C-300/07 Hans & Christophorus Oymanns GbR, Orthopädie Schuhtechnik proti AOK Rheinland/Hamburg.

Z odôvodnenia

1. Článok 1 ods. 9 druhý pododsek písm. c) prvá alternatíva smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa má vykladať v tom zmysle, že ide o financovanie z väčšej časti štátom, keď činnosti zdravotných poisťovní založených zákonom sú financované predovšetkým z príspevkov platených poistencami, ktoré sú uložené, vypočítané a vyberané podľa pravidiel verejného práva, akými sú pravidlá vo veci samej. Také zdravotné poisťovne sa majú považovať za inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom, a teda za verejných obstarávateľov na účely uplatnenia pravidiel tejto smernice.

2. Pokiaľ predmetom zmiešanej verejnej zákazky sú výrobky aj služby, kritérium, ktoré sa má uplatniť na vymedzenie, či sa predmetná zákazka má považovať za verejnú zákazku na dodávku tovaru, alebo za verejnú zákazku na služby, je príslušná hodnota výrobkov a služieb obsiahnutých v tejto zákazke. V prípade poskytnutia tovarov, ktoré sú vyrobené a individuálne prispôsobené požiadavkám každého zákazníka a o ktorých použití sa vedú individuálne konzultácie s každým zákazníkom, sa zhotovenie týchto tovarov má zaradiť do časti „dodávka“ v uvedenej zákazke na účely výpočtu hodnoty každej jej zložky.

3. V prípade, v ktorom sa poskytovanie služieb v dotknutej verejnej zákazke preukáže ako prevažujúce vo vzťahu k dodávke tovaru, zmluva, aká je vo veci samej uzatvorená medzi zdravotnou poisťovňou založenou zákonom a hospodárskym subjektom, v ktorej sú stanovené odmeny za rôzne formy zabezpečenia starostlivosti, ktoré má poskytovať tento hospodársky subjekt, ako aj doba platnosti tejto zmluvy, pričom uvedený hospodársky subjekt preberá povinnosť poskytovať plnenia poistencom, ktorí o to požiadajú, a uvedená poisťovňa je jediným dlžníkom vyplácajúcim odmenu tomu istému hospodárskemu subjektu za jeho úkony, sa má považovať za „rámcovú zmluvu“ v zmysle článku 1 ods. 5 smernice 2004/18.