primárne s cieľom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/50/EÚ zo 16. apríla 2014 o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov medzi členskými štátmi zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv (Ú. v. EÚ L 128, 30. 4. 2014) (ďalej len „smernica 2014/50/EÚ“) a transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 354, 23. 12. 2016) (ďalej len „smernica (EÚ) 2016/2341“). Keďže smernica 2014/50/EÚ sa uplatňuje na doplnkové dôchodkové systémy a smernica (EÚ) 2016/2341 je prepracovaným znením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23. 9. 2003) v platnom znení, ktorá už bola do tohto zákona prebraná, transpozícia oboch smerníc a ich vykonávanie sa bude realizovať v rámci systému doplnkového dôchodkového sporenia.“

Návrh zákona bol vypracovaný aj z dôvodu plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020 (ďalej len „programové vyhlásenie“), v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, že zvýši informovanosť ľudí o ich súčasných a budúcich nárokoch na dôchodok a zabezpečí primeranosť a kvalitu poskytovaných informácií s cieľom ľahšie sa rozhodnúť o svojom zabezpečení v starobe.

V roku 2006 bola do zákona prebraná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „smernica 2003/41/ES“), ktorá predstavovala prvý krok na ceste k vnútornému trhu so zamestnaneckým dôchodkovým zabezpečením organizovaným na úrovni Únie a prebratím tejto smernice boli v zákone vytvorené podmienky najmä pre vykonávanie cezhraničnej činnosti doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou. Aktuálna právna úprava informačných povinností vo vzťahu k účastníkom a poberateľom dávok nebola od zavedenia systému doplnkového dôchodkového sporenia v roku 2004 zásadným spôsobom zmenená, významnejšiu zmenu priniesla len novela z roku 2013, v rámci ktorej boli predzmluvné informácie obohatené o kľúčové informácie. Veľká časť existujúcich účastníkov a poberateľov dávok však získava informácie o doplnkovom dôchodkovom sporení výlučne z výpisu z osobného účtu účastníka, resp. výpisu z osobného účtu poberateľa dávky. V období pred dovŕšením dôchodkového veku, v ktorom by účastníci mali začať premýšľať o druhu a forme dôchodkovej dávky nedostávajú žiadne informácie. Posun v oboch oblastiach by mala priniesť práve transpozícia smernice (EÚ) 2016/2341.

Účelom predkladaného návrhu zákona je predovšetkým úprava a doplnenie podmienok pre výkon činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prebratím jednotlivých ustanovení smernice (EÚ) 2016/2341 a smernice 2014/50/EÚ. V kontexte zmien, ktoré sú vyvolané prebraním príslušných ustanovení uvedených smerníc, sú najväčšie zmeny v oblasti organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a v oblasti informácií, ktoré má doplnková dôchodková spoločnosť poskytovať v predkontraktuálnej fáze, v období sporenia, ale aj v období pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku, resp. počas poberania dávky. Zavedením funkcie vnútorného auditu a prijatím a uplatňovaním zásad odmeňovania sa aj v sektore doplnkového dôchodkového sporenia začnú uplatňovať princípy, požiadavky a zásady, ktoré sa vzťahujú aj na iné inštitúcie vo finančnom sektore. Významný posun v informáciách, ktoré majú byť poskytované účastníkom predstavujú najmä zmeny vo výpise z osobného účtu, ktorý sa dopĺňa najmä o vek potrebný na splnenie podmienok na poberanie doplnkového starobného dôchodku a sumu odplát, nákladov a poplatkov, o ktoré sa znížila suma osobného účtu účastníka a poberateľa dávky. Účastník zároveň dostane aj odhad (v troch variantoch) výšky jeho dôchodkových úspor a dočasného doplnkového starobného dôchodku v čase, kedy má právo začať čerpať dôchodok. Z dôvodu uľahčenia organizácie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na úrovni Únie sa umožní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonať cezhraničný prevod doplnkového dôchodkového fondu (alebo jeho časti) do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti resp. prijať majetok zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti alebo ich peňažný ekvivalent. Keďže smernica 2014/50/EÚ sa uplatňuje na doplnkové dôchodkové systémy, transpozícia tejto smernice a jej vykonávanie sa bude realizovať v rámci doplnkového dôchodkového sporenia, pričom zmeny, ktoré vyvolá, sa dotknú legislatívneho ukotvenia obdobia od vzniku zamestnania, počas ktorého zamestnávateľ nemusí platiť príspevky a poskytnutia poradenstva pri žiadosti o predčasný výber.

V snahe uľahčiť mobilitu zamestnancov medzi členskými štátmi, ako aj v záujme zlepšenia prevoditeľnosti dôchodkových úspor zamestnancov sa v rámci doplnkového dôchodkového sporenia na Slovensku zavádza možnosť a podmienky individuálneho prevodu majetku účastníka zo systému doplnkového dôchodkového sporenia do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti v prípade, ak skončí vykonávanie zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky a odchádza pracovať do iného členského štátu. Rovnako bude umožnené členovi zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti previesť jeho dôchodkové nároky do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak o takýto prevod požiada. Parciálne sa tým napĺňa pôvodný zámer Európskej komisie umožniť tzv. portabilitu alebo prenositeľnosť doplnkových dôchodkových práv medzi zamestnaneckými dôchodkovými spoločnosťami v rôznych členských štátoch Európskej únie.

Návrh zákona má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy. Na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana vládny návrh zákona nemá žiadne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 4 a 71 [§ 2 ods. 3 a § 58 ods. 3 písm. c)]

Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 4 ods. 1 písm. a) smernice 2014/50/EÚ.

Zamestnávateľ už podľa platnej právnej úpravy môže podmieniť začiatok platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie svojmu zamestnancovi určitým minimálnym obdobím, ktoré u neho odpracuje. Táto zásada však nebola v doterajšej v právnej úprave explicitne ustanovená. Smernica 2014/50/EÚ požaduje, aby dĺžka tohto čakacieho obdobia nemohla presiahnuť tri roky, je však možné, aby národná úprava ustanovovala aj kratšie obdobie. Minimálna doba trvania zamestnania potrebná na to, aby zamestnávateľ začal prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie sa preto ustanovuje maximálne na jeden rok. Zamestnávateľ má naďalej možnosť prispievať zamestnancovi od prvého dňa zamestnania, resp. stanoviť si čakacie obdobie kratšie, napr. v dĺžke skúšobnej doby.

K bodom 5, 6, 9, 39 a 84 [§ 4a, § 5 ods. 1 písm. a), § 6ga, § 36 ods. 1, § 66 ods. 3 a 4]

Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 6 bod 7 smernice (EÚ) 2016/2341 a legislatívno-technickú úpravu definície účastníckej zmluvy.

Upravuje sa pojem zavedený v doterajšom znení zákona (záujemca o doplnkové dôchodkové sporenie sa nahrádza pojmom potenciálny účastník) a zavádza sa pojem pre fyzickú osobu, ktorá nie je potenciálny účastník podľa tohto zákona a ktorá je oprávnená sa zapojiť do dôchodkového plánu (potenciálny člen).

K bodu 7 (§ 5a)

Definuje sa osobitné postavenie účastníka, ktorý skončí vykonávanie zárobkovej činnosti na Slovensku a odchádza vykonávať zárobkovú činnosť do iného členského štátu Európskej únie. Nároky tohto účastníka v systéme doplnkového dôchodkového sporenia ostanú zachované a bude mať možnosť požiadať o prevod sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti v členskom štáte, v ktorom aktuálne vykonáva (odchádza vykonávať) zárobkovú činnosť (nová úprava v § 64b).

K bodu 8 (§ 6c)

Z dôvodu transpozície čl. 12 smernice (EÚ) 2016/2341a prebratia ustanovení o vykonaní a podmienkach cezhraničného prevodu v novom § 37d zákona sa rozširuje definícia zamestnávateľa hostiteľského členského štátu. Zamestnávateľom hostiteľského členského štátu bude aj taký zamestnávateľ, ktorý platí príspevky zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá plánuje previesť majetok (resp. jeho časť) členov a poberateľov dávok do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

K bodu 10 (§ 6j, § 6k)

Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 6 ods. 18 smernice (EÚ) 2016/2341.

Zavádza sa pojem kľúčová funkcia, ktorou bude označovaná funkcia vnútorného auditu, funkcia vnútornej kontroly a funkcia riadenia rizík. Ide o dôležité kompetencie v rámci systému organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, pri ktorých je potrebné osobitne v zákone ustanoviť zodpovednosť za vykonávanie úloh v rámci týchto kompetencií, ich nezávislosť, ale aj požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb zodpovedných za vykonávanie týchto funkcií. Keďže zákon už podrobnú úpravu a rozsah právomocí a zodpovedností pre funkciu riadenia rizík obsahuje, dopĺňa sa len požiadavka smernice na ustanovenie funkcie vnútorného auditu, ktorú doteraz doplnková dôchodková spoločnosť vykonávať nemusela. Nad rámec smernice, avšak s ohľadom na jej význam pre organizáciu a riadenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako štandardnej finančnej inštitúcie, sa ako kľúčová funkcia bude označovať aj vnútorná kontrola.

(§ 6k) Zároveň sa navrhuje presunutie časti existujúceho ustanovenia definujúceho finančnú inštitúciu (pôvodný § 29 ods. 4). V pojme zahraničná banka so sídlom na území členského štátu sa upresňuje pojem takéhoto členského štátu (aj podľa úpravy zákona o bankách) na zmluvnú stranu Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktorými sú okrem členských štátov EÚ aj zmluvné štáty Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o EHP, t. j. Island, Nórsko, Lichtenštajnsko. Ďalej, keďže podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov nie je potrebné ďalej členiť zahraničnú správcovskú spoločnosť, pretože zahraničná správcovská spoločnosť so sídlom ...