Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Úrad vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.

Zákon o štátnej službe spolu s vykonávacími právnymi predpismi predstavuje komplexnú úpravu riadenia ľudských zdrojov nevyhnutne potrebných pre zmysluplnú realizáciu viacerých základných úloh právneho štátu. Právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov účinná 1. júna 2017 priniesla viaceré zásadné zmeny v oblasti riadenia ľudských zdrojov v štátnej správe. Od nadobudnutia účinnosti po súčasnosť, teda počas doby kratšej ako dva roky, bol zákon o štátnej službe novelizovaný desaťkrát. Ani v jednom prípade však nešlo o typickú vecnú novelizáciu tohto právneho predpisu. Z aplikačnej praxe služobných úradov, z poznatkov Úradu vlády Slovenskej republiky ako gestora právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov i z poznatkov Rady pre štátnu službu ako nezávislého orgánu dohľadu nad dodržiavaním princípov štátnej služby vyplynula potreba modifikovať viaceré právne vzťahy upravené zákonom.

Základným cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie aplikačných problémov a zjednodušenie uplatňovania právnej úpravy v praxi, flexibilnejšie nastavenie niektorých inštitútov a zefektívnenie fungovania vnútorných vzťahov v systéme štátnej služby.

Navrhuje sa zjednodušenie niektorých povinností služobného úradu súvisiacich s realizáciou výberového konania, úprava povinností spojených so systemizáciou štátnozamestnaneckých miest, spresňuje sa všeobecná úprava zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a špecifická úprava zmeny štátnozamestnaneckého pomeru (predovšetkým preloženie štátneho zamestnanca, obsadzovanie pozície vedúceho štátneho zamestnanca preložením a zmena druhu štátnej služby). Čiastočne sa liberalizuje obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v dočasnej štátnej službe – ide o tzv. dočasne uvoľnené pozície, na ktoré sa prijíma uchádzač na zastupovanie iného štátneho zamestnanca. Ďalej sa upravujú napríklad obsahové náležitosti potvrdenia o štátnej službe vydávaného pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu, zmierňujú sa podmienky poskytovania služobného voľna podľa § 103 zákona, úprava služobného hodnotenia sa dopĺňa napríklad o lehoty na vyhodnotenie námietok štátneho zamestnanca voči služobnému hodnoteniu, modifikuje sa úprava podmienok pre vykonávanie činnosti mentora. Navrhuje sa tiež doplnenie úpravy vnútorných vzťahov i kompetencií Rady pre štátnu službu. S cieľom precizovať existujúcu úpravu sa navrhujú viaceré legislatívno-technické zmeny.

V čl. II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podstatou návrhu je úprava právneho rámca overovania odborných vedomostí a praktických zručností kontrolórov úradu. Vzhľadom na osobitosť úpravy, ktorá sa má vzťahovať iba na kontrolórov úradu, sa navrhuje jej doplnenie priamo do zákona č. 39/1993 Z. z.

V čl. III sa navrhuje doplnenie zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, spresňuje sa úprava preukazovania bezúhonnosti a modifikuje sa úprava povinnosti zamestnanca vrátiť odstupné v nadväznosti na analogickú úpravu navrhovanú v čl. I.

V čl. IV sa navrhuje doplnenie zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu odstránenia aplikačných problémov a nejednoznačnosti právnej úpravy sa dopĺňa právna úprava tarifného platu vedúceho zamestnanca.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, podnikateľské prostredie, nemá sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Ak predmet návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, body 4 a 5 sa nevypĺňajú.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (Čl. 8)

Podľa platnej právnej úpravy je princíp stability spojený v podstate iba s ochranou štátneho zamestnanca pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Stabilita štátnozamestnaneckého pomeru by sa nemala spájať len s otázkou existencie tohto právneho vzťahu. Navrhuje sa preto doplnenie úpravy princípu stability v spojení so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru a v spojení s vytváraním podmienok pre vykonávanie štátnej služby. Možnosti služobného úradu jednostranne zmeniť obsah služobnej zmluvy upravuje zákon taxatívnym spôsobom (zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 a podľa súvisiacich ustanovení zákona). V nadväznosti na požiadavku vytvárať stabilné pracovné prostredie by predovšetkým nemalo dochádzať k neodôvodneným zmenám podmienok vykonávania štátnej služby. Prirodzene, túto požiadavku treba vnímať v spojitosti s ďalšími princípmi štátnej služby, napríklad s princípom efektívneho riadenia.

K bodu 2 (§ 1 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava; ide o návrh na spresnenie textu, nakoľko delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce je priamo vyjadrená nielen v § 171, ale aj v niektorých iných ustanoveniach zákona o štátnej službe (napr. v § 78 ods. 2 a § 139 ods. 1).

K bodu 3 (§ 1 ods. 8)

Navrhuje sa vylúčiť z pôsobnosti zákona členov Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a niektorých členov rady Úradu pre verejné obstarávanie. Osobitná úprava regulácie sieťových odvetví a osobitná úprava verejného obstarávania (najmä úprava nezlučiteľnosti vykonávania predmetnej funkcie, rozsahu vykonávanej činnosti a odmeňovania) vedie k otázkam zlučiteľnosti vykonávania predmetných verejných funkcií s komplexnou úpravou štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákona o štátnej službe. Podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii sieťových odvetví regulačná rada zasadá podľa potreby, najmenej dvakrát mesačne, člen regulačnej rady nesmie byť zamestnancom úradu, členstvo v rade je nezlučiteľné s funkciou alebo zamestnaním v orgáne štátnej správy. Členovi rady ďalej patrí za vykonávanie činnosti odmena ustanovená zákonom č. 250/2012 Z. z. Podľa § 143 ods. 1 a 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní člen rady Úradu pre verejné obstarávanie vymenovaný vládou Slovenskej republiky nesmie byť zamestnancom úradu, podľa štatútu rada rokuje podľa potreby, členovi rady vymenovanému vládou patrí odmena vo výške určenej štatútom rady. Navrhuje sa preto výslovne upraviť, že predmetné funkcie sa, rovnako ako ďalšie funkcie uvedené v § 1 ods. 8, nevykonávajú v štátnozamestnaneckom pomere.

K bodu 4 (§ 3 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava, v nadväznosti na zavedenie predmetnej legislatívnej skratky v § 1 ods. 8.

K bodu 5 (§ 6 ods. 3)

Podľa platnej právnej úpravy služobný úrad nie je povinný vypracovať opis štátnozamestnaneckého miesta, ak ide o pozíciu, na ktorej vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec vo verejnej funkcii alebo štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu. Uvedená skutočnosť má dva podstatné nedostatky. Za prvé, dotknutý štátny zamestnanec nemá k dispozícii žiadny doklad konkretizujúci v ucelenej podobe jeho povinností a kompetencie, okrem priamej zákonnej úpravy a interných predpisov. Za druhé, základom pre určenie platovej triedy štátneho zamestnanca je najnáročnejšia činnosť uvedená v služobnej zmluve, a teda aj v opise štátnozamestnaneckého miesta. V prípade dotknutých kategórií štátnych zamestnancov sa neuzatvára služobná zmluva ani sa nevyhotovuje opis štátnozamestnaneckého miesta – to znamená, že základný podklad pre určenie platovej triedy a úpravu ďalších náležitostí odmeňovania štátneho zamestnanca akoby neexistoval. Na základe uvedeného sa navrhuje ponechať existujúcu výnimku z povinnosti vypracovať opis štátnozamestnaneckého miesta na pozície, na ktorých je štátnemu zamestnancovi priznaný funkčný plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky alebo podľa osobitného predpisu, a v prípade ktorých je preto určovanie platovej triedy z hľadiska odmeňovania bezpredmetné. Výnimka sa teda bude naďalej vzťahovať napríklad na generálneho tajomníka služobného úradu (ministerstvo), štátneho tajomníka, vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ale taktiež napríklad na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a predsedu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

V prípade pozície štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a v prípade pozície štátneho zamestnanca - štatutárneho orgánu vymenovaného podľa osobitného predpisu, na ktorých sa výnimka vzťahovať nebude, je služobný úrad povinný vypracovať opis štátnozamestnaneckého miesta.

K bodom 6 až 8 a 12 (§ 7 ods. 4, 6, 7, 10 a 11)

Navrhuje sa precizovanie pôsobnosti zákona na osobitné kategórie štátnych zamestnancov. Zavedenie pôsobnosti § 34 (stála štátna služba) na veľvyslanca nemá vplyv na skutočnosť, že veľvyslanec spravidla vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe. Ide iba o potvrdenie existencie vzťahu v prípade štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, u ktorého došlo k dočasnej zmene štátnozamestnaneckého pomeru na základe poverenia výkonom funkcie veľvyslanca. Doplnenie § 52 (skúšobná doba) medzi ustanovenia, ktoré sa neuplatnia, vyplýva zo zmien navrhovaných v § 52. Odkaz na § 81 sa precizuje z dôvodu zmien navrhovaných v § 81. Rozšírenie negatívnej pôsobnosti zákona o ustanovenia § 102 a 103 sa navrhuje z dôvodu praktickej nepoužiteľnosti – ide o osobitné dôvody poskytnutia služobného voľna (napríklad z dôvodu výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby alebo z dôvodu výkonu funkcie v odborovom orgáne). Pôsobnosť § 164 ods. 3 až 9 (kompetenčné vzdelávanie) sa vypúšťa z praktických dôvodov. Každoročné zostavovanie individuálnych plánov kompetenčného vzdelávania v prípade osobitných kategórií štátnych zamestnancov je často v praxi iba formálne, navyše nie je nijakým spôsobom prepojené so služobným hodnotením (títo štátni zamestnanci nie sú služobne hodnotení). Prípadné uzatváranie dohôd o kompetenčnom vzdelávaní je vo vzťahu k záväzku štátneho zamestnanca zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere bezpredmetné vzhľadom na dočasný charakter tohto právneho vzťahu.

K bodu 9 (§ 7 ods. 8)

Navrhuje sa spresnenie účelu vykonávania štátnej služby v prípade občana v služobnom pomere. Vzhľadom na povahu a účel vzťahu sa navrhuje vylúčiť pôsobnosť právnej úpravy skúšobnej doby (§ 52) na predmetný štátnozamestnanecký pomer.

K bodu 10 (poznámka pod čiarou k odkazu 8)

Legislatívno-technická úprava. Služobný pomer podlieha komplexnej právnej úprave podľa osobitného predpisu.

K bodu 11 (§ 7 ods. 9)

Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu spravidla v dočasnej štátnej službe. Ide o štátneho zamestnanca, ktorý zvyčajne plní služobné úlohy priamo pre ústavného činiteľa a podľa jeho pokynov. Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia konkrétneho odboru štátnej služby – môže teda plniť úlohy patriace do rôznych odborov štátnej služby. Vzhľadom na uvedené, vzhľadom na cieľ adaptačného vzdelávania ustanovený v § 163 ods. 1 zákona, obsah adaptačného vzdelávania a vzhľadom na praktickú nemožnosť určenia relevantného mentora sa navrhuje vypustiť pôsobnosť právnej úpravy adaptačného vzdelávania na odborníka ústavného činiteľa. Obdobne ako v prípade ďalších osobitných kategórií sa navrhuje vylúčiť aj pôsobnosť ustanovení upravujúcich individuálny plán kompetenčného vzdelávania a dohodu o kompetenčnom vzdelávaní.

K bodom 13 a 14 (§ 9)

Legislatívno-technické úpravy; v novelizačnom bode 14 sa navrhuje presnejšie vyjadrenie časového obdobia, v ktorom občan musel ukončiť prípravu na povolanie, aby mohol byť považovaný za absolventa na účely zákona o štátnej službe.

K bodu 15 (nový § 9a)

S cieľom zvýšiť záujem študentov vysokých škôl o absolvovanie stáže (ako súčasti ich štúdia na vysokej škole) a s cieľom zvýšiť záujem absolventov vysokých škôl o zamestnanie v štátnej službe sa navrhuje úprava, ktorej podstatou je zjednodušený prístup absolventov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, k druhej časti hromadného výberového konania.

Odborná stáž v zmysle navrhovanej úpravy by sa mala realizovať na základe konkrétnej dohody uzavretej medzi fakultou vysokej školy a subjektom, ktorý je služobným úradom podľa § 15 zákona o štátnej službe. Model, v rámci ktorého sa stáž študenta vysokej školy uskutočňuje na základe takýchto dohôd, je v praxi vysokých škôl a služobných úradov bežný.

Úrad vlády SR bude môcť do registra úspešných absolventov zaradiť okrem úspešného uchádzača prvej časti hromadného výberového konania aj občana, ktorý spĺňa všetky zákonné podmienky podľa § 9a ods. 1 zákona a podal na Úrad vlády SR písomnú žiadosť spolu so všetkými požadovanými prílohami. V odseku 3 sa ustanovujú obsahové náležitosti predmetnej písomnej žiadosti a v odseku 4 taxatívny výpočet požadovaných príloh.

Po zaradení do registra úspešných absolventov sa tento občan bude považovať za uchádzača evidovaného v registri úspešných absolventov na účely druhej časti hromadného výberového konania. Z daného dôvodu sa na neho primerane vzťahujú ustanovenia § 44 ods. 6, 9 a 10 zákona, t. j. bude evidovaný v registri úspešných absolventov po dobu 2 rokov od jeho zaradenia, môže sa prihlasovať do druhej časti hromadného výberového konania vyhlásenej akýmkoľvek služobným úradom a budú mu automaticky doručované oznámenia o vyhlásení druhej časti hromadného výberového konania (avšak len do emailovej schránky).

Vzhľadom na vyššie uvedené platí, že služobný úrad môže obsadiť štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa na základe druhej časti hromadného výberového konania uchádzačom evidovaným v registri úspešných absolventov, t. j. buď absolventom úspešným v prvej časti hromadného výberového konania, ktorý bol zaradený do registra podľa § 44 ods. 6 alebo občanom podľa § 9a ods. 1, ktorý bol zaradený do daného registra podľa § 9a ods. 1 druhej vety.

K bodu 16 (§ 10 ods. 1)

Podľa platnej právnej úpravy sa pre každé štátnozamestnanecké miesto určuje zásadne jeden odbor štátnej služby. Ide o model, ktorý sa v praxi v niektorých prípadoch dodržiava v podstate iba za účelom formálneho uplatnenia právnej úpravy – najmä na menších služobných úradoch vzniká potreba kumulovať na tom istom štátnozamestnaneckom mieste činnosti, ktoré nemožno zaradiť do rovnakého odboru štátnej služby. Navrhuje sa preto možnosť určiť na jednom štátnozamestnaneckom mieste jeden odbor štátnej služby alebo dva odbory štátnej služby. Pri určovaní platovej triedy sa v takomto prípade zachováva všeobecné pravidlo upravené v § 53 ods. 1 zákona.

K bodu 17 (§ 12 ods. 2)

Rada pre štátnu službu je kolektívny orgán, ktorého činnosť podľa zákona o štátnej službe riadi predseda rady. V platnej právnej úprave absentuje spôsob riadenia rady v prípadoch, keď predseda z objektívnych dôvodov nemôže vykonávať svoju funkciu. Podľa navrhovaného doplnenia zákona bude mať predseda rady možnosť určiť pre takéto situácie zástupcu – model zastupovania je obdobný so zastupovaním generálneho tajomníka služobného úradu podľa § 17 ods. 3 zákona.

K bodom 18 a 19 [§ 14 ods. 1 písm. g), h)]

S cieľom jednoznačnejšie vymedziť pôsobnosť Rady pre štátnu službu v otázkach dodržiavania Etického kódexu štátneho zamestnanca sa navrhuje spresnenie niektorých kompetencií rady.

K bodu 20 [§ 14 ods. 1 písm. i)]

Navrhuje sa presnejšie vymedzenie kompetencie Rady pre štátnu službu. Z povahy veci i zo súvisiacej úpravy (prešetrenie výpovede podľa § 87) je zrejmé, že rada by mala prešetrovať výpoveď ako jednostranný právny úkon služobného úradu adresovaný štátnemu zamestnancovi. Nejde o výpoveď štátneho zamestnanca (právny úkon, ktorý urobil štátny zamestnanec).

K bodu 21 (§ 14 ods. 2)

Možnosť Rady pre štátnu službu požadovať od služobných úradov súčinnosť sa dopĺňa o adekvátnu povinnosť služobných úradov. Súčasne sa, vzhľadom na kompetencie rady a vzhľadom na predmet právnej úpravy, zužuje okruh subjektov, na ktoré sa súčinnosť vzťahuje.

K bodu 22 (§ 14 nový ods. 6)

Postavenie a úlohy kancelárie Rady pre štátnu službu v súčasnosti upravuje štatút rady schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Návrh na doplnenie zákona v podstatnej miere vychádza z modelu schváleného národnou radou. Kancelária rady síce bude súčasťou organizačnej štruktúry Úradu vlády Slovenskej republiky, avšak v nadväznosti na nezávislé postavenie rady sa navrhuje, aby bola kancelária v priamej riadiacej pôsobnosti predsedu rady. To znamená, že predseda rady bude priamym nadriadeným vedúceho kancelárie (obdobným spôsobom je v zákone upravené postavenie osobného úradu).

K bodu 23 (§ 14 ods. 7)

V nadväznosti na navrhované vymedzenie kompetencií kancelárie Rady pre štátnu službu sa upravuje rozsah úloh Úradu vlády Slovenskej republiky, pokiaľ ide o zabezpečenie činnosti rady, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že rada nemá právnu subjektivitu.

Funkciu generálneho tajomníka služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov vo vzťahu k členom rady plní vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky. Vo všeobecnosti platí, že generálny tajomník služobného úradu môže svoju právomoc vymedzenú zákonom o štátnej službe poverením preniesť na iného vedúceho štátneho zamestnanca v služobnom úrade. V záujme garancie nezávislosti postavenia rady sa navrhuje, aby vedúci úradu vlády mohol obdobným spôsobom preniesť svoje kompetencie voči členom rady iba na predsedu rady, nie na iného vedúceho štátneho zamestnanca Úradu vlády Slovenskej republiky.

K bodu 24 (nový § 14a)

Zákon o štátnej službe sa dopĺňa o bližšiu úpravu etického kódexu štátneho zamestnanca. V odseku 1 sa upravuje pojem a obsah etického kódexu. V odseku 2 sa ustanovuje možnosť generálneho tajomníka služobného úradu vymenovať zo štátnych zamestnancov služobného úradu poradcu pre etické správanie v štátnej službe a upravuje sa postavenie a pôsobnosť etického poradcu. Etický poradca nemá mať postavenie poradného orgánu (generálneho tajomníka) služobného úradu. Ide o funkciu zriaďovanú fakultatívne nielen pre služobný úrad ale aj, a najmä, pre všetkých štátnych zamestnancov v služobnom úrade. Etický poradca by mal vykonávať svoju pôsobnosť predovšetkým v preventívnej rovine (riešenie tzv. etických dilem vopred, nie následne). Na požiadanie by mal objasňovať štátnym zamestnancom alebo služobnému úradu pravidlá upravené v etickom kódexe štátneho zamestnanca a napomáhať ich správnemu uplatneniu v konkrétnom prípade, čím by sa mala budovať etická kultúra na pracovisku. Tiež by mal štátnemu zamestnancovi objasniť, ako má postupovať, ak má podozrenie na neetické správanie na pracovisku, ak chce podať podnet na Radu pre štátnu službu a pod. V širšom kontexte by mal tento inštitút slúžiť ako nástroj rozvoja etiky v služobnom úrade. Funkcia etického poradcu nenahrádza ani nemôže nahradiť funkciu a príslušnosť disciplinárnej komisie v služobnom úrade.

V návrhu zákona sa zámerne neustanovujú taxatívne podmienky, ktoré by mal spĺňať potenciálny kandidát (štátny zamestnanec) na funkciu etického poradcu, nakoľko sa ponecháva práve na jednotlivých služobných úradoch, aké hodnoty a schopnosti by mal podľa nich takýto kandidát mať, aby vedel riadne vykonávať svoju funkciu.

K bodu 25 [§ 15 ...