Úvod

MOTTO:

Dobrá rada stojí groš.
A dobrých rád v daňovom poradenstve
je stále nedostatok.
Súlad správnych informácií a múdreho poradenstva
v daniach je príležitosťou a pomocou pri zdaňovaní.

Daňovému poradenstvu sa venujú minimálne nepriamo aj finanční poradcovia a certifikovaní účtovníci (členovia SKCÚ), ale i mnohí živnostníci – realizujúci účtovné služby a ekonomické poradenstvo.

Rozdiely sú v kvalite daňového poradenstva, v kompetenciách, v bezpečnostnej poistke pri garancii za daňové poradenstvo i v mnohých ďalších aspektoch.

Dane sú príliš vážnou i zložitou témou, aby sa počúvali rôzne rady tzv. krčmových truhlíkov, ľudových vševedkov alebo iných predstaviteľov národného folklóru a ľudového koloritu. Títo môžu byť síce lacnejší (alebo aj zadarmo), ale aj namiesto pomoci k finančnému úspechu a zisku, môžu znamenať aj obrovské riziko a realitu finančnej straty a podnikateľského krachu.

Skúsme sa na to pozrieť najmä v dvoch polohách. Jednak z hľadiska daňových informácií a jednak z hľadiska daňového poradenstva.

 

I. DAŇOVÉ INFORMÁCIE

 

Informácie sú najcennejšou komoditou trhu. Keď ľudia veciam rozumejú, lepšie a ľahšie ich akceptujú. Každý, kto chce riadiť, analyzovať, porovnávať i poznávať – potrebuje nutne informácie. Dane sú súčasťou trhovej ekonomiky všade na svete, aj keď niekde sú nižšie a inde vyššie a aj keď v niektorej krajine je daňový systém mäkkší a v inej tvrdší.

Ľudia vedia, že dobrý daňový systém má byť stabilný, jednoduchý, s nízkymi sadzbami daní a dobrými daňovými službami.

Často však nevedia, ako sa získavajú daňové informácie, hoci tento proces je transparentný a v zákone o daňovom konaní vysvetlený. V podmienkach Slovenska platí v danom smere najmä zákon číslo 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

Interné a externé východiská

Zdroje daňových informácií možno kategorizovať z viacerých hľadísk. Základné delenie však hovorí o:

1. interných informačných zdrojoch (správca dane ich získava z vlastnej siete a vlastnou technikou) a
2. externých (správca dane ich získava z externého prostredia – napríklad od tretích osôb alebo cez svedkov).

Ďalším spôsobom rozlišovania môže byť delenie informačných databánk k daniam na základ (napr. osvedčenie o daňovej registrácii, daňové priznanie) a nadstavbu (napríklad nahlasovacia povinnosť k oznámeniam od zákonom určených inštitúcií alebo nahlášky zo zahraničia a rôzne doplnkové správy, podania a zistenia).

Jedna vec je informácie získať, druhá vec z hľadiska smerodajného rizika je správne ich verifikovať. Overenie informácií je nutné, nielen aby boli objektívne, ale aby rozhodovanie v daňovom konaní bolo relevantné. Daňové informácie sa preverujú kontrolou (auditom).

Spôsoby získavania daňových informácií

Z hľadiska získavania informácií sú základňou pre postup k zisku daňových informácií najmä daňové zákony – procesné o daňovom konaní (napr. zákon 563/2009 Z. z. o správe daní) a hmotno-právne (napr. zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty alebo zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

Typické spôsobu zberu daňových informácií sú na báze využitia nasledovných databáz a techník:

DANÉ ZÁKONOM o SPRÁVE DANÍ:

• osvedčenie o daňovej registrácii
• daňové priznanie
• miestne zisťovanie
• daňová kontrola
• svedecká výpoveď
• dožiadanie
• súčinnosť tretích osôb
• vyhľadávacia činnosť
• uloženie záznamovej povinnosti

DANÉ ZÁKONOM O ÚČTOVNÍCTVE:

• účtovníctvo (zákon č. 431/2002 Z. z.)

Dôkazná núdza a daňové tajomstvo

Tak, ako žiadny človek nemá absolútny patent na rozum, tak ani žiadna daňová správa na svete nemá len dokonalé prípady bez dôkaznej núdze pri posudzovaní a verifikovaní správnosti daňového inkasa pri jednotlivých daňových subjektoch. Najčastejšia otázka od daňových poplatníkov (daňové subjekty, daňovníci) znie, či dokáže správca dane vedieť zistiť úplne všetko? Ak nedokáže, hovoríme o dôkaznej núdzi. Dokazovanie a daňové tajomstvo sú veľmi citlivé inštitúty, ktoré musí správca dane prísne zachovávať. Na Slovensku pritom máme tri úrovne správcov dane – daňové orgány, colné orgány a správcu dane na úrovni obce (mesta).

Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie – pričom daňový subjekt je povinný mu poskytnúť maximálnu súčinnosť.

Daňové tajomstvo je kodifikované v daňovom poriadku tiež, pričom platí zásadné pravidlo, že informácie o daňovom subjekte a daňovom konaní sú verejnosti nedostupné až na pár výnimiek (napr. zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov alebo ak daňový subjekt sám chce zverejniť informácie o vlastnej daňovej situácii).

Informácie, ktoré dostáva správca dane

Z hľadiska potreby získavania rôznych informácií môže správca dane dostávať obligatórne, t. j. povinné zo zákona oznámenia (vynútené nahlasovacie povinnosti) alebo fakultatívne, t. j. dobrovoľné podania (napr. anonymné podania a oznámenia z radov verejnosti).

Typickým príkladom vynútených oznamov je napríklad nahlasovacia povinnosť oznámiť nezdanené vyplatené platby uhradené nad určitú sumu. Slangovo sa táto povinnosť nazýva aj „bonz zo zákona“ (Bonzovanie je akýsi druh oznamovania, nahlasovania – udavačstva).

Nahlasovanie výplat nezdanených platieb

V danom smere platí, že právnické a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, ktoré v rámci tejto činnosti vykonávajú platby fyzickým osobám a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednej fyzickej osoby presiahne platba určitú zákonom stanovenú sumu (cez 3 300 euro – t. j. ekvivalent 100 000 Sk) za kalendárny rok.

Táto povinnosť sa nevzťahuje na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom banky alebo za uskutočnené platby za nakúpený tovar alebo prijatú službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté v hotovosti na elektronickej registračnej pokladnici s tlačiarňou. V oznámení sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt fyzickej osoby a daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, vyplatená suma vrátane zrážok vykonaných podľa osobitného predpisu, deň a dôvod platby. Oznámenie sa zašle vždy do tridsiatich dní po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola platba vykonaná.

Fenomén anonymov

Keďže Slovensko je malá krajina, platí aj, že ľudia sa dosť dobre poznajú. Majetkové rozdiely, ktoré sa radikálne s príchodom trhovej ekonomiky polarizovali, evokovali aj nárast anonymnej pošty nielen smerom ku správcom dane, ale všeobecne do radov kontrolných orgánov a štátnej správy. Logické vysvetlenie a zrkadlový odraz to má aj v dvoch evidentných faktoroch – v miere korupcie (Slovensko sa radilo v roku 2011 až na 66. mieste na svete v stave výške korupcie) a čiernej ekonomike (táto činila podľa niektorých odhadov expertov, napríklad v roku 2011 cez 15 % z hrubého domáceho produktu, čo je príliš veľa. V štandardných trhových ekonomikách EÚ i sveta je tento pomer nie dvojciferný, ale jednociferný. V tých najlepších je to pod 5 %). V oboch Slovensko zatiaľ vystupuje v negatívnych trendoch štatistiky a ešte je vzdialené od najvýkonnejších trhových ekonomík s fungujúcou demokraciou.

Anonymné podania sú faktorom, ktorý pomáha napríklad polícii, ale i správcom dane.

Produktívne a kontraproduktívne

Anonymy možno rozdeliť v princípe na dve skupiny – produktívne a kontraproduktívne.

1. Produktívne:
   Tieto, z hľadiska správcu dane sú tie, ktoré obsahujú relevantné informácie a objektívne indície k podozreniam o daňových únikoch /napr. informácia pre colníkov o ilegálnych páleniciach alkoholu alebo pre daniarov o krátení tržieb a ich nezaevidovaní cez elektronickú registračnú pokladnicu...) a pomáhajú daňovej kontrole dohľadávať zákonom nedovolené krátenie dane alebo odhaľovať jej neplatenie.
2. Kontraproduktívne:
   Druhou skupinou sú kontraproduktívne anonymy z hľadiska správcu dane, ktoré prinášajú len subjektívne názory a irelevantné informácie. Tieto sú väčšinovo evokované nedostatočnou informovanosťou alebo pomstou suseda alebo občana konkrétnemu daňovému subjektu privodiť problémy.

Aj v daňovej oblasti je kľúčové rozlišovať objektívne dáta od subjektívnych informácií. K objektivite – sú nutné fakty, argumenty, ale najmä dôkazy. Subjektivita – sa formuje najmä na báze zvýrazňovania pocitov, názorov, zvykového práva a úplnej absencie dôkazov.

Absencia daňového spravodajstva a daňového pátračstva

Za systémový nedostatok z hľadiska efektívnej siete k potrebnému získavaniu daňových informácií možno považovať v podmienkach SR dlhodobo nefungujúce špeciálne daňové spravodajstvo na báze osobitných agentov – daňových vyšetrovateľov a pátračov.

V roku 2006 bol zrušený zárodok tzv. daňovej polície, ktorý v SR fungoval od roku 2002 v podmienkach inštitúcie nazvanej Úrad daňového preverovania so sídlom v Banskej Bystrici, hoci od začiatku s nedostatočnými kompetenciami (bližšie k tomu pozri v prípade záujmu článok v TRENDE zo 6/2007 pod názvom „Na čo zomrela daňová polícia“). Koordinačný prvok a dobré projektovo-systémové riadenie, porovnateľné so štandardom vo väčšine krajín Európskej únie, chýba v danom smere nielen na mikroúrovni (Daňového riaditeľstvo SR, ako najväčší zo správcov dane v krajine), ale aj na makroúrovni (potreba efektívnejšej spolupráce rezortov v boji proti ekonomicko-finančno-colno-daňovej kriminalite v podobe finančno-colno-daňovej polície pod hlavičkou Ministerstva financií SR alebo pod hlavičkou Ministerstva vnútra SR).

Rozklad sietí zníži čiernu ekonomiku

Daňové informácie a prvok primeranej dlhodobej spravodajskej práce k organizovaniu najväčších podvodných sietí a reťazcov najmä na báze karuselových podvodov na DPH je alfou a omegou k efektívnemu vytesňovaniu čiernej ekonomiky v krajine, boju proti najväčším daňovým únikom a cestou k stabilizácii primeranej daňovej prevencie i represie.

V uvedenom kontexte možno konštatovať, že odkladanie systémového riešenia je pre napredovanie slovenskej spoločnosti i ekonomiky kontraproduktívnou brzdou z hľadiska potrebnej kvality v stabilite verejných financií.

Daňové informácie – sú cenným artiklom pre daňový subjekt (napr. o spôsoboch daňovej kontroly alebo o daňových dlhoch konkurencie...), ale i pre správcu dane (napr. akékoľvek kontrainformácie k eliminovaniu dôkaznej núdze pri sporných a polemických daňových konfliktoch).

 

II. DAŇOVÉ PORADENSTVO

 

Trh daňového poradenstva v SR sa vyvíja v novodobých podmienkach už viac ako 22 rokov. Na Slovensku sú najväčší odborníci na daňové poradenstvo sústredení v Slovenskej komore daňových poradcov (http://www.skdp.sk/). Tvoria ich prevažne inžinieri a právnici. Dôležité je spomenúť, že v prípade žaloby na súd (ak daňový spor nevyrieši daňový úrad alebo jeho nadriadený orgán, kde sa realizuje odvolacie konanie) môže daňový subjekt zastupovať len daňový poradca s právnickým vzdelaním, nie inžinier.

Hlavné riziko v garancii za kvalitu

Veľa ľudí rieši daňové poradenstvo svojpomocne, pričom využíva často aj služby lacnejších poradcov (účtovníci, ekonómovia, konzultanti), ktorých ceny sú nižšie ako služby daňových poradcov, ktorí sú členovia SKDP.

Hlavným rizikom zostáva tzv. garancia za kvalitu správnosti daňových služieb, ktorá sa oplatí strážiť:

1. poistkou zo zákona (členovia SKDP ju majú povinne zo zákona)
2. písomnou zmluvou o daňovom poradenstve

Veľa daňových subjektov z radov občanov i podnikateľov sa spolieha len na ústnu dohodu o daňovom poradenstve a netrvá na písomnej zmluve. Robia tak veľkú chybu, lebo v prípade dorubu dane zo strany daňovej kontroly, vzniknutú finančnú škodu tak nemôžu riešiť formou kompenzácie z poistného fondu. Poistný trh v SR ponúka možnosť uzatvoriť poistku z profesionálnej zodpovednosti aj iným poradcom. Nie každý však v snahe znižovať svoje náklady, je ochotný za ňu platiť. Súčasne nie každý poradca je ochotný sa zmluvne a písomne zaviazať k svojej odbornej garancii i hmotnej zodpovednosti za správnosť daňového poradenstva.

Referencie a špecializačná odbornosť

Ak sa rozhodujete koho si zvoliť za Vášho daňového poradcu, je dôležité vychádzať z kvalifikácie (certifikáty, diplomy), najmä však z referencií iných klientov tohto daňového poradcu. Či boli alebo neboli spokojní s jeho službami, čo hovoria o spolupráci s ním a či s ním majú skúsenosť len krátkodobú alebo viacročnú, dobrú alebo zlú.

Okrem toho každý odborník, je skutočným expertom len a len vtedy, ak nepôsobí univerzálne (ako odborník na všetko – tzv. „Vševedko“), ale špecializuje sa na niečo konkrétne. Napríklad na daň z príjmov alebo na daň z pridanej hodnoty. Na domáce zdaňovanie alebo zahraničné daňové raje (off shore). Na právnické osoby s podvojným účtovníctvom (napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, atď.) alebo na fyzické osoby s jednoduchým účtovníctvom (napr. živnostník, samostatne zárobkovo činná osoba v roli slobodného umelca, atď.).

Najčastejšia chyba – nekvalifikovaný poradca zadarmo z rodiny

Veľmi častá chyba v podnikateľskej praxi mnohých živnostníkov v SR za roky 1990-2011 je šetriť na nepravom mieste. Napríklad tak, že keď dcéra skončí obchodnú akadémiu, otec živnostník vyhodí kvalifikovanú účtovníčku alebo daňovú špecialistky jeho firmičky a automaticky (bez skúseností a bez rokov praxe a bez tréningu a pragmatickej lekcie) na jej miesto dosadí dcéru v záujme toho, aby peniaze zostali radšej v rodine a dcéra získala čo najskôr dobre platenú prácu. Následne sa však stáva, že dcéra bez skúseností často urobí také účtovno-ekonomické chyby alebo chyby v daňovom konaní (daňové priznanie vyplnené nesprávne môže byť len jednou z nich!), že to privodí zbytočné obrovské riziko pre rozpočet firmy. Toto je nemilý, ale často kopírovaný scenár v SR. Podobným príkladom je aj hlúposť nevykonávania inventúr a odovzdávania si zásob materiálu vo firme tzv. na dôveru.

 

Závery – zhrnutie:

 

Daňové poradenstvo je možnosťou, nie povinnosťou daňového subjektu. Ak daňový subjekt chce nájsť daňového poradcu, je vhodné postupovať pomaly a obozretne, zbytočne sa neponáhľať. Skôr sa spoľahnúť na referencie iných firiem a podnikateľov, ktorí dajú alebo nedajú odporúčanie na daňového poradcu. Ak zvolíte postup podľa objektívnych daňových informácií, tak treba radšej zaplatiť viac peňazí a vsadiť na kvalitu a dôkaz o poistke daňového poradcu proti finančnej škode, ako sa zbytočne ulakomiť na lacnejšie služby daňového poradenstva bez poistky.

Aj medzi certifikovanými daňovými poradcami rozlišujte podľa špecializácie, lebo niet takého génia ani medzi daňovými poradcami, ktorý by bol skutočne špičkovým expertom rovnako na všetky dane. Niekto je skôr macher na DPH, iný je lepším odborníkom pre daň z príjmov.

V prípade potreby širších informácií o serióznom daňovom poradenstve v SR, je vhodné obrátiť sa priamo na Slovenskú komoru daňových poradcov (http://www.skdp.sk)/).

Prinášame Vám sériu článkov DAŇOVÁ PREVENCIA

Autor: Ing. Emil Burák, PhD.