Členenie dlhodobého majetku:

a) dlhodobý nehmotný majetok,
b) dlhodobý hmotný majetok,
c) dlhodobý finančný majetok,
d) dlhodobé pohľadávky.

Vo všeobecnosti platí, že dlhodobým majetkom je majetok, ktorého doba použiteľnosti (pri dlhodobom hmotnom a dlhodobom nehmotnom majetku), resp. doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom (pri dlhodobom finančnom majetku) pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Pre dlhodobý majetok je charakteristický nízky stupeň likvidity, premena jeho hmotnej alebo nehmotnej formy na peňažné prostriedky je z hľadiska času dlhšia ako jeden rok.

V prípade, že pri konkrétnom druhu majetku nie je možné jednoznačne určiť jeho začlenenie medzi dlhodobý majetok podľa hore uvedeného kritéria, potom je rozhodujúci zámer účtovnej jednotky, s akým sa majetok obstaral.

Vytváranie analytickej evidencie a analytických účtov k dlhodobému majetku

Postupy účtovania v § 5 špecifikujú všeobecné pravidlá pre vytváranie analytických účtov a analytickej evidencie. Od roku 2013 sa spresňujú požiadavky na vytváranie analytických účtov a analytickej evidencie v § 25 postupov účtovania.

Na analytických účtoch k syntetickým účtom dlhodobého majetku sa môže účtovať podľa vnútorného predpisu účtovnej jednotky:

a) podľa jednotlivých zložiek dlhodobého majetku, pričom pri súbore hnuteľných vecí a majetku, ktorého súčasťou ocenenia je aj príslušenstvo, sa analytické účty vytvárajú pre jednotlivé súbory a pre majetok vrátane príslušenstva a ak sa k súboru hnuteľných vecí priradí ďalšia vec ...