K základným zmenám na základe tejto právnej úpravy patrí najmä:

• regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie (ďalej aj „uchá­dzač oZ“, resp. „UoZ“) vykonávať zárobkovú činnosť, a to najmä obmedzením možnosti vykonávania takejto činnosti (v princípe v rámci pracovnoprávnych vzťahov len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – konkrétne formou dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti za presne určených podmienok),
• neumožnenie vykonávania zárobko­vej činnosti u zamestnávateľa, u ktorého konkrétny UoZ bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracoval, alebo u zamestnávateľa, ktorý odmietol UoZ prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“),
• zvýšenie motivácie UoZ prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom tým, že sa neumožní jeho bezprostredný opätovný vstup do evidencie UoZ, ak nastanú v zákone vyšpecifikované situácie,
• zmeny pri vykonávaní absolventskej praxe s cieľom, aby absolventi škôl mali zabezpečený lepší prístup k získavaniu chýbajúcich odborných zručností a praktických skúseností na pracoviskách zamestnávateľa, čo by malo zvýšiť ich šancu zamestnať sa,
• zvýraznenie podpory mobility za prácou nastavením priaznivejších podmienok pre poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility za prácou,
• zrýchlenie procesov schvaľovania žiadostí o poskytnutie príspevkov zavedením lehoty pre konkrétne inštitúcie poskytujúce úradu údaje v súvislosti s overovaním splnenia určených podmienok, ako aj zavedením alternatívy preukazovania splnenia niektorých podmienok uchádzačom oZ,
• na základe poznatkov aplikačnej praxe úprava podmienok vykonávania kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzača oZ počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti,
• novelizáciou zákona o pomoci v hmot­nej núdzi zvýšiť motiváciu dlhodobo ne­zamestnaných alebo dlhodobo neaktívnych osôb v systéme pomoci v hmotnej núdzi nájsť a udržať si zamestnanie a zvý­šiť podporu súbehu poskytovania pomoci v hmotnej núdzi so mzdou zvýšením percenta z príjmu člena domácnosti, ktorému sa poskytuje osobitný príspevok, z jeho zárobku (z pracovného po­meru alebo obdobného pracovného vzťahu), ktorý sa na účely posudzovania pomoci v hmotnej núdzi nepovažuje za príjem.

1. 1. K zmenám v zákone o službách zamestnanosti

Evidencia na úrade je založená na báze dobrovoľnosti, občanovi nevzniká povinnosť požiadať v určitých situáciách (napr. po strate zamestnania, po skončení sústavnej prípravy na povolanie) o zaradenie do evidencie, ale mal by mať na zreteli, že ako dobrovoľne nezamestnaná osoba si bude musieť sám platiť poistné na zdravotné poistenie.

Dôležité je, iste, aj daňové zvýhodnenie vo forme možnosti uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane (ďalej aj „NČZD“) na manželku (-la) za podmienok určených v § 11 ods. 3 a 4 ZDP. Dodajme, že je tu tiež súvislosť s vyplácaním dávky v nezamestnanosti – nárok na dávku v nezamestnanosti sa uplatňuje v Sociálnej poisťovni predložením písomného oznámenia o zarade­ní poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Pojem „uchádzač o zamestnanie“ je vymedzený v § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti.

Podľa znenia účinného do konca apríla je to (na účely tohto zákona) občan, ktorý môže a chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej aj „evidencia uchá­dzačov o zamestnanie“, resp. „evidencia UoZ“) a ktorý

a) nie je zamestnanec, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak,

b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, napríklad podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak,

c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,

d) nevykonáva zárobkovú činnosť v zahraničí (v členskom štáte európskej únie alebo v inom štáte).

V zmysle znenia § 6 ods. 2 tohto zákona účinného do konca apríla 2017 UoZ môže:

a) vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny (ďalej aj „platnej sumy životného minima“) – 75 % zo 198,09 eura mesačne predstavuje 148,57 €,

b) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,

c) vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu ...