Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá s cieľom vykonať transpozíciu a implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022) (ďalej len „smernica (EÚ) 2022/2041“), ako aj s cieľom zvýšiť mieru pokrytia kolektívnym vyjednávaním, kvalitu sociálneho dialógu a upraviť niektoré aktuálne pracovnoprávne otázky, ktoré sú predmetom záujmu zamestnávateľov, zamestnancov a štátu.

Návrh zákona vytvára rámec pre primeranosť zákonných minimálnych miezd na účely dosiahnutia dôstojných životných a pracovných podmienok a podporu kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd.

Navrhuje sa:

- obnoviť pôvodne stanovenú výšku automatu určovania mesačnej minimálnej mzdy na úrovni 60 % z priemernej mesačnej mzdy, ktorá bola v čase pandémie znížená o 3 percentuálne body,

- ustanoviť pravidlá pre posúdenie kritérií pre ustanovenie minimálnej mzdy z hľadiska požiadavky na primeranosť ustanovenej minimálnej mzdy.

S cieľom transponovať a implementovať smernicu (EÚ) 2022/2041 sa navrhuje zmeniť a doplniť zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov a upraviť proces vytvorenia a aktualizácie akčného plánu na podporu kolektívneho vyjednávania, ak miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním je menej ako 80 % s cieľom zvýšenia jeho pokrytia.

S cieľom zvýšenia miery pokrytia zamestnancov kolektívnym vyjednávaním a kolektívnymi zmluvami sa navrhuje opätovne zaviesť právnu úpravu záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, ktorá bola účinná do 28. februára 2021 a bola zrušená novelou Zákonníka práce č. 76/2021 Z. z. Návrh zákona vychádza z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách a rešpektuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 31/2015 zo 16. marca 2016 publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 186/2016 Z. z. V tejto súvislosti sa navrhuje novelizovať aj zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

S cieľom zvýšiť záujem o činnosť sprostredkovateľov a rozhodcov, ako aj kvalitu tejto činnosti, a tým aj podporiť kolektívne vyjednávanie a uzatváranie kolektívnych zmlúv, navrhuje sa v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov a v zákone č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) v znení neskorších predpisov spresniť pravidlá o ich odmeňovaní, valorizovať odmeny a nastaviť mechanizmus ich automatickej valorizácie vo väzbe na rast priemernej mzdy.

Nadobudnutie účinnosť zákona sa navrhuje 15. novembra 2024 okrem čl. I druhého bodu a § 9c v piatom bode, čl. II, čl. III prvého bodu až jedenásteho bodu, § 32ac v trinástom bode a štrnásteho bodu, čl. IV a čl. V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná (najmä Európska sociálna charta - revidovaná, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 o podpore kolektívneho vyjednávania) a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na služby verejnej správy pre občana. Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Osobitná časť

K čl. I - zákon o minimálnej mzde

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť § 4 zákona, ktorý sa týkal výpočtu minimálnej mzdy pre výkon domáckej práce z dôvodu jeho zastaranosti, neodôvodnenosti aplikovať iný postup pre výkon domáckej práce (a to aj v porovnaní s teleprácou, čo je domácka práca s použitím elektronických prostriedkov na komunikáciu na diaľku) a nekompatibility s inými ustanoveniami pracovnoprávnych predpisov (napr. o pracovnom čase).

K bodu 2

Navrhuje sa upraviť výšku percentuálneho podielu, ktorý je rozhodujúci pri ustanovení minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok (ak sa sociálni partneri nedohodnú na inej sume minimálnej mzdy) na 60 %. Navrhovaná zmena vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 – 2027 a s jeho plnením.

Suma mesačnej minimálnej mzdy v navrhovanom podiele (60 % z priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve spred dvoch rokov) už v minulosti bola v zákone o minimálnej mzde zakotvená (zákon č. 375/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon ...