Bezúhonnosť ako pojem v práve

Bezúhonnosť fyzickej osoby je v slovenskom právnom poriadku inštitútom, s ktorým pracujú viaceré právne odvetvia v prípadoch, keď ich právne normy vyžadujú, aby subjekty právnych vzťahov spĺňali podmienku „čistého registra trestov“. Rovnako to platí aj pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Nie však všeobecne, ale iba v prípadoch, kedy právna norma oprávňuje zamestnávateľa vyžadovať od uchádzača o zamestnanie alebo od zamestnanca preukázanie bezúhonnosti v prípadoch výkonu zamestnaní podľa osobitných predpisov alebo keď právna norma ukladá povinnosť vždy bezúhonnosť vyžadovať, prípadne vtedy, keď si požiadavku na bezúhonnosť v odôvodnených prípadoch upraví zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Zamestnávatelia zväčša majú záujem zamestnávať bezúhonných zamestnancov, a to najmä na vybraných pracovných pozíciách. Obávajú sa ponúkať záujemcom taký druh práce, ktorého výkon by súvisel s trestnou činnosťou, za ktorú boli v minulosti odsúdení.

Bezúhonnosť je kategória spätá vždy iba s fyzickou osobou. Všeobecne platnú právnu definíciu pojmu bezúhonnosť v právnom poriadku nenájdeme. Jednotlivé právne predpisy s bezúhonnosťou narábajú spravidla ako s podmienkou výkonu určitej činnosti, podnikania alebo výkonu zamestnania či verejnej alebo inej funkcie.

Bezúhonnosť v oblasti pracovnoprávnych vzťahov sa viaže na kategóriu zamestnanca. Zamestnancom sa však rozumie i osoba, ktorej pozícia na prvý pohľad jednoznačne nevyvoláva presvedčenie, že skutočne o zamestnanca ide.

Dôležité preto je vymedziť pojem zamestnanca, aby užívateľ právnej normy vždy vedel, či fyzická osoba spĺňa všetky podmienky kladené právom pre naplnenie definície tohto pojmu.

V súlade s ustanovením § 11 Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

Z textu normy vyplýva, že pojem zamestnanec sa v právnom poriadku chápe v širokom slova zmysle. Nie je to len zamestnanec, ktorý prácu vykonáva v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, ale napríklad aj fyzická osoba, ktorá pracuje v štátnozamestnaneckom vzťahu v jeho rôznych podobách a formách, no i ten, ktorý má so zamestnávateľom uzatvorenú niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Požiadavka na bezúhonnosť nie je automaticky súčasťou pojmových znakov zamestnanca definovaného Zákonníkom práce, a to platných pre všetky druhy pracovnoprávnych vzťahov, v ktorých vykonáva zamestnanec závislú prácu.

Osobitné právne predpisy, ktoré upravujú právne postavenie zamestnancov vykonávajúcich niektoré konkrétne zamestnania, vyžadujú však splnenie podmienky bezúhonnosti.

Pracovný pomer a bezúhonnosť zamestnanca

Nespočetné množstvo zamestnaní sa vykonáva v pracovnom pomere, ale iba na niektoré z nich sa viaže zákonná požiadavka splnenia bezúhonnosti zamestnanca. Najčastejšie ide o ...