Pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa môže založiť len písomnou pracovnou zmluvou, ktorá je upravená v § 42 a § 43 Zákonníka práce (ďalej len ZP). Pracovná zmluva je v súčasnosti jediný právny titul na založenie pracovného pomeru, a preto v prípadoch, v ktorých osobitný právny predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, sa pracovný pomer s týmto zamestnancom zakladá až písomnou pracovnou zmluvou po jeho zvolení alebo vymenovaní.

Založenie a vznik pracovného pomeru

Pracovná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý charakterizuje súhlasný prejav obidvoch jej strán, teda zamestnanca a zamestnávateľa, smerujúci k tomu istému – založiť pracovný pomer a dohodnúť sa na jeho obsahových náležitostiach.

Pretože pracovná zmluva je právnym základom, titulom na vznik pracovného pomeru, nie je možné, aby pracovný pomer vznikol dňom, ktorý predchádza jeho založeniu, teda uzavretiu pracovnej zmluvy.

Na to, aby pracovný pomer založený pracovnou zmluvou aj vznikol, musí nastať okamih, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Z právnej úpravy ZP vyplýva, že v dohodnutý deň nástupu do práce pracovný pomer vznikne aj vtedy, ak zamestnanec do práce fakticky nenastúpi preto:

• že mu v tom bránila nejaká prekážka v práci, o ktorej včas zamestnávateľa upovedomil,
• že na dohodnutý deň pripadol deň pracovného pokoja (sviatok, sobota, nedeľa).

Odstúpenie od pracovnej zmluvy

O prekážke, ktorá bráni zamestnancovi nastúpiť do práce, je zamestnanec povinný zamestnávateľa upovedomiť do troch pracovných dní. Pre prípad, že zamestnanec v dohodnutý deň nenastúpi do práce bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci alebo o takejto prekážke zamestnávateľa včas neupovedomil, prípadne zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, vtedy má zamestnávateľ v zmysle § 19 ods. 2 ZP možnosť od pracovnej zmluvy odstúpiť.

Právnym následkom odstúpenia od zmluvy je jej zrušenie spätne od počiatku.

Odstúpenie musí byť písomné, inak je neplatné. Po tom, čo zamestnanec už začal prácu vykonávať, odstúpenie od pracovnej zmluvy nie je možné. S použitím podpornej (subsidiárnej) pôsobnosti Občianskeho zákonníka je v § 19 ods. 1 ZP umožnené aj odstúpenie od pracovnej zmluvy zo strany toho účastníka pracovného pomeru, ktorý konal v omyle, ktorý musel byť druhému účastníkovi známy, ak sa tento omyl bude týkať takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

Forma, obsah a náležitosti pracovnej zmluvy

Forma pracovnej zmluvy

ZP predpisuje pre pracovnú zmluvu písomnú formu. Pretože povinnosť vyhotoviť pracovnú zmluvu smeruje k zamestnávateľovi a nie k zamestnancovi, je v záujme právnej istoty zamestnanca, že ZP s prípadným nedodržaním písomnej formy pracovnej zmluvy neustanovuje sankciu jej neplatnosti, lebo by tým bol poškodený sám zamestnanec. Preto ...