Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z. z.“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa na rokovanie vlády Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na jún a ž december 2021 po medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 15.07.2021 až 06.07.2021 a po rokovaní poradných orgánov vlády Slovenskej republiky.
Doposiaľ boli vykonané len dve priame menšie novely tohto zákona, z toho naposledy v roku 2009. Od toho času vyplynula potreba novelizovať niektoré ustanovenia, kde ukázala prax, že nie sú dostatočne účinné, resp. vyžadujú si pre jednoznačnosť doplnenie, alebo upresnenie.
V Čl. I návrhu zákona sa upravuje kompetencia pre okresné úrady v sídle kraja v rámci dohľadu na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, upresňujú a dopĺňajú sa podmienky pre nútenú správu pre určeného prevádzkovateľa ako aj povinnosti pre vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v rámci nútenej správy, doplnili sa nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov a vykonali sa legislatívno-technické zmeny. Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa vodovodných prípojok a kanalizačných prípojok vo verejnom priestranstve. Upresňujú sa tiež práva a povinnosti vlastníkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ako aj prevádzkovateľov týchto sietí. Ďalej sa mení doterajší režim vlastníckeho práva k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám tak, aby od nadobudnutia účinnosti návrhu zákona vlastníctvo tejto vodárenskej infraštruktúry mohli nadobúdať len obce alebo mestá, prípadne ich združenia a právnické osoby, na ktorých podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí, ako tzv. subjekty verejného práva pôsobiace vo verejnom záujme. V prípade uvedených právnických osôb pôjde o vodárenské spoločnosti, zriadené podľa osobitného predpisu (najmä regionálne akciové vodárenské spoločnosti, ktoré vznikli ako nástupnícke spoločnosti po transformácii štátnych podnikov vodární a kanalizácií v rokoch 2002 a 2003, v ktorých akcionármi sú obce a mestá), pôsobiace v rámci svojej územnej pôsobnosti v Slovenskej republike.
Dopĺňajú sa ustanovenia súvisiace s povoľovaním pásiem ochrany vo verejnom záujme mimo zastavaného územia obce zo zákona. Pre tieto líniové stavby povolené podľa ustanovení vodného zákona sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a stokovej siete verejnej kanalizácie (ďalej len „pásmo ochrany") na základe umiestnenia vodnej stavby a jej pásma ochrany a podľa podmienok územného rozhodnutia. Ustanovuje sa rovnaké postavenie subjektov zabezpečujúcich výstavbu a prevádzkovanie vodovodných potrubí verejných vodovodov a stokových sietí verejných kanalizácií vo verejnom záujme mimo zastavaného územia obce ako majú subjekty, ktoré zabezpečujú výstavbu a prevádzkovanie elektronickej komunikačnej siete, rozvodov elektriny a plynu. Vodovodné potrubie verejného vodovodu a stoková sieť verejnej kanalizácie patria ako inžinierske stavby spolu s vedeniami elektronickej komunikačnej siete, elektrickými vedeniami a plynovodmi medzi technické vybavenie územia. Dopĺňa sa právna úprava vecných bremien k pásmam ochrany.
Návrh zákona v Čl. II novelizuje aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) v súvislosti s vymedzením pásiem ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a pásiem ochrany potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavané územie obce na základe umiestnenia vodnej stavby podľa podmienok územného rozhodnutia. Pásma ochrany sa budú vymedzovať podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Dopĺňajú sa ustanovenia v súvislosti s dosahovaním environmentálnych cieľov vo väzbe na zrušenie povolenia na osobitné užívanie vôd. Precizuje a zjednodušuje sa postup orgánov štátnej vodnej správy pri uplatňovaní požiadaviek podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona (čl. 4.7 Rámcovej smernice o vode).
V Čl. III sa v návrhu zákona dopĺňa rozsah cenovej regulácie vo vodnom hospodárstve o pripojenie na verejnú kanalizáciu a súvisiace legislatívno-technické úpravy vrátane prechodného ustanovenia. Z dôvodu, že súčasne platný rámec cenovej regulácie vo vodnom hospodárstve tieto náklady nezohľadňuje, je potrebné zaviesť cenu (poplatok) za pripojenie na verejnú kanalizáciu, ktorý bude uhrádzať žiadateľ o pripojenie. Výška ceny za pripojenie bude určená cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa príslušného vykonávacieho predpisu úradu (vyhlášky) vydávanej podľa § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny aj negatívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Jednotlivé vplyvy návrhu zákona sú uvedené v Doložke vybraných vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Verejným vodovodom sa dodáva pitná voda na hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov pitnej vody. Podstatou doplnenia je, že voda vo verejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody ustanovené v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacom predpise - vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení vyhlášky MZ SR č. 98/2018 Z. z. Ide o upresnenie doterajšej formulácie ustanovenia § 2 písmena a) zákona č. 442/2002 Z. z.
K bodu 2
V § 2 písm. b) ide o doplnenie slova „komunálna“ v definícii odpadových vôd vrátane legislatívnej skratky, nakoľko legislatívna skratka pre komunálne odpadové vody bola uvedená až v písm. e). Dopĺňa sa poznámka pod čiarou k odkazu 1, t. j. na § 2 písm. m) vodného zákona, kde je vo vymedzení základných pojmov definovaná komunálna odpadová voda. Doplnením odkazu v § 2 písm. b) sa prečíslovala poznámka pod čiarou k odkazu v § 3 ods. 1 na 1a. Ďalej sa v rámci vymedzenia základných pojmov doplnila skutočnosť, že za verejnú kanalizáciu sa považuje aj samostatná čistiareň odpadových vôd, ktorá plní funkciu čistenia odpadových vôd vo verejnom záujme, pričom prívod odpadových vôd do tejto čistiarne odpadových vôd sa uskutočňuje iným spôsobom ako stokovou sieťou, najmä dovozom fekálnym vozidlom z dôvodu, aby práva a povinnosti uložené zákonom platili rovnako aj pre tie subjekty, ktoré vlastnia a/alebo prevádzkujú len čistiareň odpadových vôd.
K bodu 3
Ďalej sa v § 2 vypúšťa doterajšie písmeno e) z dôvodu uvedeného v bode 1, a to že komunálna odpadová voda je definovaná v § 2 písm. m) vodného zákona. V § 2 sa taktiež vypúšťa doterajšie písmeno n), nakoľko z dôvodu prehľadnosti je pojem zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie jednoznačne a rozšírene definovaný v § 4 ods. 2.
K bodu 4
Do základných pojmov sa do § 2 dopĺňajú písmená m) až o) o pojmy, ktoré si vyžiadala aplikačná prax – prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod a prevádzkovo súvisiaca verejná kanalizácia, ktorých vlastníkmi sú rozdielne právnické osoby. Taktiež sa § 2 dopĺňa o písmeno o), a to vymedzenie pojmu „súčasť vodovodného potrubia verejného vodovodu a potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie“ z dôvodu odstránenia nejednotného výkladu pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete kanalizačného potrubia (mimo zastavaného územia obce).
K bodom 5 a 6
K § 3 ods. 2: Ustanovuje sa nová úprava vlastníckych práv k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám tak, aby vlastníkom infraštruktúry mohol byť len subjekt verejného práva zadefinovaný v novom odseku 3, a to obec, právnická osoba, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí (tzv. veľké vodárenské spoločnosti, ktoré boli založené na základe rozhodnutí o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, za týmto konkrétnym účelom), prípadne združenia takýchto právnických osôb. V prípade vodárenských spoločností ide v súčasnosti o 14 vodárenských spoločností, ktorých právna forma je akciová spoločnosť, a ktorých vlastnícku štruktúru tvoria mestá a obce. Vodárenská spoločnosť je spôsobilá vykonávať vlastnú obchodnú alebo majetkovú činnosť, okrem iného nadobúdať vlastné akcie a podobné práva. Preto sa navrhuje, aby vlastníkom mohla byť len obec, združenie obcí alebo právnická osoba s majetkovou účasťou obce, viacerých obcí a/alebo s vlastnou majetkovou účasťou.
V súčasnosti platná úprava v § 3 ods. 2 zákona ustanovuje, aby vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie bola akákoľvek právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, a ktorá je bezúhonná v zmysle predpisov trestného práva, ako jediné dva nevyhnutné predpoklady vlastníctva uvedenej infraštruktúry. V aplikačnej praxi uvedeného ustanovenia sa vyskytli zásadné problémy s realizáciou tohto základného práva vlastniť majetok, najmä z dôvodu množstva kogentných ustanovení zákona č. 442/2002 Z. z. a technických predpisov ukladajúcich povinnosti vlastníkovi tejto infraštruktúry v súvislosti so zabezpečením verejného záujmu uvedenému v § 3 ods. 1. Ide o prípady, kedy napr. developer, ktorý vybuduje v obci niekoľko rodinných domov a inžinierske siete, ktoré sú napojené na existujúci už prevádzkovaný verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, toto odpredá vlastníkom rodinných domov v rozpore so zákonom, podľa ktorého vlastníkmi nemôžu byť fyzické osoby, v mnohých prípadoch dokonca plánovane zanikne, nemá záujem starať sa o uvedenú infraštruktúru, alebo nevytvára si účelovú finančnú rezervu na obnovu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (povinnosť vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie) a pod. Zákonné povinnosti vlastníka sú v takýchto prípadoch vymáhateľné len vo veľmi nízkej miere a v dlhodobom časovom horizonte, čo je z hľadiska účelu predmetu úpravy a z hľadiska naplnenia a ochrany verejného záujmu (§ 3 ods. 1) prakticky neúčinné. V aplikačnej praxi sa teda takáto úprava ukázala ako nedostatočná z hľadiska ochrany verejného záujmu chráneného zákonom č. 442/2002 Z. z., a to záujmom na zriaďovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov (§ 3 ods. 1).
Verejný záujem na vlastníctve predmetnej infraštruktúry je na všeobecnej úrovni upravený Ústavou SR, a to Čl. 4 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. Podľa Čl. 20 ods. 2 Ústavy SR zákon stanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v Čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného bohatstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Verejný záujem na úrovni zákona je upravený v § 3 ods. 1 zákona, konkrétne verejného záujmu na zabezpečenie hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. V zmysle Čl. 13 ods. 2 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. V zmysle uvedeného subjekty verejného práva podľa navrhovanej definície sú lepšie schopné zabezpečiť vymáhateľnosť tohto verejného záujmu súdnou a najmä aj inštitucionálnou formou ak sú vlastníkmi predmetnej infraštruktúry
Významnú časť výstavby verejných vodovodov a verejných kanalizácií aj v súčasnosti zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektami verejného práva, a preto je potrebné zabezpečiť úpravu prevodu vlastníctva pri povoľovaní výstavby a kolaudovaní stavieb verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Za týmto účelom sa zavádza podmienka pre vydanie územného rozhodnutia vo forme predloženia zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva ako nevyhnutný podklad rozhodnutia a zmluva o prevode vlastníckeho práva ako podklad rozhodnutia pri kolaudácii stavby. Na zabezpečenie účelu ustanovení o vlastníctve verejných vodovodov a verejných kanalizácií sa zakazuje zriaďovať napr. vecné bremená, záložné práva alebo vecné práva s podobnými účinkami tak, aby nebol umožnený prechod vlastníctva na iné osoby, ako subjekty verejného práva. Súčasne sa ustanovuje výnimka zo zákazu uvedených zabezpečovacích záväzkov a vecných práv na účely investičných činností pri úveroch z bánk, financovaní zo štátneho rozpočtu alebo z verejných fondov ako napr. Envirofond, európskych fondov a pod.
Zásah do základného práva spočíva v obmedzení výkonu disponibility s vlastníckym právom v časti obmedzenia možných adresátov prevodu vlastníctva, a to vlastníckeho práva k časti súboru stavieb, napr. developerského projektu slúžiacemu najčastejšie na obytné účely (časť projektu je infraštruktúra verejného vodovodu a verejnej kanalizácie), ktorá je upravená právnymi predpismi na účely zabezpečenia verejného záujmu uvedeného v § 3 ods. 1 zákona a obmedzenie už existujúcich takýchto stavieb z hľadiska možností prevodu ich vlastníctva len na subjekty verejného práva do budúcna, ale napr. aj povinnosti zodpovedajúcej vecnému bremenu a pod. Návrh zákona neupravuje vyvlastňovanie ani nútený prevod vlastníctva už existujúcich stavieb.
Nevyhnutnosť zásahu spočíva v zabezpečení vyššie uvedeného verejného záujmu ale aj z dôvodu plnenia ďalších povinností upravených zákonom. Súčasne plnenie povinností vo verejnom záujme leží na obciach. Podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. Obec ďalej podľa písm. k) cit. ustanovenia pri výkone samosprávy vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Na zabezpečenie uvedených povinností obce je nevyhnutné, aby obce disponovali oprávneniami vlastníka, napr. aj z dôvodu kontraktačných povinností s prevádzkovateľmi infraštruktúry tak, aby boli tieto verejné služby zabezpečené nepretržite a plynule (napr. ustanovenia o nútenej správe podľa § 14 ods. 1 zákona).
Navrhované usporiadanie vlastníckych práv vychádza aj z odporúčaní Záverečnej správy Hospodárenie vodárenských spoločností (ďalej len „Záverečná správa“), ktorú publikoval Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ SR“) v novembri 2019, podľa ktorých NKÚ SR odporúča legislatívnou úpravou zákona č. 442/2002 Z. z. ustanoviť, aby vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií bol iba subjekt verejnej správy. Dôvody nevyhnutnosti takéhoto zásahu do základného práva vlastniť majetok sú v značnom rozsahu uvedené okrem Záverečnej správy NKÚ SR aj v poznatkoch aplikačnej praxe okresných úradov v sídle kraja v rámci ich pôsobnosti v tejto veci, okresných úradov pri výkone štátnej správy kontroly, obcí, ako aj vodárenských spoločností ako významných vlastníkoch a aj prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií a zabezpečenie naplnenia verejného záujmu uvedeného v odôvodnení tohto ustanovenia.
Plnenie týchto verejnoprávnych povinností vo veľkej miere spôsobuje ťažkosti aj samotným vlastníkom, ktorých záujem ako podnikateľských subjektov je v čo najväčšej miere znižovať náklady a zvyšovať zisk zo svojich podnikateľských a obchodných aktivít (legitímny podnikateľský záujem), avšak v tomto prípade prevyšuje verejný záujem obyvateľstva na verejnej bezpečnosti a verejnom zdraví, ktoré sú v takýchto uvádzaných prípadoch ohrozené. Zásah do uvedeného základného práva bude zohľadňovať všetky prvky vlastníckeho oprávnenia, a to vec (predmet vlastníctva) v medziach zákona držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a to do budúcnosti odo dňa účinnosti novej úpravy s navrhovanými obmedzeniami. Medzi úžitky veci v tomto prípade patrí právo na vodné a stočné, ktoré náležia vlastníkovi takejto infraštruktúry, ktoré je ale spojené s výrazným a prísnym dodržiavaním technických a bezpečnostných podmienok upravených vo viacerých predpisoch práve na účely zabezpečenia funkčnosti a bezpečnosti verejných vodovodov a verejných kanalizácií. V tomto prípade ale predkladateľ zákona má za základné právo, ktoré svojou váhou prevyšuje uvedené práva spojené s podnikaním, právo na ochranu životného prostredia v zmysle Čl. 44 Ústavy SR, ktoré v tomto prípade v množstve prípadoch nebýva, ...