Dozaista nemožno tvrdiť, že by si prostredie slovenského verejného obstarávania nestihlo počas svojej existencie zvyknúť na turbulentné legislatívne periódy, ale obdobie, o ktorého plodoch budeme hovoriť v tomto článku, bolo aj na naše pomery výnimočné.

Jeho začiatok môžeme datovať niekde ku koncu roka 2020 a ak sa nič nečakané nestane, skončí v prvom kvartáli 2022. Spolu približne 15 mesiacov, počas ktorých bola pompézne ohlásená a v tichosti do stratena odídená jedna revolúcia, úspešne prijaté tri drobné novely, jedna hlbšia reforma, zásadným spôsobom zmenené pravidlá kontroly, a aby toho nebolo málo, tak aj predstavený legislatívny návrh rozšírenia trestného činu machinácií vo verejnom obstarávaní.

Pomysleným vrcholom tohto obdobia bol 7. október 2021, kedy bola prijatá novela č. 395/2021 Z. z., ktorá bez akýchkoľvek pochýb predstavuje najzásadnejšiu zmenu pravidiel verejného obstarávania od prijatia samotného zákona č. 343/2015 Z. z. Jej najväčšími zmenami sa budeme zaoberať v tomto článku, ale ešte pred tým si stručne pripomeňme kontext, v ktorom vznikla.

Pôvodne bol totiž predstavený ešte omnoho radikálnejší návrh zmeny pravidiel obstarávania, ktorý samotní predkladatelia nazvali „revolúciou“. Jej základnou charakteristikou bolo, zjednodušene povedané, že tie najväčšie obstarávania, cez ktoré štát míňa najviac peňazí a ktoré by preto potreboval zreformovať najviac, nereformovala vôbec, zatiaľ čo všetky ostatné druhy obstarávania de facto úplne zrušila a nahradila tzv. „systémom sledovania vývoja cien“. Ten síce nebol dostatočne určito opísaný, takže nik nevedel, ako presne by fungoval, avšak takmer s určitosťou pripúšťal, aby bola štátna zákazka zadaná aj niekomu, kto o ňu ani nesúťažil. A keďže sa revolúcie často uskutočňujú nielen nežne, ale aj drsnejšími prostriedkami, medzirezortné pripomienkové konanie sa spustilo 9.12.2020 a skončiť malo na Silvestra.

Výsledkom vianočného pripomienkovania bolo 484 pripomienok, z čoho 315 bolo zásadných a objavili sa medzi nimi aj viaceré výzvy na stiahnutie novely ako celku. Trochu pikantné boli pripomienky samotného Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý sa na príprave „revolúcie“ nepodieľal, ale pripravil konkurenčný návrh. Ako by sa s touto situáciou vyrovnal predkladateľ z úradu podpredsedu vlády, sme sa nikdy nedozvedeli, lebo po dlhšom tichu nasledovalo oznámenie novej, úplne inej novely zákona. Tentokrát sa na príprave podieľal a ako predkladateľ bol uvedený aj ÚVO, čo sa pozitívnym spôsobom prejavilo na jej podobe. MPK však v tomto prípade vygenerovalo ešte viac pripomienok, až 1091, z čoho 621 bolo zásadných.

Druhé pripomienkové konanie už však prebehlo až do konca a jeho výsledkom je už spomínaná reforma v podobe zákona č. 395/2021 Z. z. Pozrime sa, akých sedem najzásadnejších zmien prináša:

7. Pravidlá sa komplikujú

6. Obstarávatelia sa profesionalizujú

5. Rada sa ruší

4. Revízne postupy sa menia

3. Dynamické nákupné systémy sa dynamizujú

2. Zákazky sa koncentrujú

1. Limity sa zvyšujú

7. Pravidlá sa komplikujú

Kým sa dostaneme k pozitívam, začnime jedným negatívom. Na Slovensku sme kedysi mali prostredie verejného obstarávania regulované relatívne útlym zákonom č. 263/1999 Z. z., ktorý mal cca 13 000 slov. Postupom času sa však v slovenskom verejnom obstarávaní objavovali viaceré problémy, na ktoré zákonodarca reagoval vždy novou a novou reguláciou – a počet slov a s nimi aj objem regulácie rástol. Istá várka regulácie prišla aj z EÚ, do ktorej sme vstúpili 1.5.2004, keďže EÚ mala vlastné požiadavky na legislatívu v oblasti verejného obstarávania.

Vyššie spomenuté a mnohé ďalšie dôvody viedli k tomu, že nasledujúci zákon o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z. mal hneď po svojom schválení už približne 32 500 slov. Za necelých sedem rokov sme teda dokázali reguláciu nafúknuť až 2,5-krát a proces neustáleho pridávania nových a nových pravidiel pokračoval, keď na konci svojej účinnosti bol zákon č. 25/2006 Z. z. ešte takmer dvakrát obšírnejší, ako keď vyšiel, teda mal cca 60 000 slov.

Následne prišiel zákon č. 343/2015 Z. z., ktorý mal hneď po vyhlásení ďalších 10 000 slov navyše a všetkými aktuálnymi novelami, o ktorých bola reč na úvod, sa dostaneme niekde k číslu 90 000 slov. Pokiaľ teda oblasť verejných nákupov pôvodne regulovali pravidlá rozpísané na 13 000 slov, za necelých 23 rokov sa nám táto oblasť skomplikovala tak, že na jej reguláciu potrebujeme takmer sedemnásobok.

Je potrebné si uvedomiť, že sa tu nebavíme len tak o nejakých číslach. Počet slov priamo vyjadruje komplikovanosť systému. Platí totiž kauzálny vzťah, podľa ktorého, čím sú komplikovanejšie pravidlá, tým je komplikovanejší systém, ktorý dané pravidlá regulujú. Na spísanie pravidiel hry „kameň, papier, nožnice“ potrebujete menej slov ako na spísanie pravidiel hry ...