A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko.

Pôda predstavuje kľúčový prírodný zdroj a je ekonomickým a sociálnym potenciálom Slovenskej republiky. Starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva.

Cieľom návrhu zákona je opätovne rozšíriť právnu ochranu a najmä nastoliť podmienky regulácie povinností majiteľov a užívateľov pôdy, ktorá síce primárne nezodpovedá charakteru poľnohospodárskej pôdy, ale slúži na zabezpečenie poľnohospodárskeho využívania pôdy. Ide práve o pôdu, ktorá v minulosti tvorila súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu – ostatné poľnohospodárske plochy.

Zavedením nového druhu pozemku – ostatné poľnohospodárske plochy aj na účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa umožní zmierniť doterajšiu tvrdosť zákona spočívajúcu v tom, že rovnaká daň sa platila za ostatnú plochu, ktorá bola využívaná komerčne (napr. parkovisko), ako aj za ostatnú plochu, ktorá bola využívaná v súvislosti s poľnohospodárstvom. Takto bude možné tieto ostatné plochy rozlíšiť aj na účely platenia miestnych daní, čo pomôže najmä poľnohospodárom, ktorí ich pri svojej činnosti využívajú. Na účely zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sa zároveň zavádza nový druh pozemku - ostatné poľnohospodárske plochy.

V slovenskom právnom poriadku sa dlhé desaťročia venovala zvýšená pozornosť ochrane poľnohospodárskej či lesnej pôde. Táto dlhodobá starostlivosť o ochranu poľnohospodárskej pôdy vyplývala zo skutočnosti, že vzhľadom na počet obyvateľstva v Slovenskej republike a vzhľadom na nároky na zabezpečenie výživy obyvateľstva má Slovensko relatívne málo pôdy, pričom jej kvalita nie je najlepšia.

Starostlivosť o právnu úpravu lesnej pôdy zaznamenávame od najstaršieho stredoveku v rámci bývalého Uhorska (a špeciálne pre terajšie Slovensko), a to bohatým zákonodarstvom o lesnom hospodárstve s ochranou lesov i lesnej pôdy, najmä povinnosťou zavčasu zalesňovať vyrúbané plochy pestovaním kvalitných sadeníc.

V prípade poľnohospodárskej pôdy nemožno v minulosti hovoriť priamo o environmentalistike (ochrana „pôdy pre pôdu“ ako zložka prírody, resp. životného prostredia) alebo o environmentálnom práve, i keď príslušné právne predpisy zamerané na poľnohospodárstvo (orbu, roľníctvo, rastlinnú výrobu, poľnohospodárstvo) regulovali jej využívanie a chránili ju pred ešte väčšími devastačnými vplyvmi. Avšak najmä z pohľadu vlastníctva pozemkov a úžitku z pôdy, na Slovensku pretrvávala dlho absencia zákona o ochrane pôdy. Čiastočne túto ochranu ustanovil zákon č. 48/1959 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Od roku 1992 platil namiesto uvedených zákonov zákon SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorého ustanovenia mali výrazný environmentálny charakter a neobmedzovali sa len na ochranu pôdneho fondu pred záberom na výstavbu alebo iné nepoľnohospodárske aktivity.

Postupom času však nastali významné zmeny v prírodnom prostredí najmä pod vplyvom intenzívneho konvenčného poľnohospodárstva, v dôsledku čoho sa postupne znížila pôdna biodiverzita, autoregulačné schopnosti pôdy, narušila sa ekologická stabilita prírodného prostredia a prirodzená rovnováha krajinného priestoru. V súvislosti s týmito procesmi došlo k ...