A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Na rokovanie sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Návrhom zákona sa plnia niektoré ciele Plánu obnovy a odolnosti SR schváleného uznesením vlády SR č. 221 z 28. apríla 2021 – ide o ciele reforiem 1, 2 a 3 komponentu 6.

Ako sa uvádza v komponente 6 časti cieľ: „Hlavným cieľom komponentu je znížiť podiel žiakov, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň zručností, znížiť socioekonomický vplyv na vzdelávacie výsledky žiakov a podporiť rovnosť príležitostí vo vzdelávaní. Medzi ďalšie ciele patrí zvýšenie podielu detí v predškolskom veku, ktoré sa zúčastňujú na predprimárnom vzdelávaní, zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky so špeciálnym zameraním na zdravotne a sociálne znevýhodnené deti, prispôsobenie vzdelávania individuálnym potrebám každého dieťaťa a zníženie miery preraďovania znevýhodnených detí z hlavného vzdelávacieho prúdu do špeciálneho školstva.“.

Reformou 1 komponentu 6 je „Zabezpečenie podmienok na implementáciu povinného predprimárneho vzdelávania od 5 rokov a zavedenie právneho nároku na miesto v materskej škole alebo u iných poskytovateľov predprimárneho vzdelávania od 3 rokov“.

V rámci reformy 1 komponentu 6 ide o ciele, ktorými sú

- „Zavedenie právneho nároku od 3 rokov tak, aby do materskej školy alebo iného zariadenia, poskytujúceho predprimárne vzdelávanie, mohlo byť prijaté každé dieťa od 3 rokov veku, ktorého rodičia o to prejavia záujem.“

- „Zmena financovania predprimárneho vzdelávania s účelovým viazaním finančných prostriedkov, ktorá by mala kopírovať súčasný systém normatívneho financovania základných škôl (aj špeciálnych materských škôl, zriadených okresnými úradmi v sídle kraja) prostredníctvom prenesených kompetencií štátu na obce a financovania materských škôl zo štátneho rozpočtu.“.

Reformou 2 komponentu 6 je „Definícia konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov a vypracovanie modelu nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní, vrátane systému ich financovania“.

V rámci reformy 2 komponentu 6 ide o ciele, ktorými sú

- „Zmena koncepcie/definície špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb: Aktuálna definícia detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, založená na horizontálnom členení detí a žiakov do kategórií podľa znevýhodnenia, postihnutia či nadania, sa nahradí novou definíciou dieťaťa alebo žiaka zažívajúceho prekážky v prístupe k výchove a vzdelávaniu a pri učení, ktorý na naplnenie svojho vzdelávacieho potenciálu potrebuje poskytnutie a uplatnenie podporných opatrení. Prekážky pri učení a v prístupe k vzdelávaniu pritom budú zohľadňovať faktory na strane dieťaťa a žiaka (príp. rodinného prostredia), faktory na strane školy (napríklad existencia fyzických bariér v budove školy), ako aj ich možný dočasný charakter.“,

- „Nastavenie vertikálneho modelu nárokovateľných podporných opatrení vrátane systému financovania: Na definíciu detí a žiakov zažívajúcich prekážky v prístupe k výchove a vzdelávaniu bude nadväzovať nový vertikálny model podporných opatrení, založený na posúdení miery podpory, ktorú dieťa alebo žiak potrebuje na rozvinutie svojho vzdelávacieho potenciálu.“

V kontexte reformy 3 komponentu návrh prepája poskytovanie podporných opatrení s diagnostikou uskutočňovanou v transformovanom systéme poradenstva a prevencie na jednotlivých piatich úrovniach poskytovania odborných činností.

Návrh zákona má v uvedenom kontexte tieto oblasti úpravy:

- zavedenie právneho nároku (práva) na prijatie v materskej škole; v tejto súvislosti sa zároveň napĺňa úmysel uľahčiť sprístupnenie právneho nároku najmä deťom z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia,

- zmena definície špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby,

- zavedenie a vymedzenie podporných opatrení,

- stransparentnenie financovania materských škôl obcami.

Okrem týchto oblastí úpravy návrh zákona zároveň napríklad

- spresňuje niektoré ustanovenia o hodnotení žiakov v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe,

- rozširuje možnosti experimentálneho overovania,

- upravuje kvalifikačné predpoklady učiteľov materských škôl.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

B. OSOBITNÁ ČASŤ

K čl. I

K bodu 1 [§ 1 písm. g)]

Aj poručník a opatrovník vykonávajú osobnú starostlivosť o dieťa. Toto doplnenie je relevantné aj v nadväznosti na rozšírenie okruhu detí/žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami o novú skupinu. Okrem iného sú poručníci a opatrovníci relevantní aj v aktuálnom období vo vzťahu k deťom – cudzincom, ktorí sa ocitli na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo v sprievode blízkej osoby, a aj ich sa môžu týkať podporné opatrenia.

K bodu 2 [§ 2 písm. i)]

Návrhom sa napĺňa záväzok, vyplývajúci z Plánu obnovy a odolnosti SR (Komponent 6, Reforma 2): „Definícia konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov a vypracovanie modelu nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní, vrátane systému ich financovania.“.

Cieľom je skupiny detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V praxi totiž túto potrebu nemajú len deti alebo žiaci so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia, resp. s nadaním [t.j. deti/žiaci uvedení v § 2 písm. k) až q) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“)].

Ak dieťa alebo žiak, ktorý nemá zdravotné znevýhodnenie, nie je zo sociálne znevýhodneného prostredia, resp. nemá nadanie a potrebuje pri výchove a vzdelávaní na plnohodnotné zaradenie sa v škole alebo školskom zariadení určitú pomoc (t.j. podporné opatrenie), ale tiež mu bola diagnostikovaná špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba, stáva sa dieťaťom alebo žiakom so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou. Skupina detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa teda rozširuje o kategóriu detí alebo žiakov, ktorí potrebujú podporné opatrenia z dôvodu ťažkostí napr. v oblasti jazykových schopností, správania, kognitívnych schopností, motivácie, emocionality, tvorivosti a zručností.

V súvislosti s vymedzením pojmu špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby sa zároveň nadväzuje na rôzne formy diagnostiky v transformovanom systéme poradenstva a prevencie, z ktorých niektoré formy sa môžu realizovať v škole, t.j. ako odborné činnosti prvého stupňa a druhého stupňa (pedagogická diagnostika a orientačná diagnostika) a ďalšie sa vykonávajú v zariadení poradenstva a prevencie, t.j. ako odborné činnosti tretieho až piateho stupňa (napr. komplexná diagnostika).

K bodu 3 [§ 2 písm. j)]

Úprava nadväzujúca na bod 2. Vzhľadom na to, že sa podstatne mení definícia špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby, samostatná definícia dieťaťa/žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je nadbytočná.

Každá špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba znamená potrebu poskytnutia podporného opatrenia. Každé dieťa a každý žiak musia na účel jej identifikovania prejsť diagnostikou v systéme poradenstva a prevencie. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (diagnostikované) majú všetky deti/žiaci so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia, resp. s nadaním.

Teda deti/žiaci podľa doterajších ustanovení § 2 písm. k) až q) sa identifikujú v rámci novej definície špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby a rovnako sa v nej identifikuje aj nová skupina detí, ktoré potrebujú podporné opatrenie a zároveň nepatria medzi doterajšie tri vymedzené skupiny detí/žiakov.

K bodu 4 [§ 2 písm. r)]

V nadväznosti na redefiníciu špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby sa vypúšťa školská integrácia, vzhľadom na skutočnosť, že zavedením podporných opatrení je relevantné zdôraznenie princípu inklúzie.

K bodu 5 [§ 3 písm. b)]

Návrhom sa napĺňa záväzok, vyplývajúci z Plánu obnovy a odolnosti SR (Komponent 6, C6-1 – „Vykonanie legislatívnych zmien týkajúcich sa povinného predprimárneho vzdelávania pre deti od 5 rokov a zavedenie právneho nároku na miesto v materskej škole alebo u iných poskytovateľov predprimárneho vzdelávania od 3 rokov“.

Upravuje sa právo každého dieťaťa od troch rokov na jeho prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole bez ohľadu na typ zriaďovateľa, ak jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to materskú školu požiada.

Toto právo môže zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia v nadväznosti na nový § 59b nárokovateľne uplatniť v materskej škole zriadenej obcou alebo regionálnym úradom školskej správy. Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia môže toto právo realizovať na základe vlastného slobodného rozhodnutia aj v súkromnej materskej škole alebo cirkevnej materskej škole.

K bodom 6 a 30 (§ 6 ods. 4 a § 29 ods. 4)

Prebiehajúca kurikulárna reforma (POO SR, komponent 7, reforma 1) vstupuje od 1. septembra 2023 do fázy postupného zavádzania, ktoré bude trvať do 1. septembra 2026. Počas týchto troch rokov budú školy postupne prechádzať na nový štátny vzdelávací program.

V tejto súvislosti bude potrebné zabezpečiť flexibilný právny stav, aby časť škôl mohla poskytovať výchovu a vzdelávanie v súlade s novým štátnym vzdelávacím programom a časť škôl ešte v súlade s dnes účinným štátnym vzdelávacím programom.

Vzhľadom na to, že v novom štátnom vzdelávacom programe sa počíta s inou dĺžkou prvého a druhého stupňa základnej školy, ako je určená v aktuálnom znení školského zákona a v účinnom štátnom vzdelávacom programe, je potrebné upraviť znenie § 6 ods. 4 a § 29 ods. 4 tak, aby bolo možné súbežné používanie oboch štátnych vzdelávacích programov a po 1. septembri 2026 k zmene dĺžky prvého a druhého stupňa. To sa vykoná tak, že dĺžka prvého a druhého stupňa nebude rigidne určená v školskom zákone, ale flexibilne v štátnom vzdelávacom programe.

K bodu 7 [§ 6 ods. 4 písm. l)]

Úprava súvisí s redefiníciou špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby.

Vzhľadom na to, že už aj v súčasnosti ...