A. Všeobecná časť

Návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe. Navrhovaná právna úprava vychádza aj zo Stratégie riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 – 2020 schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 548 zo 7. októbra 2015. Prijatie nového zákona o štátnej službe predstavuje aj jednu z podmienok na splnenie ex ante kondicionalít, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z Partnerskej dohody na roky 2014 – 2020.

Úprava postavenia štátnych zamestnancov sa považuje za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. Štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii výkonu štátnej správy a je preto nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém. Navrhuje sa zabezpečiť štátnym zamestnancom nevyhnutné podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a vytvoriť priestor na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy. Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z aplikačnej praxe uplatňovania zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.“).

Predkladaný návrh zákona vychádza z predpokladu, že štátna služba je budovaná na princípoch, ktorými sa riadia štátni zamestnanci pri výkone štátnej služby a služobné úrady pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Princípy štátnej služby ponúkajú hodnotový rámec a východiská pre tvorbu konkrétnych ustanovení zákona o štátnej službe a to aj vďaka svojej jasnosti a jednoznačnosti, ako aj ich umiestneniu v úvode návrhu zákona.

Pridanou hodnotou princípov štátnej služby je skutočnosť, že umožňujú prepojenie na všeobecnejšie hodnoty vyplývajúce z ústavy a administratívneho práva štátu, čím zabezpečujú konzistentnosť medzi právnou filozofiou štátu a konaním jeho predstaviteľov.

Budovanie legislatívy o štátnej službe na základe princípov je vo svete pomerne bežným javom. Princípy pre štátnu službu má napr. Veľká Británia, Írsko, Francúzsko, Poľsko, Belgicko a USA. Ich dôležitosť vzhľadom na nadväznosť na princípy administratívneho práva štátu vyzdvihuje aj OECD (1999) v dokumente o Európskych princípoch pre verejnú správu.

Princípy štátnej služby nie sú v zákone o štátnej službe novým prvkom. Prvýkrát sa objavili už v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Išlo o princíp profesionality, politickej nezávislosti, efektivity, pružnosti, nestrannosti a etiky. Dôvodová správa k zákonu však bližšie nepopisovala význam týchto princípov a ustanovenia zákona neboli dostatočne prepojené s princípmi, a v niektorých prípadoch si dokonca odporovali. Zákon č. 400/2009 Z. z. nahradil princíp pružnosti princípom stability štátnozamestnaneckého pomeru. V dôvodovej správe boli uvedené konkrétne ustanovenia zákona, ktorými sa princípy uplatňujú. Vzhľadom na to, že princípy slúžia ako hodnotový rámec pre interpretáciu zákona, jeho tvorcovia považovali za vhodné včleniť ich priamo do úvodných článkov zákona. Tieto články obsahujú ustanovenia vysvetľujúce význam jednotlivých princípov a ich premietnutie do konkrétnych inštitútov a ustanovení v zákone.

Nový zákon o štátnej službe je budovaný na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania. V porovnaní s princípmi štátnej služby podľa zákona 400/2009 Z. z. sa počet princípov rozšíril zo šiestich na deväť. Princíp etiky bol podrobnejšie rozpracovaný a premietnutý do princípu profesionality, úzko však súvisí s transparentným zamestnávaním, odmeňovaním a v neposlednom rade aj so spravodlivým zaobchádzaním. Doplnený bol tiež princíp zákonnosti, ktorý zdôrazňuje povinnosť zákonného postupu pri výkone štátnej služby štátnym zamestnancom a služobného úradu pri rozhodovaní o štátnozamestnaneckých vzťahoch. Princípy štátnej služby sú premietnuté do inštitútov a ustanovení návrhu zákona. Princípy štátnej služby vymedzujú prijímanie štátnych zamestnancov, stabilitu ich štátnozamestnaneckého pomeru, kariérny rast, hodnotenie výkonnosti a odmeňovanie v štátnej službe.

Návrh zákona počíta so zriadením Rady pre štátnu službu (ďalej len "rada") ako koordinačného a monitorovacieho orgánu nezávislého od politickej moci. Základným poslaním rady je ochrana princípov štátnej služby a dohľad nad dodržiavaním etického kódexu štátnych zamestnancov.

Novým zákonom o štátnej službe sa navrhuje zaviesť systemizácia štátnozamestnaneckých miest. V porovnaní so systemizáciou v minulosti, je navrhovaná systemizácia podstatne jednoduchšia a pružnejšie zohľadňuje potreby služobného úradu s ohľadom na efektívne riadenie ľudských zdrojov.

Z dôvodov súvisiacich s elektronizáciou v oblasti štátnej správy návrh zákona zavádza Centrálny informačný systém štátnej služby pozostávajúci z viacerých registrov (registra výberových konaní, registra úspešných absolventov, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest a registra štátnych zamestnancov). Na uskutočnenie zásadných zmien v riadení štátnej služby je nevyhnutná zmena v riadení ľudských zdrojov, a to je možné len na základe kvalifikovaných informácií. Vzhľadom na nedostatok správnych, aktuálnych a rýchlo dostupných informácií je nevyhnutné vybudovať systém primeraný podmienkam pre riadenie ľudských zdrojov na úrovni 21. storočia.

Jednotlivé služobné úrady a úrad vlády prostredníctvom tohto informačného systému získajú komplexnú personálnu databázu údajov pre úspešnú realizáciu stratégie riadenia ľudských zdrojov, čo povedie k efektivite, stabilite a profesionalizácii služobných úradov v Slovenskej republike. Spoločnými východiskami budovania Centrálneho informačného systému štátnej služby v zmysle definovaných základných cieľov je personálny rozvoj vo všetkých štruktúrach štátnej správy, optimalizácia ekonomických činností, informatizácia a úspora nákladov.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy v oblasti výberových konaní a získavania štátnych zamestnancov, oproti zákonu č. 400/2009 Z. z., je zabezpečenie vyššej transparentnosti výberových konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest. Predložený návrh zákona spresňuje proces výberového konania, najmä definuje jednotné miesto prístupu k informáciám o vyhlásených výberových konaniach, upravuje zriaďovanie výberovej komisie a menovanie jej členov, vyhlasovanie výberových konaní, druhy výberových konaní a zverejňovanie výsledkov výberových konaní.

Vzhľadom na novú koncepciu procesu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest, predložený návrh zákona definuje a zavádza užšie vnútorné výberové konanie, širšie vnútorné výberové konanie, vonkajšie výberové konanie a hromadné výberové konanie.

V nadväznosti na právnu úpravu týkajúcu sa výberového konania, sú v predloženom návrhu nového zákona upravené aj nové formy overenia požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzačov o štátnu službu, ako napríklad posúdenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra, test na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača alebo riadený osobný rozhovor. Zámerom úpravy týchto nových foriem je predovšetkým snaha o kvalitnejšie overovanie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzačov o štátnu službu vo výberovom konaní.

V predloženom návrhu zákona sa zavádza nový právny inštitút „hromadné výberové konanie“, ktorý bude predstavovať z časti centralizovaný spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov a väčšieho počtu voľných štátnozamestnaneckých miest na jednotlivých služobných úradoch. Podobný systém funguje v inštitúciách Európskej únie a v krajinách ako je napríklad Francúzsko, Belgicko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko, Luxembursko. Vo Veľkej Británii sa týmto spôsobom obsadzujú pozície v rámci programu „fast stream“, ktorý umožňuje úspešným uchádzačom rýchly kariérny postup a jeho cieľom je obsadiť štátnozamestnanecké miesta najvhodnejšími uchádzačmi, predovšetkým z radov absolventov. Cieľom zavedenia hromadných výberových konaní do novej právnej úpravy zákona o štátnej službe je zabezpečenie najmä dodržiavania jednotných štandardov pre prijímanie uchádzačov do štátnej služby z radov absolventov a vytvorenie rovnakých konkurenčných podmienok pre túto skupinu uchádzačov na uľahčenie prístupu k štátnozamestnaneckým miestam.

V navrhovanej právnej úprave sa zavádza nová diferenciácia výpovednej doby a odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru. Určuje sa, aby nárok štátneho zamestnanca na odstupné vznikol len ak štátnozamestnanecký pomer bude trvať najmenej jeden rok. Podľa dĺžky trvania vzťahu sa určuje aj zvýšené odstupné, a to až do výšky štvornásobku funkčného platu. Navrhovaná právna úprava súčasne ustanovuje poskytnutie odstupného aj pre odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby. Ďalej sa ustanovujú podrobnosti vrátenia odstupného štátnym zamestnancom.

V súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru, návrh zákona obsahuje nový dôvod, ktorým je dovŕšenie 65 rokov veku, kedy štátnozamestnanecký pomer končí zo zákona. V takýchto prípadoch bude možné predĺžiť trvanie štátnozamestnaneckého pomeru v rozsahu najviac o tri roky.

Posudzovanie vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami sa navrhuje zabezpečovať pravidelným služobným hodnotením. Pravidelné hodnotenie bude vykonávať priamy nadriadený vedúci štátny zamestnanec raz ročne s výnimkou čiastkového služobného hodnotenia (najmä ak u štátneho zamestnanca má prísť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením) a opakovaného služobného hodnotenia (ak štátny zamestnanec dosiahol neuspokojivé výsledky v služobnom hodnotení za kalendárny rok). Príslušný priamy nadriadený zamestnanec bude hodnotiť odborné vedomosti a zručnosti každého štátneho zamestnanca, jeho výkonnosť, schopnosti a kompetencie, prístup k rozvoju osobnostných predpokladov a tiež jeho ochotu vzdelávať sa. Súčasťou služobného hodnotenia bude hodnotiaci rozhovor. Štátny zamestnanec bude môcť proti služobnému hodnoteniu vzniesť námietky do troch pracovných dní od oboznámenia sa so služobným hodnotením. Podrobnosti o služobnom hodnotení určí vykonávací právny predpis.

Podľa novej právnej úpravy sa naďalej ponecháva možnosť priznať osobný plat štátnemu zamestnancovi, ktorý plní osobitne významné úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy. Osobný plat bude môcť byť zvýšený alebo znížený na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh, ale aj na základe záveru služobného hodnotenia.

Osobný príplatok mohol byť podľa doterajšej právnej úpravy priznaný iba na základe kvalitného vykonávania štátnej služby. Zavedením služobného hodnotenia sa navrhuje osobný príplatok priznať aj podľa záveru služobného hodnotenia. K úprave osobného príplatku (zvýšenie, zníženie, odobratie) bude môcť dochádzať v nadväznosti na úroveň kvality vykonávania štátnej služby, na záver služobného hodnotenia, ale aj pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

V súvislosti s adaptáciou štátneho zamestnanca mentorom počas adaptačného obdobia (skúšobnej doby), bude mať mentor nárok na príplatok vo výške 10 % z platovej tarify, ktorá mu je priznaná. Ak bude štátny zamestnanec vo výnimočných prípadoch vykonávať činnosť mentora vo vzťahu k dvom a viacerým štátnym zamestnancom, navrhuje sa príplatok vo výške 15 % z príslušnej platovej tarify.

V záujme zachovania možnosti diferencovaného ohodnotenia činností vykonávaných štátnymi zamestnancami, navrhuje sa naďalej zachovať poskytovanie odmeny. Odmenu bude môcť služobný úrad priznať štátnemu zamestnancovi nielen pri dosiahnutí 50 rokov veku, ale aj pri dosiahnutí 60 rokov veku.

Navrhuje sa poskytnúť štátnemu zamestnancovi príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca v dôsledku choroby alebo úrazu, a to najviac počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti v kalendárnom roku.

Vzdelávanie štátnych zamestnancov je priamo úmerne späté s profesionálnym, efektívnym a kvalitným vykonávaním štátnej služby. V návrhu zákona sa reaguje na poznatky získané z doterajšieho uplatňovania zákona č. 400/2009 Z. z. Zavedením zásad vzdelávania v návrhu zákona sa deklaruje ich prioritný význam pre celý systém vzdelávania štátnych zamestnancov. Navrhovanou právnou úpravou sa pojem „prehlbovanie kvalifikácie“ nahrádza pojmom „kontinuálne vzdelávanie“, ktorý je v súlade s terminológiou zákona č. 568/2009
Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom sa akcentuje na komplexnosť cieľov vzdelávania, na odborný a osobnostný rast a taktiež nepretržitosť procesu vzdelávania počas celého profesionálneho pôsobenia štátneho zamestnanca. Ďalej sa pojmy „priebežné vzdelávanie“ a „špecifické vzdelávanie“ nahrádzajú novým pojmom „kompetenčné vzdelávanie“, ktorý orientuje od samého začiatku systém vzdelávania štátnych zamestnancov na integrálny profesionálny a aj odborný a osobnostný rozvoj štátneho zamestnanca s dôrazom na efektivitu a rast jeho výkonnosti. Adaptačné vzdelávanie absolvujú štátni zamestnanci počas skúšobnej doby, realizuje sa pod vedením mentora, ktorý v procese adaptácie zohráva kľúčovú rolu. Podmienky výkonu činnosti mentora sú taxatívne určené, čím adaptačné vzdelávanie nadobúda kvalitatívne vyššiu úroveň. Zavádza sa nový podporný nástroj na zefektívnenie finančného riadenia prostriedkov určených na vzdelávanie štátnych zamestnancov, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí návratnosť tejto investície do ľudských zdrojov v štátnej službe. Právnou úpravou zvyšovania kvalifikácie sa ponecháva platforma k plánovaniu kariérneho rastu štátnych zamestnancov.

V záujme zachovania právnych vzťahov zo štátnozamestnaneckého pomeru vzniknutých podľa zákona č. 400/2009 Z. z., respektíve podľa predošlej právnej úpravy, sa v prechodných ustanoveniach uvádza, že štátny zamestnanec, ktorý na základe služobnej zmluvy uzatvorenej podľa predpisov platných do 31. mája 2017 vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa navrhovaného zákona. Rovnaký princíp sa aplikuje aj vo vzťahu k vedúcemu štátnemu zamestnancovi, odborníkovi, ktorý je potrebný na plnenie úloh štátnej služby, odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii. Služobná prax priznaná a zachovaná podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 zostáva zachovaná podľa tohto zákona aj pri novom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Návrh zákona na rozdiel od zákona č. 400/2009 Z. z. odstraňuje maximálne obmedzenie 32 rokov pre účely zvýšenia platovej tarify a služobná prax sa bude započítavať bez obmedzenia. Ku dňu účinnosti návrhu zákona vzniká služobnému úradu povinnosť určiť štátnemu zamestnancovi nový funkčný plat a odovzdať opis štátnozamestnaneckého miesta.

Návrh zákona bude mať negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Bude mať pozitívny aj negatívny sociálny vplyv, a tiež pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Pozitívny vplyv novej právnej úpravy sa taktiež očakáva v oblasti služieb verejnej správy pre občana. Nebude mať vplyv na životné prostredie a podnikateľské prostredie. Konkrétne vplyvy sú vyčíslené v analýze vplyvov pre jednotlivé oblasti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona: Úrad vlády Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom

• čl. 2 a čl. 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorých sa odkazuje na základné hodnoty a ciele Európskej únie, medzi ktoré patria aj nediskriminácia, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi;
• čl. 45 ods. 4 a čl. 51 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých ustanovenia o slobode pohybu pracovníkov v rámci EÚ sa nevzťahujú na zamestnávanie v štátnej službe alebo verejnej službe a ustanovenia, týkajúce sa práva usadiť sa na území iného členského štátu, sa nevzťahujú na činnosti, ktoré v tomto štáte súvisia, hoci len príležitostne, s výkonom štátnej moci,
• čl. 151 až 161 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré ustanovujú, že členské štáty a EÚ (spoločná právomoc v zmysle čl. 4 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie) majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg a pod. Únia na tento účel podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré sa týkajú napr. zlepšenia pracovného prostredia a pracovných podmienok, informovanosti pracovníkov, rovnosti medzi mužmi a ženami na trhu práce a rovnakého zaobchádzania v práci;
• čl. 197 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňuje, za účelom zlepšenia svojej administratívnej kapacity na vykonávanie práva Únie, vymieňať si úradníkov, podporovať plány vzdelávania a prípravy;
• čl. 12, čl. 15, čl. 21, čl. 23 a hlava IV – Solidarita (najmä čl. 27 – 35) Charty základných práv Európskej únie

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty,

2. nelegislatívne akty,

• smernica Rady 2010/18/EÚ z 29. júna 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010) v platnom znení

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009)

• smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2, Ú. v. ES L 288, 18.10.1991);
• smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2, Ú. v. ES L 348, 28.11.1992) v platnom znení;
• smernica Rady 97/81/ES, týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3, Ú. v. ES L 14, 20.1.1998) v platnom znení;
• smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3, Ú. v. ES L 175, 10.7.1999);
• smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1, Ú. v. ES L 180, 19.7.2000);
• smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4, Ú. v. ES L 303, 2.12.2000);
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4, Ú. v. ES L 299, 18.11.2003);
• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES L 166, 30.4.2004) v platnom znení;
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006).

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

– rozsudok Súdneho dvora 152/73 vo veci Sotgiu - verejnoprávna alebo súkromnoprávna povaha pracovnoprávneho vzťahu nie je rozhodujúca na účely uplatnenia čl. 48 ods. 4 Zmluvy o založení EHS (čl. 45 ods. 4 ZFEÚ); pojem „štátna služba alebo verejná služba“ v zmysle článku 45 ods. 4 ZFEÚ treba v celej Únii vykladať a uplatňovať jednotne a nemožno ho ponechať len na zvážení členských štátov;

– rozsudok Súdneho dvora 149/79 Komisia ES proti Belgickému kráľovstvu, v ktorom je „verejná služba“ definovaná ako séria postov/miest, ktoré zahŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na výkone právomocí udelených verejným právom a povinností určených na ochranu všeobecných záujmov štátu alebo iných štátnych orgánov;

– rozsudok Súdneho dvora C‑290/94 vo veci Komisia/Grécko - pojem „štátna služba alebo verejná služba“ v zmysle článku čl. 48 ods. 4 Zmluvy o založení EHS (čl. 45 ods. 4 ZFEÚ) sa týka pracovných miest, ktoré sú spojené s priamym či nepriamym výkonom verejnej moci a plnením úloh zameraných na ochranu všeobecných záujmov štátu či iných subjektov verejného práva, pričom ich predpokladom je osobitný vzťah solidarity medzi príslušným úradníkom a štátom, ako aj vzájomné práva a povinnosti, ktoré sú základom vzťahu štátnej príslušnosti;

– rozsudok Súdneho dvora C-405/01 vo veci Colegio de Oficiales de la Marina Mercante Española obmedzil uplatnenie výnimky stanovenej v čl. 39 ods. 4 Zmluvy o založení ES (čl. 45 ods. 4 ZFEÚ) – ustanovenie sa neuplatní na tie pracovné miesta, ktoré sú síce spojené so štátom alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami, avšak nezúčastňujú sa na plnení úloh, ktoré sú súčasťou verejnej správy ako takej;

- a v ďalších rozsudkoch napr.: C-317/14, C-270/13, C-294/04, C-501/12 až C-506/12,
C-540/12, C-541/12, C-302/11 až C-305/11, C-225/09, C-45/09, C 409/95, C-297/10, C-298/10 a C-296/09.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia:

 

• smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2, Ú. v. ES L 288, 18.10.1991) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
• smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2, Ú. v. ES L 348, 28.11.1992) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
• smernica Rady 97/81/ES, týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3, Ú. v. ES L 14, 20.1.1998) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
• smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3, Ú. v. ES L 175, 10.7.1999) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
• smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1, Ú. v. ES L 180, 19.7.2000) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
• smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4, Ú. v. ES L 303, 2.12.2000) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4, Ú. v. ES L 299, 18.11.2003) - dňom pristúpenia SR k EÚ (1. máj 2004);
• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. ES L 166, 30.4.2004) – 1. máj 2010;
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006) – 15. august 2008;
• smernica Rady 2010/18/EÚ z 29. júna 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010) – 8. marec 2012.

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

Proti Slovenskej republike nie je vedené žiadne konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v oblasti právnej úpravy návrhu zákona.

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

• smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancovo podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2, Ú. v. ES L 288, 18.10.1991)

– v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

• smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2, Ú. v. ES L 348, 28.11.1992)

– v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

– v nariadení vlády SR č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

– v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

• smernica Rady 97/81/ES, týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3, Ú. v. ES L 14, 20.1.1998)

– v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov;

• smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3, Ú. v. ES L 175, 10.7.1999)

– v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov;

• smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1, Ú. v. ES L 180, 19.7.2000)

– v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

– v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

• smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4, Ú. v. ES L 303, 2.12.2000)

– v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

– v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

– v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok;

• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4, Ú. v. ES L 299, 18.11.2003)

– v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov;

• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006)

– v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

• smernica Rady 2010/18/EÚ z 29. júna 2000, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010)

– v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,

– v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

– v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie: úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo financií SR.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Úrad vlády Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu		☐		Materiál nelegislatívnej povahy
		☒		Materiál legislatívnej povahy
		☒		Transpozícia práva EÚ
1. Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 288, 18. 10. 1991). 2. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 348, 28.11.1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007) a v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/27/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 65, 5.3.2014). 3. Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 14, 20. 1. 1998) v znení smernice Rady 98/23/ES zo 7. apríla 1998 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 131, 5. 5. 1998). 4. Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 175, 10. 7. 1999). 5. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000). 6. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4; Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000). 7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4; Ú. v. ES L 299, 18. 11. 2003). 8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006). 9. Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18. 3. 2010) v znení smernice Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013).
Termín začiatku a ukončenia PPK					19.04.2016 -21.04.2016
Predpokladaný termín predloženia na MPK*					apríl 2016
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
2. Definovanie problému
Cieľom nového zákona o štátnej službe je zabezpečiť reformu štátnej služby v súlade s princípmi štátnej služby a súčasne eliminovať nedostatky a problémy identifikované prostredníctvom odporúčaní Rady Európskej únie, ktorými sa zabezpečuje úzka koordinácia hospodárskych politík členských štátov na vnútornom trhu za účelom dosiahnutia spoločných cieľov v zmysle článkov 121 a 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a odporúčaní uvedených v Pozičnom dokumente Európskej komisie pre Slovenskú republiku k vypracovaniu Partnerskej dohody a programov na Slovensku na roky 2014 – 2020.
3. Ciele a výsledný stav
Novým návrhom zákona o štátnej službe sa v záujme skvalitnenia vykonávania štátnej služby zriaďuje Rada pre štátnu službu ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán. Princípy štátnej služby budú vymedzovať prijímanie štátnych zamestnancov, stabilitu ich štátnozamestnaneckého pomeru, kariérny rast, hodnotenie výkonnosti a tiež odmeňovanie v štátnej službe. Cieľom novej právnej úpravy upravujúcej štátnozamestnanecké vzťahy je tiež zabezpečiť vyššiu transparentnosť výberových konaní pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest a v tejto súvislosti sa upravujú aj nové druhy výberových konaní, najmä nový inštitút „hromadné výberové konanie“. Posudzovanie vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami za účelom skvalitnenia štátnej služby sa navrhuje zabezpečovať pravidelným služobným hodnotením každého štátneho zamestnanca. Predloženým návrhom zákona sa zavádzajú zásady vzdelávania štátnych zamestnancov, ktoré má byť systémové, flexibilné, hospodárne a účelné. Zavádza sa tiež inštitút mentora, pod dohľadom ktorého štátni zamestnanci absolvujú adaptačné vzdelávanie počas skúšobnej doby. V predloženom návrhu zákona sa navrhuje taktiež úprava doručovania zohľadňujúca osobitosti štátnozamestnaneckých vzťahov, ako aj zavedenie nových právnych inštitútov, akými sú napríklad prešetrenie výpovede a disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca. Z dôvodov súvisiacich s elektronizáciou v oblasti štátnej správy, zákon o štátnej službe zavádza Centrálny informačný systém štátnej služby, čo predpokladá zlepšenie a skvalitnenie riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe.
4. Dotknuté subjekty
Štátni zamestnanci v pôsobnosti zákona o štátnej službe. Občania – uchádzači o štátnu službu na účely výberového konania. Občania – absolventi na účely hromadného výberového konania.
5. Alternatívne riešenia
N/A
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?						☒ Áno		☐ Nie
- Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest - Vzdelávanie štátnych zamestnancov - Služobné hodnotenie štátnych zamestnancov - Podrobnosti o registroch Centrálneho informačného systému štátnej služby - Systemizácia štátnozamestnaneckých miest - Odbory štátnej služby - Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky
7. Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením. N/A
8. Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu. Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané. N/A
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. ** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy	☒		Pozitívne		☐	Žiadne	☒		Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy	☐		Áno		☐	Nie	☒		Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie	☐		Pozitívne		☒	Žiadne	☐		Negatívne
z toho vplyvy na MSP	☐		Pozitívne		☐	Žiadne	☐		Negatívne
Sociálne vplyvy	☒		Pozitívne		☐	Žiadne	☒		Negatívne
Vplyvy na životné prostredie	☐		Pozitívne		☒	Žiadne	☐		Negatívne
Vplyvy na informatizáciu	☒		Pozitívne		☐	Žiadne	☐		Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana	x	Pozitívne	☐	Žiadne	☐	Negatívne“
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe	x	Pozitívne	☐	Žiadne	☐	Negatívne“

10. Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11. Kontakt na spracovateľa

JUDr. Lívia Richterová, odbor štátnej služby a verejnej služby, Úrad vlády SR livia.richterova@vlada.gov.sk

12. Zdroje

Prieskumy Úradu vlády SR Údaje a podklady poskytnuté správcami rozpočtových kapitol Údaje a podklady poskytnuté Ministerstvom financií SR konzultácie

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na PPK s odporúčaním na dopracovanie podľa pripomienok . Pripomienky a vyhodnotenie: K doložke vybraných vplyvov 1. Z doložky vybraných vplyvov a z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vyplýva rozpočtovo nekrytý vplyv v kapitole Úrad vlády SR na rok 2017 vo výške 995 226 eur, na rok 2018 vo výške 1 016 576 eur a na rok 2019 vo výške 1 317 176 eur a požiadavka na zvýšenie počtu zamestnancov kapitoly Úrad vlády SR v roku 2016 o 5 zamestnancov a v rokoch 2017 až 2019 o 33 zamestnancov. Komisia upozorňuje, že požiadavka na zvýšenie počtu zamestnancov v roku 2016 je v rozpore s úlohou C.8. uznesenia vlády SR č. 544/2015 „nepredkladať v roku 2016 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2016 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“. 2. Zároveň Komisia uvádza, že z materiálu vyplývajúce zvýšenie počtu zamestnancov a výdavkov je nad rámec vládou schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018. V súvislosti s požiadavkou na zvýšenie počtu zamestnancov a výdavkov kapitoly ÚV SR Komisia žiada, aby realizácia návrhu zákona v kapitole ÚV SR bola zabezpečená bez vplyvu na výdavky štátneho rozpočtu a bez zvyšovania limitu počtu zamestnancov, t. j. v rámci záväzných ukazovateľov, vrátane počtu zamestnancov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, napr. viazaním počtu zamestnancov služobných (osobných) úradov, ak ÚV SR preberá na seba činnosti, ktoré boli zabezpečované osobnými úradmi, resp. kontrolnú činnosť zabezpečovať v rámci úradu zamestnancami na úseku kontroly v zmysle kompetenčného zákona. 3. Súčasne Komisia žiada, aby predkladateľ zákona v doložke jednoznačne deklaroval realizáciu zákona vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu bez dopadu na štátny rozpočet. Vyhodnotenie k pripomienke 1, 2 a 3 : Predkladateľ berie na vedomie pripomienku č. 1, č. 2 a č.3, súčasne však konštatuje, že ich nie je možné akceptovať z nasledovných dôvodov: Novým zákonom o štátnej službe sa zásadným spôsobom zvyšujú kompetencie a pôsobnosť Úradu vlády SR, okrem iného, v oblasti výkonu kontrolnej pôsobnosti, vydávania služobných predpisov záväzných pre všetky služobné úrady, pri novozavedených inštitútoch ako je prešetrenie výpovede a disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca, vyhlasovanie prvej časti hromadného výberového konania ako aj v súvislosti so zavedením Centrálneho informačného systému štátnej služby. Súčasne sa zriaďuje Rada pre štátnu službu, ktorej organizačné, technické, personálne a finančné podmienky vykonávania činností bude zabezpečovať Úrad vlády SR. Nové kompetencie Úradu vlády SR nie je možné zabezpečiť so súčasným obsadením odboru štátnej služby a verejnej služby. Úrad vlády SR nepreberá na seba kompetencie iných rezortov, naopak, napríklad uvedená kontrolu dodržiavania súčasného zákona o štátnej službe podľa doterajšej právnej úpravy nebolo možné vôbec vykonávať. Úrad vlády SR preto nemôže viazať počet zamestnancov z osobných úradov alebo iných útvarov z jednotlivých rezortov. Uvedené kompetencie sú nové, novozavedené inštitúty doteraz neboli v praxi realizované a preto je nutne potrebné personálne posilnenie Úradu vlády SR tak, ako je uvedené v analýze vplyvov na rozpočet. K analýze vplyvov na štátny rozpočet 1. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu je potrebné text „prípadné zvýšené výdavky si jednotlivé rozpočtové kapitoly budú hradiť z vlastného rozpočtu na nasledujúce rozpočtové obdobie“ preformulovať v súlade s terminológiou ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z. Vyhodnotenie: Pripomienka bola zapracovaná 2. V časti 2.2.4. písm. Ad b) bod 1. Posilnenie odboru štátnej služby a verejnej služby ÚV SR v tab. na str. 8 Komisia žiada opraviť chybne uvedenú sumu osobných výdavkov za 12 mesiacov a to zo sumy „363 151“ na sumu „357 888“. Vyhodnotenie: Pripomienka bola zapracovaná 3. V časti 2.2.4. písm. Ad b) v bode 2. Vybudovanie, prevádzka a personálne obsadenie Hodnotiaceho centra (str. 9) a v bode Ad j) zriadenie Centrálneho informačného systému štátnej služby (str. 15) je uvedené, že na zaistenie kontinuity by mali byť vytvorené podmienky pre zabezpečenie ďalšieho financovania z verejných zdrojov. Komisia žiada, aby tento text bol formulovaný tak, že bude jednoznačne obsahovať vyjadrenie o vplyve na rozpočet verejnej správy od 1. 7. 2019 a spôsobe jeho zabezpečenia, napr. v rámci priorít, resp. požiadaviek pri príprave rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019. Vyhodnotenie: Pripomienka bola zapracovaná 4. V tabuľke č. 4 pri kapitole MF SR sú uvedené všetky výdavky na ekonomickej kategórii 630 tovary a služby. Komisia žiada preveriť či skutočne ide o výdavky na tovary a služby a či časť výdavkov nepredstavujú kapitálové výdavky, keďže výdavky sú určené na vybudovanie Centrálneho informačného systému štátnej služby. Podobne v kapitole MV SR sú výdavky na vybudovanie Hodnotiaceho centra okrem roka 2016 rozpočtované na kapitálových výdavkoch iba v sume 10 tis. eur ročne. Vyhodnotenie: Pripomienka týkajúca sa Centrálneho informačného systému štátnej služby bola zapracovaná. Kapitálové výdavky týkajúce sa Hodnotiaceho centra sú uvedené správne. 5. Komisia upozorňuje na súčtové chyby v tabuľke č. 4 v časti týkajúcej sa ostatných kapitol štátneho rozpočtu. Upravené údaje je potrebné zosúladiť aj v tabuľke č. 1. Vyhodnotenie: Pripomienka bola zapracovaná

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy	Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
	2016	2017	2018	2019
Príjmy verejnej správy celkom	0	0	0	0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť	0	0	0	0
z toho:
- vplyv na ŠR	0	0	0	0
Rozpočtové prostriedky	0	0	0	0
EÚ zdroje	0	0	0	0
- vplyv na obce	0	0	0	0
- vplyv na vyššie územné celky	0	0	0	0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy	0	0	0	0
Výdavky verejnej správy celkom	35 855	5 504 396	7 228 113	5 831 483
v tom: kapitola 03 Úrad vlády SR	0	247 463	866 025	870 395
z toho:
- vplyv na ŠR	0	247 463	866 025	870 395
Rozpočtové prostriedky Program 06P - Tvorba a implementácia politík	0	247 463	866 025	870 395
EÚ zdroje	0	0	0	0
Spolufinancovanie	0	0	0	0
v tom: kapitola 12 Ministerstvo vnútra SR*	0	477 000	404 000	403 000
z toho:
- vplyv na ŠR	0	477 000	404 000	403 000
Rozpočtové prostriedky	0	0	0	0
EÚ zdroje (prostriedky ESF) (85 %) Program OE901 - OP Efektívna verejná správa	0	405 450	343 400	342 550
Spolufinancovanie (15%)	0	71 550	60 600	60 450
v tom: kapitola 15 Ministerstvo financií SR **	35 855	2 000 000	2 000 000	600 000
z toho:
- vplyv na ŠR	35 855	2 000 000	2 000 000	600 000
Rozpočtové prostriedky	0	0	0	0
EÚ zdroje (85 %) Program OEJ - Informačná spoločnosť 2014 - 2020	30 477	1 700 000	1 700 000	510 000
Spolufinancovanie (15%)	5 378	300 000	300 000	90 000
v tom: ostatné kapitoly ŠR (vrátane kapitoly 03,12, 15)	0	2 779 933	3 958 088	3 958 088
z toho:
- vplyv na ŠR	0	2 779 933	3 958 088	3 958 088
Rozpočtové prostriedky	0	2 779 933	3 958 088	3 958 088
- vplyv na vyššie územné celky	0	0	0	0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy	0	0	0	0
Vplyv na počet zamestnancov	0	17+	28+	28+
- vplyv na ŠR	0	17+	28+	28+
- vplyv na obce	0	0	0	0
- vplyv na vyššie územné celky	0	0	0	0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy	0	0	0	0
Vplyv na mzdové výdavky	0	2 138 273	3 272 867	3 272 867
- vplyv na ŠR	0	2 885 601	4 390 963	4 390 963
- vplyv na obce	0	0	0	0
- vplyv na vyššie územné celky	0	0	0	0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy	0	0	0	0
Financovanie zabezpečené v rozpočte	35 855	5 256 933	6 362 088	4 961 088
v tom: Ostatné kapitoly ŠR(vrátane kapitoly 03,12,15)	0	3 958 088	3 958 088	3 958 088
Prostriedky EU (OP EVS, OP II)	35 855	2 410 200	1 046 025	210 600
Iné ako rozpočtové zdroje	0	0	0	0
Rozpočtovo nekrytý vplyv Kapitola 03 Úrad vlády SR (Rada, OŠSVS, CISŠS (10-12/2019)	0	247 463	866 025	870 395

*Úrad vlády SR ako prijímateľ prostriedkov EU z OP EVS v rámci projektu Hodnotiace, testovacie a metodické centrum pre ľudské zdroje.

** Úrad vlády SR (NASES) ako prijímateľ prostriedkov EU z OP II v rámci projektu Centrálny informačný systém štátnej služby. Náklady na prevádzku po ukončení projektu sú vyčíslené v kapitole 03 Úrad vlády SR.

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

1. Úrad vlády SR žiada o navýšenie finančných prostriedkov kapitoly a o navýšenie limitu počtu zamestnancov kapitoly, za účelom zabezpečenia jeho zákonných kompetencií a riadneho plnenia úloh štátnej správy na úseku štátnej služby a verejnej služby, a to na podklade vyčíslených vplyvov na rozpočet verejnej správy v tejto analýze. Vyčíslenie výdavkov na rok 2017 zohľadňuje účinnosť návrhu zákona o štátnej službe od 1.6.2017, ako aj posun účinnosti ustanovení zákona týkajúcich sa pôsobnosti Rady pre štátnu službu od 1.1.2018.

2. Čo sa týka dopadov uvedených v tejto analýze, ktoré môžu mať vplyv na výdavky jednotlivých kapitol, prípadné zvýšené výdavky si jednotlivé rozpočtové kapitoly zabezpečia v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. Uvedené vyčíslenie výdavkov je odhadované za všetky rozpočtové kapitoly súhrnne, nakoľko predpokladané výdavky nie je možné kvantifikovať jednotlivo.

3. Výdavky na vybudovanie a prevádzku Centrálneho informačného systému štátnej služby by mali byť financované z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

4. Výdavky na vybudovanie a prevádzku Hodnotiaceho, testovacieho a metodického centra pre ľudské zdroje (ďalej len „Hodnotiace centrum“) by mali byť financované z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh nového zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ nový zákon o štátnej službe“) predstavuje novú a reformovanú právnu úpravu v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov.

Cieľom nového zákona o štátnej službe je zabezpečiť reformu štátnej služby v súlade s princípmi štátnej služby a súčasne eliminovať nedostatky a problémy identifikované prostredníctvom odporúčaní Rady EÚ a odporúčaní uvedených v Pozičnom dokumente Európskej komisii pre Slovenskú republiku k vypracovaniu Partnerskej dohody na Slovensku na roky 2014 – 2020. Z Pozičného dokumentu Európskej komisie pre Slovenskú republiku na obdobie 2014 – 2020, ktorý usmerňuje prípravu systému európskych štrukturálnych a investičných fondov v Slovenskej republike, vyplýva, že „verejná správa je charakterizovaná nekvalitným riadením ľudských zdrojov, vysokou fluktuáciou zamestnancov (často spojenou s politickým cyklom) a nedostatočnými analytickými kapacitami“.

V nadväznosti aj na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Partnerskej dohody na roky 2014 - 2020, vyplýva povinnosť Slovenskej republiky v oblasti verejnej správy splniť tzv. predbežné podmienky (ex ante kondicionality).

Z predbežného hodnotenia Európskej komisie z 11. marca 2015 vyplýva tiež odporúčanie „prijať opatrenia na zvýšenie nezávislosti verejnej služby, a to aj zmenou zákona o štátnej službe.“ Z odporúčaní Rady EÚ pre Slovensko vyplýva aj potreba posilniť kapacitu centrálneho útvaru vlády, ktorý sa zaoberá štátnou správou a návrhmi politiky riadenia ľudských zdrojov, monitorovaním a hodnotením strategických a manažérskych činností.

Návrh nového zákona o štátnej službe z hľadiska vecnej príslušnosti bude implementovať Úrad vlády SR, ktorý sa od 1. novembra 2013, zákonom č. 313/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov č. 575/2001 Z. z., stal ústredným orgánom štátnej správy aj v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a právnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Nový zákon o štátnej službe zavádza rad nových opatrení za účelom zvýšenia nezávislosti štátnej služby v Slovenskej republike ako aj z dôvodu naplnenia odporúčaní Európskej komisie týkajúce sa reformy verejnej správy. Z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy boli identifikované nasledujúce:

a) zriadenie Rady pre štátnu službu,

b) zavedenie nových zákonných kompetencií Úradu vlády SR v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov (posilnenie odboru štátnej služby a verejnej služby, zriadenie Hodnotiaceho centra),

c) určenie kontrolnej pôsobnosti Úradu vlády SR v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov,

d) zavedenie príplatku za výkon činnosti mentora,

e) zavedenie príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,

f) zavedenie odstupného pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby,

g) zrušenie 1. platovej triedy (referent) a 2. platovej triedy (samostatný referent), zavedenie nových platových tried a im prislúchajúcich platových taríf,

h) zrušenie rozdielového príplatku a zrušenie obmedzenia započítania služobnej praxe,

i) zavedenie služobného hodnotenia,

j) zriadenie Centrálneho informačného systému štátnej služby,

k) zmena percentuálnej sadzby paušálnej náhrady na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie,

l) zmena percentuálnej sadzby príplatku za zmennosť,

m) zmena percentuálnej sadzby náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie,

n) ustanovenie povinnosti absolvovať školenie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia pre člena výberovej komisie, ktorý vedie osobný pohovor,

o) stanovenie povinnosti vyčlenenia prostriedkov pre zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania,

p) zavedenie povinnosti pre služobné úrady určiť štátnozamestnanecké miesta vhodné pre absolventov,

q) stanovenie vekovej hranice 65 rokov, pri dosiahnutí ktorej dochádza ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca zo zákona,

r) zavedenie nového druhu služobného voľna po 10 rokoch u príslušného služobného úradu na obdobie maximálne 6 mesiacov.

s) zavedenie novej diferenciácie dĺžky výpovednej doby a odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby
zmena v nároku	x
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)	x
kombinovaný návrh
iné	x

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Objem aktivít	Odhadované objemy (EUR)
	2016	2017	2018	2019
Zvýšenie počtu štátnozamestnaneckých miest s vybavením (kapitola 03 Úrad vlády SR) (Rada pre štátnu službu, spolu 11 ŠZ	0	0	509 346,40	453 716
Zvýšenie počtu štátnozamestnaneckých miest s vybavením (kapitola 03 Úrad vlády SR) odbor štátnej služby a verejnej služby UV SR, spolu 12 ŠZ	0	247 462,40	356 678,40	356 678,40
Kapitola 12 Ministerstvo vnútra SR (OP EVS – Hodnotiace centrum s vybavením, prijímateľ Úrad vlády SR, 5 ŠZ)	0	477 000	404 000	403 000
Príplatok za výkon činnosti mentora, 10 % alebo 15 % z platovej tarify u cca 3900 ŠZ	0	637 548	1 092 939	1 092 939
Zrušenie 1. a 2. platovej triedy, preradenie do novej 3. platovej triedy, 345 ŠZ	0	47 256,10	81 010,50	81 010,50
Započítanie služobnej praxe nad 32 rokov (zvýšenie o 1 % z príslušnej platovej triedy) cca 3110 ŠZ	0	609 313	1 044 536	1 044 536
Kapitola 15 Ministerstvo financií SR (OP Integrovaná infraštruktúra) Zriadenie Centrálneho informačného systému štátnej služby	35 855	2 000 000	2 000 000	600 000 + 60 000*
Zavedenie odstupného pre odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh v závislosti od novej diferenciácie dĺžky výpovednej doby a odstupného	0	94 465	161 940	161 940
zavedenie novej diferenciácie dĺžky výpovednej doby a odstupného v závislosti od dĺžky trvania štátnozamestnaneckého pomeru cca 50 ŠZ/rok	0	97 233	166 647	166 647

* prevádzkové náklady CISŠS 10/2019-12/2019

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Ad a) zriadenie Rady pre štátnu službu

Novým zákonom o štátnej službe sa zriaďuje Rada pre štátnu službu (ďalej len „Rada“) ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby. Rada má piatich členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada SR. Funkčné obdobie členov je 7 ročné. Rada ako nový orgán bude súčasťou rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR, ktorý bude zabezpečovať organizačné, technické, personálne a finančné podmienky jej činnosti.

Účinnosť návrhu zákona o štátnej službe týkajúca sa pôsobnosti Rady je odložená od 1.1.2018, preto náklady uvedené na jej činnosť zahŕňajú iba roky 2018 a 2019.

Členovia Rady sú v štátnozamestnaneckom pomere ako štátni zamestnanci vo verejnej funkcii.

Nový zákon o štátnej službe navrhuje platové pomery členov Rady upraviť rovnako ako platové pomery poslanca Národnej rady SR. Výnimku tvoria paušálne náhrady členov Rady, pri ktorých sa budú pre paušálne náhrady uplatňovať príslušné ustanovenia nového zákona o štátnej službe.

Zákonom č. 500/2010 Z. z. z 2. decembra 2010 bol zmenený a doplnený zákon NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 120/1993 Z. z.). Plat poslanca je upravený v § 2 ods. 1 a), podľa ktorého ide o trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Pre rok 2012 a nasledujúce roky je zachovaný na úrovni roku 2011 (§ 29h zákona 120/1993 Z. z). V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 120/1993 Z. z. (v znení zákona č. 500/2010 Z. z.) je táto suma znížená o 15 %, to znamená, že pri zaokrúhlení na celé euro nahor sa jedná o sumu 1 961 eur.

Členovia Rady budú mať nárok na mesačnú paušálnu náhradu podľa nového zákona o štátnej službe vo výške 121 % z platovej tarify 9 platovej triedy t.j. 121 % z 1015,50 eur = 1 229 eur (po zaokrúhlení).

Nový zákon o štátnej službe priznáva Rade pomerne veľký rozsah nových kompetencií. V tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť činnosť Rady odborným personálom.

Odborní zamestnanci Rady, ktorí budú zabezpečovať činnosti pre Radu, budú v štátnozamestnaneckom pomere podľa nového zákona o štátnej službe. Ich platové pomery navrhujeme podľa nového zákona o štátnej službe.

Celkovo je potrebných 6 odborných zamestnancov. Týmto štátnym zamestnancom sa navrhuje plat vo výške 1 300 eur/mesiac.

Vzhľadom na skutočnosť, že Rada je novým orgánom, ktorý je potrebné vybudovať od začiatku, bude potrebné zabezpečiť priestorové, materiálne a technické potreby, finančné náklady na bežné výdavky a kapitálové výdavky sú iba odhadované.

Pozícia	počet	Hrubá mzda	Poistné 34,95%	Cena práce / osoba/mesiac	Cena práce/ osoby/mesiac	Osobné výdavky za 12 mesiacov (EUR)
Členovia Rady	5	1961	685, 37	2 646, 37	13 231,85	158 782,20
Paušálne náhrady	5 x	1229	-	-	-	73 740
Zamestnanci Rady	6	1 300	454,35	1 754,35	10 526,10	126 313,20
Spolu	11	285 000	73 835,40	-	-	358 835,40

	1 osoba/12 mesiacov	11 osôb/ 12 mesiacov (EUR) rok 2017	11 osôb/ 12 mesiacov (EUR) rok 2018	11 osôb/ 12 mesiacov (EUR) rok 2019
Materiálno technické vybavenie kancelárie, kuchynka (430 eur)	1 200	0	13 630
Materiálno technické vybavenie zasadacej miestnosti		0	15 000
Pravidelné mesačné náklady (130 eur/osoba)	1 560	0	17 160	17 160
Dopravné náklady -výdavky na služobné cesty*	4 120	0	45 320	45 320
Náklady na vzdelávacie aktivity	2 891	0	31 801	31 801
Dátové a komunikačné vybavenie zasadacej miestnosti		0	5 000
Dátové, komunikačné vybavenie a výpočtová technika	2 000	0	22 000
prevádzkové náklady (toner 600 eur/rok			600	600
Spolu		0	150 511	94 881

* Služobná cesta v priemere 8/rok (4 x tuzemská, 4 x zahraničná)

Ad b) zavedenie nových zákonných kompetencií Úradu vlády SR v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov (posilnenie odboru štátnej služby a verejnej služby, zriadenie Hodnotiaceho centra).

Podľa navrhovanej právnej úpravy sa zvyšujú kompetencie a pôsobnosť Úradu vlády SR najmä v oblasti výkonu kontrolnej pôsobnosti, pri novozavedených inštitútoch ako je prešetrenie výpovede a disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca, vyhlasovanie prvej časti hromadného výberového konania ako aj v súvislosti so zavedením Centrálneho informačného systému štátnej služby.

V tejto súvislosti sa zavádza povinnosť výberového konania vedúcich štátnych zamestnancov na najvyšších pozíciách prostredníctvom Hodnotiaceho centra.

1. Posilnenie odboru štátnej služby a verejnej služby Úradu vlády SR:

V nadväznosti na vyššie uvedené, definovanie nových zákonných kompetencií Úradu vlády SR má priamy vplyv na nárast ďalšej agendy Úradu vlády SR. Z tohto dôvodu je potrebné personálne posilniť odbor štátnej služby a verejnej služby Úradu vlády SR o 12 štátnych zamestnancov.

Týmto štátnym zamestnancom sa navrhuje plat vo výške 1 300 eur/mesiac.

Pozícia	počet	Hrubá mzda/osoba	Poistné 34, 95%	Cena práce/ osoba/mesiac	Cena práce/ osoby/mesiac	Osobné výdavky za 12 mesiacov (EUR)	Osobné výdavky za 7 mesiacov (EUR)
Štátny zamestnanec OŠSaVS	12	1 300	454,35	1 754,35	21 052,20	252 626,40	147 365,40
Spolu (12 mesiacov)	12	187 200	65 426,40	-	-	252 626,40	-
Spolu (6/2017-12/2017* 7 mesiacov)	12	109 200	38 165,4	-	-	-	147 365,40

*Účinnosť zákona o štátnej službe je od 1.6.2017

	1 osoba/12 mesiacov	12 osôb/7 mesiacov (EUR) 6/2017-12/2017	12 osôb/12 mesiacov (EUR) rok 2018	12 osôb/12 mesiacov (EUR) rok 2019
Materiálno technické vybavenie kancelárie, + kuchynka (1000 eur)	1 200	15 400	-	-
Pravidelné mesačné náklady (130 eur/osoba)	1 560	10 920	18 720	18 720
Dopravné náklady -výdavky na služobné cesty*	4 120	28 840	49 440	49 440
Náklady na vzdelávacie aktivity	2 891	20 237	34 692	34 692
Dátové, komunikačné vybavenie a výpočtová technika,	2 000	24 000	-	-
prevádzkové náklady (toner 1200 eur/rok)		7 00	1 200	1 200
Spolu		100 097	104 052	104 052

* Služobná cesta v priemere 8/rok (4 x tuzemská, 4 x zahraničná)

2. Vybudovanie, prevádzka a personálne obsadenie Hodnotiaceho centra

V súvislosti s vybudovaním Hodnotiaceho centra a zabezpečením jeho činnosti je potrebné navýšiť počet štátnych zamestnancov Úradu vlády SR o ďalších 5 zamestnancov.

Vzhľadom na skutočnosť, že Hodnotiace centrum je potrebné vybudovať od začiatku, bude potrebné zabezpečiť priestorové, materiálne a technické potreby, vzdelávanie štátnych zamestnancov a školenia poskytované pre zamestnancov služobných úradov. Zriadenie, vybavenie, personálne obsadenie a činnosť Hodnotiaceho centra by mali byť financované z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Aby bola aj naďalej zaistená kontinuita a úlohy Hodnotiaceho centra v kontexte administratívnej reformy v Slovenskej republike, mali by byť vytvorené podmienky pre zabezpečenie jeho ďalšieho financovania z verejných zdrojov. Je predpoklad, že Úrad vlády SR si bude uplatňovať výdavky na ďalšiu prevádzku Hodnotiaceho centra od 1.7.2019 v rámci priorít pri príprave rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019.

Indikatívny rozpočet Hodnotiaceho centra (HC) (čas trvania projektu) 1/2017-12/2019:

Personálne obsadenie HC 450 000 eur

Zriadenie, vybavenie HC 150 000 eur

Metodická podpora HC 176 000 eur

Riadenie a implementácia, 170 000 eur

Vzdelávacie a školiace aktivity 338 000 eur

	2016	2017	2018	2019
Personálne obsadenie HC	0	150 000	150 000	150 000
Zriadenie, vybavenie HC	0	130 000	10 000	10 000
Metodická podpora HC	0	59 000	59 000	58 000
Riadenie a implementácia	0	58 000	56 000	56 000
Vzdelávacie a školiace aktivity	0	80 000	129 000	129 000
Spolu	0	477 000	404 000	403 000

Personálne obsadenie HC 450 000 eur

V tom:

Personálne obsadenie rok 2017 150 000 eur (v tom 111 152 eur mzdy a 34,95% poistné 38 848 eur)

Personálne obsadenie rok 2018 150 000 eur (v tom 111 152 eur mzdy a 34,95% poistné 38 848 eur)

Personálne obsadenie rok 2019 150 000 eur (v tom 111 152 eur mzdy a 34,95% poistné 38 ...