I.              Začíname s ústavným vymedzením

Ak by sme sa chceli pozrieť na právne základy ustanovenia dvoch volených orgánov, a to starostu obce a obecné zastupiteľstvo, tak musíme hľadať odpoveď v Ústave Slovenskej republiky. Konkrétne v článku 69 je obsiahnutá táto úprava, ktorá práve tieto dva orgány z ústavnoprávneho hľadiska vytvára a priznáva im aj právne postavenie.

Starostovi obce priznáva postavenie výkonného orgánu obce a tiež orgánu, ktorý vykonáva správu obce a zastupuje ju navonok a na strane druhej obecné zastupiteľstvo definuje Ústava Slovenskej republiky ako orgán zložený z poslancov, teda kolektívny orgán. I keď v tejto najvyššej norme nie je priamo zmienka o kompetenciách obecného zastupiteľstva, tak zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte sa obmedzíme iba na pojem „zákon o OZ“) má obsiahlu úpravu toho, čo môžeme nazývať kompetencie obecného zastupiteľstva (k tomu vysvetlíme  nižšie).

Ešte pred samotným vstupom do jednotlivých kompetencií orgánov obce sa pristavíme jednou poznámkou pri článku 2 ods.  2 Ústavy Slovenskej republiky. Táto ústavná norma je jedným zo základných kameňov pri výkone činnosti štátnych orgánov, keď upravuje, že:

„Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

I keď sa v nej spomína a priamo aplikuje subjekt, ktorým je štátny orgán, pri prenesenom výkone štátnej správy, ktorú obce vykonávajú, sa musí prihliadnuť aj na túto ústavnú normu. Teda konať môže obec iba to, čo je v medziach ústavy a iba na podklade zákonného splnomocnenia k takémuto konaniu. Mierne odlišná je situácia pri výkone samosprávnej pôsobnosti (tej originárnej), ktorú obec nemá prenesenú. Napríklad vydávať všeobecne záväzné nariadenia môže obec aj bez výslovného splnomocnenia v zákone, teda bez toho, aby bol článok 2 ods.  2 Ústavy Slovenskej republiky priamo naplnený, avšak musí rešpektovať pri tejto svojej činnosti článok 2 ods.  3 ...