Obsah:

3.1. Spôsob a forma určenia podmienok pracovnej cesty
3.2. Základné náležitosti určenia podmienok/vyslania na pracovnú cestu a vyúčtovania pracovnej cesty
3.3. Určenie podmienok pracovnej cesty
3.4. Základné podmienky pracovnej cesty
3.5. Odlišná/zjednodušená forma určenia podmienok pracovnej cesty
3.6. Najčastejšie chyby pri určovaní podmienok pracovnej cesty

Pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu v súlade s § 57 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný podľa § 3 zákona o cestovných náhradách určiť mu písomnou formou podmienky pracovnej cesty.

3.1. Spôsob a forma určenia podmienok pracovnej cesty

Zákonom o cestovných náhradách je ustanovená len forma určenia podmienok pracovnej cesty, a to písomná forma (§ 3 ods. 1).

Písomná forma určenia podmienok pracovnej cesty

V praxi sa realizuje vyslanie na pracovnú cestu a určenie jej podmienok formou rôznych tlačív, napr. tlačivo „Cestovný príkaz“ alebo „Vyslanie na pracovnú cestu“.

K problematike prvotnej evidencie pracovných ciest treba uviesť, že zákon o cestovných náhradách žiadne tlačivo neustanovil pre zamestnávateľa ako záväzné tlačivo. Je v právomoci každého zamestnávateľa, aby sa rozhodol, či bude používať tlačivá, ktoré sú na tento účel v obehu a v predaji, alebo si vypracuje na svoje podmienky a na charakter činnosti a pracovných ciest vlastné tlačivo, pričom jeho štruktúru, formu a obsah určí sám.

Elektronická forma vyslania a určenia podmienok pracovnej cesty

§ 57 ods. 1 Zákonníka práce nevyžaduje písomný súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu vykonanú mimo miesta obce pravidelného pracoviska alebo miesta bydliska zamestnanca (okrem súhlasu v pracovnej zmluve, ktorá má mať podľa § 42 Zákonníka práce písomnú formu) a vo všeobecnosti ani písomnú formu vyslania na pracovnú cestu.

V praxi sa vyslanie na pracovnú cestu spája s ustanovením § 3 zákona o cestovných ...