A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Z Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie vyplynula v priebehu III. štvrťroku 2021 pre rezorty Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky legislatívna úloha a to pripraviť nový Zákon o registri trestov, z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/884 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV (ďalej len „smernica“).

Dňa 17. apríla 2019 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (ďalej len „nariadenie“). Toto nariadenie upravuje spracúvanie informácií o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín ako aj občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorí boli odsúdení v členských štátoch, s cieľom identifikovať členské štáty, v ktorých boli odsúdenia vynesené. Nariadením sa ďalej zriaďuje systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a stanovujú sa podmienky využívania systému ECRIS-TCN ústrednými orgánmi členských štátov na získanie informácií o takýchto predchádzajúcich odsúdeniach prostredníctvom systému ECRIS zriadeného rozhodnutím Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ako aj podmienky využívania systému ECRIS-TCN Eurojustom, Europolom a Európskou prokuratúrou.

V súvislosti s vyššie uvedenou smernicou, nariadením a s poukazom na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 491 z 2. októbra 2019 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc bolo ministrovi spravodlivosti uložené v zmysle bodu B.14. predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice a zároveň sa v bode C.2. odporučilo generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti pri preberaní smernice.

Primárnym cieľom návrhu zákona je teda implementácia nariadenia a transpozícia smernice. Taktiež sa transponuje rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi v platnom znení a rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní.

Kľúčovú zmenu predstavuje minimalizácia počtu oprávnených subjektov a účelov pre poskytovanie odpisu registra trestov, predovšetkým s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/06-95, ktorý poukazuje na nedôvodnosť široko nastaveného rozsahu preukazovania miery bezúhonnosti. Súčasne sa v súlade s predchádzajúcou vetou, judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a zavedenou praxou explicitne stanovuje obsah špecializovaného výpisu z registra trestov, výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou podľa osobitného predpisu a odpisu registra trestov pre vybrané povolania. Cieľom návrhu zákona je zúžiť okruh subjektov, ktoré v zmysle príslušných právnych predpisov vyžadujú na preukázanie bezúhonnosti údaje z odpisu registra trestov a oboznamujú sa s nimi. Samotné posudzovanie žiadostí v platnej právnej úprave odpisu registra trestov je personálne, časovo a ekonomicky náročné, a problémom sa javí byť aj kvalifikované posúdenie jednotlivých trestných činov vo vzťahu k posudzovanému úseku výkonu verejnej správy. V rámci výkonu verejnej správy sa v jednotlivých oblastiach a úsekoch verejnej správy rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pričom zmena právneho postavenia osoby je v mnohých prípadoch viazaná na preukázanie bezúhonnosti. Návrhom zákona sa docieli, že osoba, ktorá nie je v zmysle právnych predpisov upravujúcich konkrétny úsek výkonu verejnej správy bezúhonná, nebude môcť nadobudnúť nové práva a osobe, ktorá požíva určité oprávnenie, po strate bezúhonnosti takéto oprávnenie zanikne.

Nakoľko je nevyhnutné zosúladiť potrebu poskytovania špecializovaných výpisov na iný účel ako trestné konanie, dochádza návrhom zákona k zjednoteniu podmienok bezúhonnosti, a to s poukazom na európsku legislatívu, napr. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV.

V neposlednom rade návrh zákona upravuje okruh subjektov, ktoré môžu žiadať o odpis registra trestov, zužuje okruh právnych predpisov, v zmysle ktorých sa vyžaduje odpis registra trestov, nakoľko pre účely konkrétneho osobitného predpisu postačuje výpis z registra trestov, výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou podľa osobitného predpisu alebo špecializovaný výpis z registra trestov. Zjednotením výpočtu trestných činov sa zohľadňujú podmienky bezúhonnosti pre vybrané úseky verejnej správy, čo znamená, že určitá skupina trestných činov je pre konkrétny právny vzťah vymedzená dostatočne a presne. Výsledkom je jednoduchší a prehľadnejší postup pri posudzovaní splnenia podmienok bezúhonnosti, a to nielen pre správne orgány, ale aj pre účastníkov správneho alebo obdobného konania.

Detailné odôvodnenie všetkých navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. júla 2023. Oddelená účinnosť návrhu zákona v časti vydávania nových typov verejných listín sa navrhuje od 1. januára 2026, z dôvodu predpokladanej dĺžky obstarania nového informačného systému evidencie odsúdených osôb a zosúladenia osobitných predpisov jednotlivých oprávnených orgánov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 14. februára 2023. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 22. februára 2023.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Generálna prokuratúra plní úlohy pri získavaní, zhromažďovaní, spracúvaní a výmene údajov, uschovávaní a poskytovaní informácií, vrátane citlivých informácií o osobách právoplatne odsúdených súdmi v trestnom konaní, ako aj o osobách, proti ktorým bolo prokurátormi alebo súdmi právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie. Súčasťou registra trestov sú aj informácie o zmieroch schválených v trestnom konaní. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky síce nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku, avšak ich evidencia je potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby. Generálna prokuratúra realizuje prostredníctvom registra trestov činnosti na účely trestného konania, civilného procesu, správneho súdneho procesu alebo správneho konania, ochrany a bezpečnosti štátu a osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti osoby.

Návrh zákona používa v súvislosti s registrom trestov primárne pojem „informácie“ čo zodpovedá terminológii právne záväzných aktov Európskej únie regulujúcich výmenu informácií o odsúdeniach medzi členskými štátmi. Z hľadiska Európskej dátovej stratégie a súvisiacimi platnými i pripravovanými právne záväznými aktmi EÚ, a tiež v nadväznosti na platné a účinné znenie zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov je pod pojem „informácie“ potrebné zahrnúť aj pojem „údaje“, s ktorými pracujú uvedené dokumenty, či právne predpisy regulujúce e-Government. To znamená, že informácia je pojmom, ktorý je na účely návrhu zákona pojmom širším ako pojem údaje a je preto potrebné rozlišovať, ktoré informácie sa môžu subsumovať pod pojem „údaje“ z dôvodu kategorizácie a následného zápisu v evidencii registra trestov štruktúrovaným spôsobom alebo voľným prepisom.

Zmyslom použitia údajov a informácií z evidencie registra trestov je predovšetkým konanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ako aj ich využitie v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu, extrémizmu a všeobecne v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Doposiaľ získané informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín neboli v rámci Európskej únie zhromažďované, ako je to pri štátnych príslušníkoch členských štátov, ale uchovávali sa len v tom členskom štáte, v ktorom bolo vynesené odsúdenie. Úplný prehľad o trestnej minulosti štátneho príslušníka tretej krajiny je preto s určitosťou možné získať len v tom prípade, že sa takéto informácie vyžiadajú zo všetkých členských štátov. Za týmto účelom bol vytvorený systém, prostredníctvom ktorého môže ústredný orgán členského štátu rýchlo a efektívne zistiť, ktoré iné členské štáty majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny. Existujúci rámec ECRIS sa následne využije na zaslanie žiadosti o informácie z registra trestov daných členských štátov podľa Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi.

Cieľ poskytnúť občanom Európskej únie priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, si tiež vyžaduje úplné informácie o odsúdeniach občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň aj štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Vzhľadom na možnosť, že tieto osoby sa môžu prezentovať tak, že majú jednu alebo viaceré štátne príslušnosti a že v odsudzujúcom členskom štáte alebo v členskom štáte štátnej príslušnosti sa môžu uchovávať rôzne odsúdenia, bolo potrebné do pôsobnosti nariadenia ECRIS-TCN zaradiť aj občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Vylúčenie takýchto osôb by malo za následok, že informácie uložené v systéme ECRIS-TCN by boli neúplné, čo by ohrozilo spoľahlivosť tohto systému. Keďže sú však takéto osoby občanmi Európskej únie, podmienky, za ktorých sa údaje o ich odtlačkoch prstov môžu začleniť do systému ECRIS-TCN, by mali byť porovnateľné s podmienkami, za ktorých sa môžu medzi členskými štátmi vymieňať údaje o odtlačkoch prstov občanov Európskej únie prostredníctvom systému ECRIS zriadeného rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV a rozhodnutím 2009/316/SVV. Preto sa musia údaje o odtlačkoch prstov týkajúce sa občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, začleniť do systému ECRIS-TCN, ak sa získali v súlade s vnútroštátnym právom počas trestného konania, pričom platí, že členské štáty by mali mať možnosť na takéto začlenenie použiť údaje o odtlačkoch prstov získané na iné účely ako na účely trestného konania, ak je takéto využitie prípustné podľa vnútroštátneho práva.

Informácie z registra trestov sa poskytujú oprávneným orgánom na účely, na ktoré ich oprávňuje osobitný predpis. Oprávnené orgány vrátane odkazov na príslušné osobitné predpisy sú uvedené v § 13, § 21 a § 30.

S ustanovením účelu poskytovania informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude môcť využiť právo nahliadať do elektronickej podoby záznamov registra trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie špecializovaného výpisu z registra trestov, odpisu registra trestov pre vybrané povolania a odpisu registra trestov, a to ani v prípade, ak ide o uchádzača o zamestnanie v bezpečnostnej službe alebo technickej službe alebo zamestnanca bezpečnostnej služby alebo technickej služby, alebo uchádzača o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti na účely previerky bezúhonnosti a spoľahlivosti. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej moci pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba oprávneným orgánom uvedených v § 21 a § 30 návrhu zákona. V prípade, ak tak ustanoví osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

Evidencia registra trestov sa vedie aj elektronickými prostriedkami v špecializovanom informačnom systéme, ktorého obsahom sú podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov údaje, osobné údaje a informácie, vrátane citlivých informácií, ktorých spracúvanie je nevyhnutné z dôvodu verejného záujmu na základe § 16 ods. 2 písm. g) v spojitosti s § 17 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), Nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry alebo Európskeho dohovoru o ...