7. Krátenie dovolenky

Všeobecné pravidlá krátenia dovolenky: krátiť možno len dovolenku, na ktorú vznikol nárok. Ak zamestnancovi v kalendárnom roku nevznikol nárok na dovolenku, nie je možné nič krátiť. Dovolenku podľa § 109 ods. 7 Zákonníka práce za príslušný kalendárny rok (napr. za rok 2018) možno krátiť len z dôvodov, ktoré vznikli v tom istom kalendárnom roku (2018). Uvedené platí aj pri presune dovolenky z kalendárneho roka 2018 do ďalšieho kalendárneho roka.

§ 109 ZP rieši situáciu, keď sa môže, resp. má rozsah dovolenky zamestnanca z rôznych dôvodov krátiť.

Všeobecné pravidlá

→ krátiť možno len dovolenku, na ktorú vznikol nárok. Ak zamestnancovi v kalendárnom roku nevznikol nárok na dovolenku, nie je možné nič krátiť.

→ dovolenku podľa § 109 ods. 7 ZP za príslušný kalendárny rok (napr. za rok 2018) možno krátiť len z dôvodov, ktoré vznikli v tom istom kalendárnom roku (2018). Uvedené platí aj pri presune dovolenky z kalendárneho roka 2018 do ďalšieho kalendárneho roka. (Príklad: dočasná pracovná neschopnosť v roku 2018 – krátenie len dovolenky za kalendárny rok 2018, dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj v roku 2019 – nie je možné krátiť dovolenku prenesenú z roku 2018.)

7.1 Okruhy situácií pre krátenie dovolenky

1. Krátenie dovolenky z dôvodu niektorých prekážok v práci (§ 109 ods. 1 a 2 ZP)

→ ide o fakultatívne krátenie (t. j. nejde o povinnosť; rozhodnutie v prípade rôznych zamestnancov by malo byť založené na nediskriminačnom základe),

→ krátenie sa týka dovolenky za kalendárny rok (pomernej časti) (t. j. netýka sa: dovolenky za odpracované dni a dodatkovej dovolenky).

Príklad:

Zamestnanec bol dlhodobo práceneschopný od 21. 2. do 14. 9. Potom čerpal 10 dní dovolenku a od 1. 10. nastúpil do práce.

Po nástupe do práce mu bolo ústne oznámené, že má krátenú dovolenku o 3/12. Zamestnanec sa pýta, za akých podmienok sa kráti dovolenka, podľa akých kritérií, aký je postup, či krátenie schvaľuje štatutárny zástupca na písomný návrh vedúceho zamestnanca a zamestnanec má o tom dostať písomne vyrozumenie.

Kritériá krátenia dovolenky zamestnávateľom vyplývajú priamo zo zákona a zamestnávateľ nemá povinnosť túto skutočnosť písomne oznamovať zamestnancovi (zamestnanec by mal však byť informovaný, aký rozsah dovolenky mu patrí a možno sa domnievať, že zamestnanec má právo pýtať sa, ako k výsledku krátenia zamestnávateľ dospel). Krátiť dovolenku, ktorá vyplýva zo Zákonníka práce z iných dôvodov, ako ustanovuje Zákonník práce, nie je možné.

Okruh dôvodov pre krátenie dovolenky

  1. výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu → mimoriadna služba: zákon č. 570/2005 Z. z., alternatívna služba: zákon č. 569/2005 Z. z.,
  2. čerpanie rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 ZP,
  3. dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2 ZP,
  4. dôležité osobné prekážky v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c) ZP.

§ 141 ods. 1 ...


 

 

Vážený návštevník,
prístup do tejto sekcie majú len registrovaní užívatelia portálu
s predplateným prístupom.

 


 

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

Cena (ročný prístup): 246 € s DPH

Cena (ročný prístup): 200 € bez DPH

 

gilka_zelena Viac ako 17 000 aktuálnych dokumentov

gilka_zelena Viac ako 100 aktuálnych videoškolení

gilka_zelena Tím odborníkov na telefóne a online chate

gilka_zelena Online / Video rozhovory s odborníkmi

gilka_zelena Mesačný prehľad priamo do e-mailu

 

Zobraziť kompletný prehľad služieb a funkcií

 

newsletter-icon

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.

 

Súvisiace príklady z praxe

AUTOR

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.

silluet_man__300x300.jpg/Image44193.jpg

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, riaditeľ odboru zodpovedný za oblasť právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov

Je autorom viacerých kníh o pracovnom práve (napr. Zákonník práce s komentárom – Poradca podnikateľa 2016, Konto pracovného času), prednáša o pracovnom práve, publikuje akademické aj praktické články v oblasti pracovného práva. Od roku 2010 pôsobí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR a od roku 2011 je riaditeľom odboru zodpovedným za oblasť právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov – napr. za Zákonník práce, zákon o minimálnej mzde, zákon o kolektívnom vyjednávaní a podieľal sa na všetkých novelách Zákonníka práce v tomto čase.

Dátum publikácie

10.07.2019

Právne oblasti

Pracovné právo a personalistika

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.