A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Cieľom návrhu zákona je najmä

• zefektívnenie procesu prijímacieho konania na vzdelávanie v stredných školách,
• zosúladenie terminológie a systému hodnotenia žiakov v základných školách a v stredných školách,
• rozšírenie dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia ako systémové opatrenie,
• otvorenie trhu s edukačnými publikáciami,
• úprava zdravotnej spôsobilosti žiaka,
• spresnenie postupov vo výchove a vzdelávaní v školách s medzinárodným programom,
• zmena spôsobu získavania nižšieho stredného vzdelania,
• komplexná zmena systému poradenstva a prevencie,
• zavedenie pojmu národnostné školy a národnostné školské zariadenia,
• zníženie množstva zákonnej úpravy vo vzťahu k pedagogickej dokumentácii a ku komisiám pri ukončovaní výchovy a vzdelávania v stredných školách,
• vytvorenie rámca pre väčšiu variabilitu pôsobenia škôl s organizačnými zložkami.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na informatizáciu. Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na požiadavky praxe sa novým spôsobom definuje pojem žiak. Podľa novej právnej úpravy sa za žiaka bude považovať fyzická osoba, ktorá navštevuje školu a zúčastňuje sa na výchovno-vzdelávacom procese v škole alebo v nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy. Osoba vo veku od 27 rokov, ktorá sa bude zúčastňovať na výchovno-vzdelávacom procese, je v návrhu zákona definovaná ako účastník výchovy a vzdelávania s právami a povinnosťami rovnakými ako má žiak. Uvedená zmena bude zohľadnená do financovania v rámci novely nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z. Vek 26 rokov ako hraničný pre pojem „žiak“ bol určený z dôvodu, že aj vo všeobecne záväzných právnych predpisoch týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia ide spravidla o vek, dokedy má fyzická osoba nárok na príslušné dávky sociálneho zabezpečenia, aj keby sa zúčastňovala formálneho vzdelávania v dennej forme štúdia.

K bodu 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zohľadniť rozdiel medzi výsledkom a výkonom. Žiak môže dosiahnuť nielen mimoriadne výkony, ale aj mimoriadne výsledky v rámci výstupov a meraní vo výchovno-vzdelávacom procese.

K bodu 3

Definuje sa pojem vzdelávacia oblasť, ktorá tvorí v rámci vzdelávacieho programu základný rámec rozdelenia vyučovacích predmetov vo výchovno-vzdelávacom procese. Vyučovacie predmety vo vzdelávacej oblasti sú vybraté v koexistencií vedeckých poznatkov alebo základných princípov a foriem práce s nimi. Vzdelávacie oblasti logicky korešpondujú so štruktúrou vyučovacích predmetov a vytvárajú im nadmnožiny, potrebné pre medzipredmetové vzťahy.

K bodu 4

Navrhovaná definícia reflektuje na potrebu praxe a vyjadruje pojem vyučovací predmet ako vybranú a do didaktického systému spracovanú časť vedy, techniky, umenia, športu a iných oblastí spoločenskej činnosti, určenej na pedagogické ciele. Plní informatívnu funkciu, pri rozširovaní a prehlbovaní vedeckého poznania sveta, formatívnu z pohľadu rozvoja osobnosti, inštrumentálnu s vplyvom na osvojené vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú prostriedkom na rozvíjanie poznania v iných predmetoch a oblastiach spoločenskej praxe.

K bodu 5 a 42

Stupne vzdelania sa nedosahujú v rámci „ucelenej časti“ vzdelávacieho programu. Členenie základného vzdelania na ucelené časti bolo spájané s dosiahnutým vzdelaním na určitej úrovni základnej školy. Dosiahnutý stupeň vzdelania vyjadruje úroveň vzdelania žiaka a jeho možnosti nasledujúceho vzdelávania. Preto ucelená časť predstavovala pojem, ktorý sa preukázal ako neopodstatnený. Z uvedených dôvodov sa v príslušných ustanoveniach školského zákona navrhuje jeho vypustenie.

K bodu 6

V súčasnom znení zákona bol profilový predmet zadefinovaný iba pre skupinu odborov vzdelávania. Z hľadiska potrieb praxe sa navrhuje spresnenie definície profilového predmetu všeobecne pre všetky odbory vzdelávania. Škola si vytvára vlastný školský vzdelávací program prostredníctvom disponibilných hodín a ich zosúladením s víziou školy. Z toho vyplýva potreba pomenovania predmetov priority ako profilový predmet alebo skupina profilových predmetov. V konzervatóriách a školách umeleckého priemyslu budú definované profilové predmety v rámci štátnych vzdelávacích programov. Ostatné školy budú posudzované s ohľadom na špecifické požiadavky študijného odboru alebo učebného odboru. V základných školách bude profilový predmet iba na báze dobrovoľnosti.

K bodu 7

Navrhuje sa doplnenie definícií nových pojmov. Z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 vyplýva záväzok v právnych predpisoch zadefinovať pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie, ktoré sú už v praxi zaužívané. Pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie sa budú používať iba pri tých školách a školských zariadeniach, v ktorých sa celý výchovno-vzdelávací proces, okrem vyučovania jazykov, uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenú charakteristiku môže národnostná škola alebo národnostné školské zariadenie vyjadriť aj vo svojom názve.

Doposiaľ nebol v právnych predpisov zadefinovaný ani pojem medzinárodný program, aj keď školský zákon umožňoval jeho využívanie ako školského vzdelávacieho programu. Keďže doterajšie znenie definíciu neupravovalo, nebol jednoznačný rozdiel medzi školami, v ktorých prebiehal výchovno-vzdelávací proces v inom ako štátnom jazyku, a to bilingválnych školách, školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v školách s medzinárodným programom.

Navrhuje sa aj doplnenie definície účastníka výchovy a vzdelávania s cieľom nepoužívať pojem žiak, ak ide o dospelých účastníkov výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách.

Navrhuje sa aj doplnenie definície pojmu inkluzívne vzdelávanie. Táto potreba vznikla aj v kontexte medzinárodných trendov a záväzkov SR pre jeho ďalšie použitie v právnych predpisoch. Zavedenie pojmu inkluzívne vzdelávanie sa preberá aj do ďalších ustanovení medzi princípy výchovy a vzdelávanie a medzi práva dieťaťa alebo žiaka.

Ballard (1997) definoval inkluzívne vzdelávanie ako základné a pre inkluzívnu prax nevyhnutné. Ide o vzdelanie, ktoré musí byť nediskriminačné; vyžaduje sa účasť všetkých v komunite, bez výnimky; rovnaké práva pre všetkých počas celého procesu vzdelávania a heterogenita so striktným zamietnutím asimilácie. Ak má byť inkluzívne vzdelávanie úspešným, je nevyhnutné pracovať na vytváraní profesionálneho prostredia, s ktorým súvisí aj profesionalizácia pedagógov. Základom celého diania je uplatňovanie rovnocenného prístupu v celom výchovno-vzdelávacom procese. Úlohou manažmentu každej školy je podporovať a skvalitňovať inkluzívne vzdelávanie v kontexte praxe. V praxi to znamená, že inkluzívna škola vytvára podmienky pre edukáciu žiakov aj zdravotne postihnutých, pre žiakov nadaných, pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre žiakov cudzincov, pre žiakov s problémami a poruchami správania, pre žiakov s komunikačnými problémami, ale súčasťou inkluzívnej školy sú prirodzene aj žiaci bez znevýhodnenia.

K bodom 8

Navrhuje sa spresnenie a jednoznačnosť zakotveného princípu bezplatnosti vzdelania okrem „štátnych“ základných a stredných škôl aj v „štátnych“ materských školách.

K bodu 9

S cieľom podpory inklúzie sa navrhuje doplnenie princípov výchovy a vzdelávania o inkluzívne vzdelávanie, ktoré predstavuje proces pre vytvorenie pracovného prostredia v triedach skĺbením individuálnych prístupov k deťom a žiakom.

Inklúzia v škole predstavuje sústavné úsilie o modeláciu a prispôsobovanie sa výchovno-vzdelávacieho procesu na neustále sa meniacu diverzitu všetkých aktérov v školskom prostredí. Inklúzia znamená nachádzať spôsoby ako žiť s rôznorodosťou a ako čerpať z rôznorodosti. Inklúzia súvisí s identifikáciou a odstránením bariér, ktoré predpokladajú stotožnenie sa úsilím identifikovať prekážky, zhromažďovať a hodnotiť údaje z rôznych zdrojov pre zlepšovanie školskej praxe. Inklúzia predstavuje prítomnosť, účasť, úspech a šťastie všetkých detí alebo žiakov pri aktivitách. Úspech je pritom spájaný s výstupmi vzdelávacieho procesu, ktoré presahujú rámec testovania vedomostí. Dôraz je potrebné klásť aj na osobitnú pozornosť na tie cieľové skupiny, ktoré čelia ohrozeniu marginalizácie a dosahovania podpriemeru vo vzdelávaní. Samostatným a význačným okruhom je aj problematika dostupnosti pomôcok a vybavenia pre výučbu.

K bodom 10 a 11

Rozdelenie definície v rámci cieľov výchovy a vzdelávania je žiadúce pri kompetenciách z pohľadu jazykového vzdelávania žiaka ako komunikačného nástroja a ďalších všeobecne charakterizovaných kompetencií. Kompetencie sa chápu v širokom rámci, ale z pohľadu školy sa transformujú na uvedené základné cieľové kategórie, výstupy zo všeobecného vzdelávania a výchovy. Nadobúdanie a rozvíjanie kľúčových kompetencií je celoživotný proces. Ak má byť vzdelávanie príležitosťou pre nadobúdanie a následné rozvíjanie kompetencií, bez ohľadu na to, aké vzdelávanie a výchovu učiaci sa potrebujú, panuje zhoda v tom, že je potrebné sa zamerať predovšetkým na univerzálne, flexibilné a trvalo udržateľné kompetencie. Systém formálneho aj neformálneho vzdelávania by mal prispieť k získaniu vedomostí a ich základného aplikovania. Cieľom je, aby boli v systémoch vzdelávania vytvárané príležitosti k tomu, aby boli učiaci sa jedinci podnecovaní k ďalšiemu učeniu, aby si osvojovali vedomosti, zručnosti, schopnosti a postoje dôležité pre motiváciu k učeniu, úspechu a napredovaniu v učení.

K bodom 12 a 13

Navrhuje sa úprava pre školské zariadenia, ktoré vypracúvajú výchovný program školského zariadenia, vzhľadom na to, že v doterajšej právnej úprave absentoval štátny výchovný program, z ktorého má vychádzať školský program výchovného zariadenia. Štátny výchovný program pre školské zariadenia predstavuje rámec pre výchovný program, ktorý si školské zariadenie môže prijať za svoj a školské zariadenie ho nemusí vypracovávať, čo predstavuje krok k debyrokratizácii. Zároveň sa špecifikujú tie školské zariadenia, pre ktoré je požiadavka výchovného programu povinná. V doterajšej praxi vznikali pochybnosti, či aj školské účelové zariadenia majú mať vypracovaný výchovný program, ktorý musia plniť. Výchovný program bude podľa návrhu obsahovať aj časť, ktorá vyčlení priestor na vlastné zameranie školského zariadenia. Opis vlastného zamerania vychádza z aktuálnych podmienok a situácie v školskom zariadení s plnou akceptáciou špecifík zriaďovateľa. Z charakteristiky školského zariadenia by malo byť jasné, aký je jeho východiskový stav pre jeho ďalšiu pedagogickú činnosť, čo môže ponúknuť, aké obmedzenia má, alebo ktoré aktivity zatiaľ nemôže uskutočňovať, či zabezpečuje výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako chce súčasné podmienky postupne zmeniť a aké má budúce zámery vo vzťahu k zvýšeniu kvality výchovy a vzdelávania mimo vyučovania a vo voľnom čase.

Navrhuje sa doplnenie klasifikácie výchovného programu dvojúrovňovo - v kompetencii štátu a v kompetencii školského zariadenia. Predstavený model zjednoduší školám administratívnu prípravu a úpravy výchovných programov školských zariadení.

K bodom 14 a 15

Navrhuje sa spresnenie pojmu štátny vzdelávací program pre jednotlivé odbory vzdelania a zredukovanie jeho povinných častí. Škola na základe štátneho vzdelávacieho programu vypracúva školský vzdelávací program. Škole sa navrhuje možnosť vypracovať jeden dokument pre všetky organizačné zložky, stupne vzdelania aj odbory vzdelania. Tým sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy. Rovnako zostáva možnosť pre školu aplikovať štátny vzdelávací program aj pre každý odbor vzdelávania samostatne, teda škola môže mať viac školských vzdelávacích programov.

K bodu 16

Navrhuje sa rozšírenie okruhu študijných odborov v stredných školách, v ktorých sú potrebné požiadavky na zdravotnú spôsobilosť žiaka. Uvedená úprava vychádza z aplikačnej praxe a požiadaviek zamestnávateľov, pretože doterajšie nastavenie nedostatočne pokrývalo potreby škôl.

K bodu 17

Štátny vzdelávací program podľa novej právnej úpravy bude Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) vydávať nielen pre odbor vzdelávania, ale aj pre príslušný stupeň vzdelania. Uvedená úprava vychádza z nového nastavenia minimálnych cieľov príslušného stupňa vzdelania, s cieľom overenia jeho získania.

Vzhľadom na obsahovú nekonzistentnosť s terminologickým účelovým a obsahovým vymedzením štátneho vzdelávacieho programu sa vypúšťa hodnotenie škôl ako obligatórna súčasť štátneho vzdelávacieho programu, ktoré ale zostáva na vlastnom uvážení školy a voľbe, rovnako ako ďalšie časti spojené s jedinečnosťou školy alebo zriaďovateľa.

K bodu 18

Navrhuje sa spresnenie pojmu školský vzdelávací program v nadväznosti na úpravu na zmenu definície štátneho vzdelávacieho programu. Navrhuje sa zadefinovať školský vzdelávací program ako jednotný a základný dokument školy, v rámci ktorého sa zároveň redukujú niektoré doposiaľ povinné náležitosti, ktoré je ale možné vymedziť inde. Škole sa ponúka možnosť vypracovať jeden dokument pre všetky organizačné zložky, stupne vzdelania aj odbory vzdelania. Zároveň sa vypúšťajú náležitosti školského vzdelávacieho programu, ktoré podliehajú časovej zmene alebo sú súčasťou iných dokumentov, čím sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy.

K bodu 19

Navrhuje sa spresnenie pojmov naprieč zákonom, ktorý používa deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvára pre ne podmienky v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie v jednoznačnom zapracovaní prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

K bodu 20

Vzhľadom na otvorenie priestoru pre školy používať školský vzdelávací program, ktorý má základ v schválenom medzinárodnom programe a najviac reflektuje ich zameranie, poslanie, a víziu, ale zároveň je v súlade s princípmi výchovy a vzdelávania, sa dopĺňa možnosť kontroly ich dodržiavania v schválenom rámci Štátnou školskou inšpekciou. V prípade medzinárodných programov, ktoré podliehajú opakujúcemu sa dohľadu nadriadenou medzinárodnou organizáciou, túto skutočnosť zohľadňuje pri výkone aj Štátna školská inšpekcia.

Navrhuje sa zavedenie termínu na zverejnenie školského vzdelávacieho programu do 60 pracovných dní od jeho schválenia. Navrhovaná úprava reflektuje na požiadavky škôl v rámci jednotného princípu a jednoznačnosti dokumentu. Zároveň sa budú rešpektovať autorské práva vo vzťahu školy a tvorcov učebných osnov v základných špecifikách jednotlivých odborov škôl.

Ide o terminologické spresnenie, že školským vzdelávacím programom môže byť výsledok experimentálneho overovania, ktorý je schválený, čo bolo doposiaľ v aplikačnej praxi nejednoznačné. Toto spresnenie sa navrhuje tiež s cieľom predísť situáciám, kedy sa školským vzdelávacím programom školy mohli stať aj programy v experimentálnom overovaní, ktoré neboli schválené ministerstvom školstva.

K bodu 21

Presnejšia špecifikácia úprav potrieb v rámci vzdelávania integrovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do škôl a školských zariadení sa navrhuje tak, aby boli v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie. V snahe reflektovať individuálne potreby dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiaka špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami individuálny vzdelávací program vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so všetkými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami, ktorí dokážu identifikovať konkrétne potreby dieťaťa alebo žiaka vo všetkých vyučovacích predmetoch.

K bodu 22

V § 8 sa navrhuje spresnenie pojmu štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia. Štátny výchovný program ponúka škole alebo školskému zariadeniu možnosť ho v plnom rozsahu prijať ako vzorový, alebo doplniť o osobitosti výchovy a podmienok v školskom zariadení a takto ho zaradiť aj ako súčasť školského vzdelávacieho programu. Tým sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy. Zároveň sa ustanovuje termín zverejnenia pre jednoznačnosť tohto dokumentu.

V § 9 sa navrhuje koncepčná zmena, ktorá zosúlaďuje genézu tvorby rámcových učebných ...