§ 109 ZP rieši situáciu, keď sa môže, resp. má rozsah dovolenky zamestnanca z rôznych dôvodov krátiť.
Všeobecné pravidlá
|
→ krátiť možno len dovolenku, na ktorú vznikol nárok. Ak zamestnancovi v kalendárnom roku nevznikol nárok na dovolenku, nie je možné nič krátiť.
→ dovolenku podľa § 109 ods. 7 ZP za príslušný kalendárny rok (napr. za rok 2018) možno krátiť len z dôvodov, ktoré vznikli v tom istom kalendárnom roku (2018). Uvedené platí aj pri presune dovolenky z kalendárneho roka 2018 do ďalšieho kalendárneho roka. (Príklad: dočasná pracovná neschopnosť v roku 2018 – krátenie len dovolenky za kalendárny rok 2018, dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj v roku 2019 – nie je možné krátiť dovolenku prenesenú z roku 2018.)
|
7.1 Okruhy situácií pre krátenie dovolenky
1. Krátenie dovolenky z dôvodu niektorých prekážok v práci (§ 109 ods. 1 a 2 ZP)
→ ide o fakultatívne krátenie (t. j. nejde o povinnosť; rozhodnutie v prípade rôznych zamestnancov by malo byť založené na nediskriminačnom základe),
→ krátenie sa týka dovolenky za kalendárny rok (pomernej časti) (t. j. netýka sa: dovolenky za odpracované dni a dodatkovej dovolenky).
Príklad:
Zamestnanec bol dlhodobo práceneschopný od 21. 2. do 14. 9. Potom čerpal 10 dní dovolenku a od 1. 10. nastúpil do práce.
Po nástupe do práce mu bolo ústne oznámené, že má krátenú dovolenku o 3/12. Zamestnanec sa pýta, za akých podmienok sa kráti dovolenka, podľa akých kritérií, aký je postup, či krátenie schvaľuje štatutárny zástupca na písomný návrh vedúceho zamestnanca a zamestnanec má o tom dostať písomne vyrozumenie.
Kritériá krátenia dovolenky zamestnávateľom vyplývajú priamo zo zákona a zamestnávateľ nemá povinnosť túto skutočnosť písomne oznamovať zamestnancovi (zamestnanec by mal však byť informovaný, aký rozsah dovolenky mu patrí a možno sa domnievať, že zamestnanec má právo pýtať sa, ako k výsledku krátenia zamestnávateľ dospel). Krátiť dovolenku, ktorá vyplýva zo Zákonníka práce z iných dôvodov, ako ustanovuje Zákonník práce, nie je možné.